recenzie.

The Haunter

Andrej Gomora | 9. 1. 2014

0

4/10          

žáner:

claustrophobic, ghost, psycho

Veľká Miss Afekt

„Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať."

Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.

„Nevieme, čo hlavná hrdinka vlastne je, čo sa s ňou deje a čo by pre ňu mohlo byť zlé."

Základný koncept je nepochybne zaujímavý, nanešťastie sa mu od začiatku nedarí prekonávať určité úskalia. Aby sme začali s tým hororovým, to najviac kazí nejasnosť hrozieb. Nevieme, čo hlavná hrdinka vlastne je, čo sa s ňou deje a čo by pre ňu mohlo byť zlé. Umrieť zjavne nemôže, rovnako ako zdanlivo žiadna iná z postáv. Duchovia sa miestami snažia byť efektní, lenže keď už raz nič nie je ako by malo, ako už môže zapôsobiť jedna ruka na perine alebo tieň za dverami. K skutočnej hrozbe sa film veľmi dlho prepracúva. Kým sa k nej dostane, chaos začne naberať konkrétnejšiu podobu a je o niečo jasnejšie, čo by sa asi malo diať. Nakoľko to dáva zmysel je už o niečo iná otázka, a zdá sa lepšie nezamýšľať sa nad ňou.

Pri výnimočných hereckých výkonoch sa často hovorí, aké dôležité vie byť správne napísanie úlohy pre herca. Tu sme sa asi dostali k pravému opaku. Abigail Breslin, roztomilá Malá Miss Sunshine ako piata najmladšia držiteľka nominácie na Oscara, podáva výkon, aký sa v hlavnej úlohe len tak nevidí. I keď sa v hororoch nepochybne objavujú aj oveľa horší herci, postava Lisy je výrazným stredobodom filmu, preto jej hranie o to viac vynikne. Je otázne, ako sa do jej repertoára mohol dostať naľakaný výraz s pootvorenými ústami, ktorý si drží väčšinu filmu, a dokedy by si ho tam mala držať. Preafektovaná snaha, strnulá mimika a hysterické rapotanie replík ju robia tak iritujúcou ako len pubertiačka môže byť. Ak dielo človek nedopozerá, i pri všetkých ostatných nedostatkoch to bude takmer určite kvôli nej.

„Je síce pekné, že má na svedomí množstvo obetí, v čase keď sa na neho pozeráme, pôsobí takmer neškodne."

Jej antagonista, tajomný vrah z domu, je pokusom o charizmatické zloducha, príťažlivého vo svojej hrozivosti. Tu je zahranie v poriadku, chýba len lepší scenár. Po celý čas strašenia Lisy nespraví vrah nič naozaj zlé. Fyzickým násilím nikdy nehrozí, a nadvláda nad neexistujúcim svetom nás ťažko ohúri. Je síce pekné, že má na svedomí množstvo obetí, v čase keď sa na neho pozeráme, pôsobí takmer neškodne. Je rovnako vlažný ako celá atmosféra filmu. Aj napriek pár znesiteľným momentom, všetko lacným ľakačkám, ako celok vôbec nefunguje.

Keďže je The Haunter dielom Vincenca Nataliho, autora Kocky, mali by sme asi hľadať aj nejaký hlbší význam. Nie je vylúčené, že sa nájsť dá, priestoru na jeho ukrytie má film dosť. Ak ho nájdete, je možné, že si film užijete o niečo viac. Inak je to len originálny nápad, ktorého potenciál sa zatiaľ nedá ani potvrdiť, ani vylúčiť. Dokonale pokazené spracovanie do scenára aj realizácia nechávajú túto otázku možno navždy otvorenou.