hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

The Haunter

Andrej Gomora | 9. 1. 2014
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Veľká Miss Afekt


Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
 

„Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať."

Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.

„Nevieme, čo hlavná hrdinka vlastne je, čo sa s ňou deje a čo by pre ňu mohlo byť zlé."

Základný koncept je nepochybne zaujímavý, nanešťastie sa mu od začiatku nedarí prekonávať určité úskalia. Aby sme začali s tým hororovým, to najviac kazí nejasnosť hrozieb. Nevieme, čo hlavná hrdinka vlastne je, čo sa s ňou deje a čo by pre ňu mohlo byť zlé. Umrieť zjavne nemôže, rovnako ako zdanlivo žiadna iná z postáv. Duchovia sa miestami snažia byť efektní, lenže keď už raz nič nie je ako by malo, ako už môže zapôsobiť jedna ruka na perine alebo tieň za dverami. K skutočnej hrozbe sa film veľmi dlho prepracúva. Kým sa k nej dostane, chaos začne naberať konkrétnejšiu podobu a je o niečo jasnejšie, čo by sa asi malo diať. Nakoľko to dáva zmysel je už o niečo iná otázka, a zdá sa lepšie nezamýšľať sa nad ňou.

Pri výnimočných hereckých výkonoch sa často hovorí, aké dôležité vie byť správne napísanie úlohy pre herca. Tu sme sa asi dostali k pravému opaku. Abigail Breslin, roztomilá Malá Miss Sunshine ako piata najmladšia držiteľka nominácie na Oscara, podáva výkon, aký sa v hlavnej úlohe len tak nevidí. I keď sa v hororoch nepochybne objavujú aj oveľa horší herci, postava Lisy je výrazným stredobodom filmu, preto jej hranie o to viac vynikne. Je otázne, ako sa do jej repertoára mohol dostať naľakaný výraz s pootvorenými ústami, ktorý si drží väčšinu filmu, a dokedy by si ho tam mala držať. Preafektovaná snaha, strnulá mimika a hysterické rapotanie replík ju robia tak iritujúcou ako len pubertiačka môže byť. Ak dielo človek nedopozerá, i pri všetkých ostatných nedostatkoch to bude takmer určite kvôli nej.

„Je síce pekné, že má na svedomí množstvo obetí, v čase keď sa na neho pozeráme, pôsobí takmer neškodne."

Jej antagonista, tajomný vrah z domu, je pokusom o charizmatické zloducha, príťažlivého vo svojej hrozivosti. Tu je zahranie v poriadku, chýba len lepší scenár. Po celý čas strašenia Lisy nespraví vrah nič naozaj zlé. Fyzickým násilím nikdy nehrozí, a nadvláda nad neexistujúcim svetom nás ťažko ohúri. Je síce pekné, že má na svedomí množstvo obetí, v čase keď sa na neho pozeráme, pôsobí takmer neškodne. Je rovnako vlažný ako celá atmosféra filmu. Aj napriek pár znesiteľným momentom, všetko lacným ľakačkám, ako celok vôbec nefunguje.

Keďže je The Haunter dielom Vincenca Nataliho, autora Kocky, mali by sme asi hľadať aj nejaký hlbší význam. Nie je vylúčené, že sa nájsť dá, priestoru na jeho ukrytie má film dosť. Ak ho nájdete, je možné, že si film užijete o niečo viac. Inak je to len originálny nápad, ktorého potenciál sa zatiaľ nedá ani potvrdiť, ani vylúčiť. Dokonale pokazené spracovanie do scenára aj realizácia nechávajú túto otázku možno navždy otvorenou.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy