hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Haunter

Andrej Gomora | 9. 1. 2014
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Veľká Miss Afekt


Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
 

„Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať."

Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.

„Nevieme, čo hlavná hrdinka vlastne je, čo sa s ňou deje a čo by pre ňu mohlo byť zlé."

Základný koncept je nepochybne zaujímavý, nanešťastie sa mu od začiatku nedarí prekonávať určité úskalia. Aby sme začali s tým hororovým, to najviac kazí nejasnosť hrozieb. Nevieme, čo hlavná hrdinka vlastne je, čo sa s ňou deje a čo by pre ňu mohlo byť zlé. Umrieť zjavne nemôže, rovnako ako zdanlivo žiadna iná z postáv. Duchovia sa miestami snažia byť efektní, lenže keď už raz nič nie je ako by malo, ako už môže zapôsobiť jedna ruka na perine alebo tieň za dverami. K skutočnej hrozbe sa film veľmi dlho prepracúva. Kým sa k nej dostane, chaos začne naberať konkrétnejšiu podobu a je o niečo jasnejšie, čo by sa asi malo diať. Nakoľko to dáva zmysel je už o niečo iná otázka, a zdá sa lepšie nezamýšľať sa nad ňou.

Pri výnimočných hereckých výkonoch sa často hovorí, aké dôležité vie byť správne napísanie úlohy pre herca. Tu sme sa asi dostali k pravému opaku. Abigail Breslin, roztomilá Malá Miss Sunshine ako piata najmladšia držiteľka nominácie na Oscara, podáva výkon, aký sa v hlavnej úlohe len tak nevidí. I keď sa v hororoch nepochybne objavujú aj oveľa horší herci, postava Lisy je výrazným stredobodom filmu, preto jej hranie o to viac vynikne. Je otázne, ako sa do jej repertoára mohol dostať naľakaný výraz s pootvorenými ústami, ktorý si drží väčšinu filmu, a dokedy by si ho tam mala držať. Preafektovaná snaha, strnulá mimika a hysterické rapotanie replík ju robia tak iritujúcou ako len pubertiačka môže byť. Ak dielo človek nedopozerá, i pri všetkých ostatných nedostatkoch to bude takmer určite kvôli nej.

„Je síce pekné, že má na svedomí množstvo obetí, v čase keď sa na neho pozeráme, pôsobí takmer neškodne."

Jej antagonista, tajomný vrah z domu, je pokusom o charizmatické zloducha, príťažlivého vo svojej hrozivosti. Tu je zahranie v poriadku, chýba len lepší scenár. Po celý čas strašenia Lisy nespraví vrah nič naozaj zlé. Fyzickým násilím nikdy nehrozí, a nadvláda nad neexistujúcim svetom nás ťažko ohúri. Je síce pekné, že má na svedomí množstvo obetí, v čase keď sa na neho pozeráme, pôsobí takmer neškodne. Je rovnako vlažný ako celá atmosféra filmu. Aj napriek pár znesiteľným momentom, všetko lacným ľakačkám, ako celok vôbec nefunguje.

Keďže je The Haunter dielom Vincenca Nataliho, autora Kocky, mali by sme asi hľadať aj nejaký hlbší význam. Nie je vylúčené, že sa nájsť dá, priestoru na jeho ukrytie má film dosť. Ak ho nájdete, je možné, že si film užijete o niečo viac. Inak je to len originálny nápad, ktorého potenciál sa zatiaľ nedá ani potvrdiť, ani vylúčiť. Dokonale pokazené spracovanie do scenára aj realizácia nechávajú túto otázku možno navždy otvorenou.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy