hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

The Haunter

Andrej Gomora | 9. 1. 2014
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Veľká Miss Afekt


Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
 

„Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať."

Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.

„Nevieme, čo hlavná hrdinka vlastne je, čo sa s ňou deje a čo by pre ňu mohlo byť zlé."

Základný koncept je nepochybne zaujímavý, nanešťastie sa mu od začiatku nedarí prekonávať určité úskalia. Aby sme začali s tým hororovým, to najviac kazí nejasnosť hrozieb. Nevieme, čo hlavná hrdinka vlastne je, čo sa s ňou deje a čo by pre ňu mohlo byť zlé. Umrieť zjavne nemôže, rovnako ako zdanlivo žiadna iná z postáv. Duchovia sa miestami snažia byť efektní, lenže keď už raz nič nie je ako by malo, ako už môže zapôsobiť jedna ruka na perine alebo tieň za dverami. K skutočnej hrozbe sa film veľmi dlho prepracúva. Kým sa k nej dostane, chaos začne naberať konkrétnejšiu podobu a je o niečo jasnejšie, čo by sa asi malo diať. Nakoľko to dáva zmysel je už o niečo iná otázka, a zdá sa lepšie nezamýšľať sa nad ňou.

Pri výnimočných hereckých výkonoch sa často hovorí, aké dôležité vie byť správne napísanie úlohy pre herca. Tu sme sa asi dostali k pravému opaku. Abigail Breslin, roztomilá Malá Miss Sunshine ako piata najmladšia držiteľka nominácie na Oscara, podáva výkon, aký sa v hlavnej úlohe len tak nevidí. I keď sa v hororoch nepochybne objavujú aj oveľa horší herci, postava Lisy je výrazným stredobodom filmu, preto jej hranie o to viac vynikne. Je otázne, ako sa do jej repertoára mohol dostať naľakaný výraz s pootvorenými ústami, ktorý si drží väčšinu filmu, a dokedy by si ho tam mala držať. Preafektovaná snaha, strnulá mimika a hysterické rapotanie replík ju robia tak iritujúcou ako len pubertiačka môže byť. Ak dielo človek nedopozerá, i pri všetkých ostatných nedostatkoch to bude takmer určite kvôli nej.

„Je síce pekné, že má na svedomí množstvo obetí, v čase keď sa na neho pozeráme, pôsobí takmer neškodne."

Jej antagonista, tajomný vrah z domu, je pokusom o charizmatické zloducha, príťažlivého vo svojej hrozivosti. Tu je zahranie v poriadku, chýba len lepší scenár. Po celý čas strašenia Lisy nespraví vrah nič naozaj zlé. Fyzickým násilím nikdy nehrozí, a nadvláda nad neexistujúcim svetom nás ťažko ohúri. Je síce pekné, že má na svedomí množstvo obetí, v čase keď sa na neho pozeráme, pôsobí takmer neškodne. Je rovnako vlažný ako celá atmosféra filmu. Aj napriek pár znesiteľným momentom, všetko lacným ľakačkám, ako celok vôbec nefunguje.

Keďže je The Haunter dielom Vincenca Nataliho, autora Kocky, mali by sme asi hľadať aj nejaký hlbší význam. Nie je vylúčené, že sa nájsť dá, priestoru na jeho ukrytie má film dosť. Ak ho nájdete, je možné, že si film užijete o niečo viac. Inak je to len originálny nápad, ktorého potenciál sa zatiaľ nedá ani potvrdiť, ani vylúčiť. Dokonale pokazené spracovanie do scenára aj realizácia nechávajú túto otázku možno navždy otvorenou.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy