hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

The Limehouse Golem

Andrej Gomora | 3. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
mystery, psycho

Zľahka zvrátená dobová detektívka


Všetci poznajú Jacka Rozparovača. Čo je na ňom také fascinujúce? Bol skutočný, hoci o jeho príbehu koluje nespočetne mýtov. Dočkal sa množstva spracovaní, z ktorých každé si niečo pridalo, niečo ubralo, niečo pozmenilo. Jeho pravú identitu nikdy nevypátrali, čo je zaujímavé skôr pre milovníkov záhad a konšpirátorov. Skutočné čaro jeho príbehu vychádza skôr z prostredia, kde pôsobil. Temné uličky viktoriánskeho Anglicka, vraždy prostitútok. Ak chce niekto zobraziť tie, vôbec nepotrebuje využívať Jackovo meno a hlásiť sa k jeho príbehu. Prečo si radšej nevymyslieť vlastný, a nenazvať ho napríklad The Limehouse Golem.

„Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly.“

Nejde tu o Golema, ako neživý stroj. Vrah si len požičal jeho meno, keď sa podpísal pod jednu zo svojich obetí. Tých sa objaví niekoľko, na rozdiel od tých Jackových ich ale nič tak zjavne nespája. Polícia je bezradná, prípad zverí starému detektívovi, ktorého je pripravená verejnosti obetovať po predpokladanom neúspechu. Podarí sa mu nájsť v knižnici Golemov denník, do knihy si tam písal o svojich zločinoch. Detektív svoj záujem zároveň upriamuje na mladú bývalú herečku, podozrievajú ju, že otrávila svojho manžela. Dôvody mala, ich vzťah nebol ani náznakom ideálny, a manžel ju definitívne odtrhol od umenia. Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly. Vyšetriť jeho smrť by podľa starého detektíva mohlo pomôcť aj pri hľadaní obávaného Golema. Zabila manžela, pretože odhalila jeho tajnú identitu?

„Hlavná časť deja sa totiž odohráva v minulosti, na bezprostredné napätie nemáme veľa dôvodov.“

S očakávaním hororu treba byť opäť obozretní, až tak veľa ho neuvidíme. Ide predovšetkým o detektívku, dokonca aj thriller v menšej miere. Hlavná časť deja sa totiž odohráva v minulosti, na bezprostredné napätie nemáme veľa dôvodov. Vraždy boli brutálne, k celkom explicitnému násiliu sa ale nedostaneme, možno s výnimkou záveru naň film vôbec nekladie dôraz. Snaží sa nám predovšetkým predstaviť všetky zainteresované postavy, čo najširšie spektrum charakterov a príbehov dobového Londýna. Rozhodne v tejto časti nie je nezaujímavý, nakrútený aj napísaný je dobre, postavy zaujmú. Ide ale skôr o záujem ľudský, dramatický či rozprávkový. Chýba mu skutočné napätie.

„Snaha využiť prostredie a atmosféru tu samozrejme je, mohlo a asi aj malo by ísť o najsilnejšiu devízu diela.“

Snaha využiť prostredie a atmosféru tu samozrejme je, mohlo a asi aj malo by ísť o najsilnejšiu devízu diela. Tiež sa jej ale celkom nedarí pôsobiť viditeľne temne a hororovo. Necítime ťaživosť špinavého a tajomného mesta, a neprajného prostredia divadla. Nevychádzajú z nich výrazne nepríjemné pocity, skôr len presvedčivý opis. Na čom by nemuselo byť nič zlé, film sa ale predsa tvári, že by rád bol temným. Väzenia, šibenica, súd s plačúcou krehkou herečkou a prísnymi až zaujatými sudcami pôsobia stále pomerne mierne a znesiteľne, nedarí sa im dostať divákovi pod kožu, hoci potenciál by určite mali.

„Čo zaujme sú rôzne zvrátenosti, ku ktorým sa postupne prepracúvame.“

Film napreduje hlavne s príbehom Lizzie, keďže o Golemovi nikto veľa nevie, pochopiteľne by bolo ťažšie sa mu venovať. Vraždy sa objavovali aj v jej okolí, rovnako ako ďalšie nemilé udalosti. Golemovu existenciu vo filmovej prítomnosti prakticky nevnímame, otvorenou pre nás zostáva len otázka, či Lizzie odsúdia. Čo zaujme sú rôzne zvrátenosti, ku ktorým sa postupne prepracúvame. Snažia sa narušiť divákove očakávania a jeho predstavy o svete, v ktorom sa film odohráva. Nejde o prvoplánové šokovanie, skôr príjemné osvieženie. Filmu pomôžu, zásadne hororové ale tiež nie sú. Tým by sa dal nazvať možno až záver, krátky a pôsobivý, a štýlovo drastický.

The Limehouse Golem rozhodne mal hororový potenciál, ten ale zostal do veľkej miery nevyužitý. Tvorcovia sa rozhodli dať viac dôrazu na detektívku, byť tajomní pri odhaľovaní záhad, nie pri budovaní napätia. Film je to aj tak pozerateľný a po mnohých stránkach príjemný. Len nie hororovo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy