hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

The Limehouse Golem

Andrej Gomora | 3. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
mystery, psycho

Zľahka zvrátená dobová detektívka


Všetci poznajú Jacka Rozparovača. Čo je na ňom také fascinujúce? Bol skutočný, hoci o jeho príbehu koluje nespočetne mýtov. Dočkal sa množstva spracovaní, z ktorých každé si niečo pridalo, niečo ubralo, niečo pozmenilo. Jeho pravú identitu nikdy nevypátrali, čo je zaujímavé skôr pre milovníkov záhad a konšpirátorov. Skutočné čaro jeho príbehu vychádza skôr z prostredia, kde pôsobil. Temné uličky viktoriánskeho Anglicka, vraždy prostitútok. Ak chce niekto zobraziť tie, vôbec nepotrebuje využívať Jackovo meno a hlásiť sa k jeho príbehu. Prečo si radšej nevymyslieť vlastný, a nenazvať ho napríklad The Limehouse Golem.

„Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly.“

Nejde tu o Golema, ako neživý stroj. Vrah si len požičal jeho meno, keď sa podpísal pod jednu zo svojich obetí. Tých sa objaví niekoľko, na rozdiel od tých Jackových ich ale nič tak zjavne nespája. Polícia je bezradná, prípad zverí starému detektívovi, ktorého je pripravená verejnosti obetovať po predpokladanom neúspechu. Podarí sa mu nájsť v knižnici Golemov denník, do knihy si tam písal o svojich zločinoch. Detektív svoj záujem zároveň upriamuje na mladú bývalú herečku, podozrievajú ju, že otrávila svojho manžela. Dôvody mala, ich vzťah nebol ani náznakom ideálny, a manžel ju definitívne odtrhol od umenia. Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly. Vyšetriť jeho smrť by podľa starého detektíva mohlo pomôcť aj pri hľadaní obávaného Golema. Zabila manžela, pretože odhalila jeho tajnú identitu?

„Hlavná časť deja sa totiž odohráva v minulosti, na bezprostredné napätie nemáme veľa dôvodov.“

S očakávaním hororu treba byť opäť obozretní, až tak veľa ho neuvidíme. Ide predovšetkým o detektívku, dokonca aj thriller v menšej miere. Hlavná časť deja sa totiž odohráva v minulosti, na bezprostredné napätie nemáme veľa dôvodov. Vraždy boli brutálne, k celkom explicitnému násiliu sa ale nedostaneme, možno s výnimkou záveru naň film vôbec nekladie dôraz. Snaží sa nám predovšetkým predstaviť všetky zainteresované postavy, čo najširšie spektrum charakterov a príbehov dobového Londýna. Rozhodne v tejto časti nie je nezaujímavý, nakrútený aj napísaný je dobre, postavy zaujmú. Ide ale skôr o záujem ľudský, dramatický či rozprávkový. Chýba mu skutočné napätie.

„Snaha využiť prostredie a atmosféru tu samozrejme je, mohlo a asi aj malo by ísť o najsilnejšiu devízu diela.“

Snaha využiť prostredie a atmosféru tu samozrejme je, mohlo a asi aj malo by ísť o najsilnejšiu devízu diela. Tiež sa jej ale celkom nedarí pôsobiť viditeľne temne a hororovo. Necítime ťaživosť špinavého a tajomného mesta, a neprajného prostredia divadla. Nevychádzajú z nich výrazne nepríjemné pocity, skôr len presvedčivý opis. Na čom by nemuselo byť nič zlé, film sa ale predsa tvári, že by rád bol temným. Väzenia, šibenica, súd s plačúcou krehkou herečkou a prísnymi až zaujatými sudcami pôsobia stále pomerne mierne a znesiteľne, nedarí sa im dostať divákovi pod kožu, hoci potenciál by určite mali.

„Čo zaujme sú rôzne zvrátenosti, ku ktorým sa postupne prepracúvame.“

Film napreduje hlavne s príbehom Lizzie, keďže o Golemovi nikto veľa nevie, pochopiteľne by bolo ťažšie sa mu venovať. Vraždy sa objavovali aj v jej okolí, rovnako ako ďalšie nemilé udalosti. Golemovu existenciu vo filmovej prítomnosti prakticky nevnímame, otvorenou pre nás zostáva len otázka, či Lizzie odsúdia. Čo zaujme sú rôzne zvrátenosti, ku ktorým sa postupne prepracúvame. Snažia sa narušiť divákove očakávania a jeho predstavy o svete, v ktorom sa film odohráva. Nejde o prvoplánové šokovanie, skôr príjemné osvieženie. Filmu pomôžu, zásadne hororové ale tiež nie sú. Tým by sa dal nazvať možno až záver, krátky a pôsobivý, a štýlovo drastický.

The Limehouse Golem rozhodne mal hororový potenciál, ten ale zostal do veľkej miery nevyužitý. Tvorcovia sa rozhodli dať viac dôrazu na detektívku, byť tajomní pri odhaľovaní záhad, nie pri budovaní napätia. Film je to aj tak pozerateľný a po mnohých stránkach príjemný. Len nie hororovo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy