hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

The Lords of Salem

Andrej Gomora | 7. 5. 2013
0
4/10          
žáner:
ghost, psycho

Rob Zombie to bez krvi nezvláda


Rob Zombie patrí v súčasnosti medzi hororových tvorcov s najvýraznejším rukopisom, ktorý naviac silne polarizuje divákov. Kvalitná audiovizuálna stránka a často extrémna brutalita zvykne ďaleko predbiehať prepracovanosť scenára, a približuje sa k samoúčelnosti. Tentokrát ale Zombie skúša niečo nové. The Lords of Salem nie je slasher ani náznakom, ale psychedelicky nakrútený horor o súčasných nasledovníčkach čarodejníc.

Tradičný pohľad na salemský proces tu nie úplne platí. Čarodejnice sú totiž skutočné, a nie len nevinné obete hystérie a mizogýnnych kňazov. Oddávajú sa rituálom, vzývajú satana, pobehujú nahé okolo ohňa. Nakoniec ich upálili, ich odkaz ale žije dodnes. Hlavná postava filmu je rozhlasová moderátorka niekde pred štyridsiatkou. Do svojej relácie si pozýva na jednej strane akademikov, ktorí sa satanizmom zaoberajú z odborného hľadiska, ale aj skutočných satanistov, respektíve tak sa tváriacich undergroundových hudobníkov. Raz jej niekto na recepcii nechá platňu s tajomnou melódiou. Pôsobí zvláštne, a nielen na ňu, ale aj na iné ženy. Vyvoláva halucinácie, ktoré začne byť ťažké oddeliť od reality a obyčajné ženy od skutočných bosoriek.

„Film sa spolieha na schopnosť zaujať pomocou zobrazenia prežívania hlavnej predstaviteľky a šokov z jej halucinácií, a ich prekrývaním sa s realitou."

Celý horor sa oveľa viac odohráva v hlavách, ako v skutočnosti. Pomalé tempo nastolené na začiatku sa veľmi nezrýchľuje. Občas mierne vzruší scéna s príšerou, celkovú atmosféru ale nebuduje. Dejový spád je minimálny, akademik síce pátra, a na konci vidíme predstaviteľku značne zničenú. Aj tak sa ale zdá, ako keby vývoj stál prakticky na jednom mieste. Až do posledných chvíľ sa totiž to zlo, ktoré by malo na niekoho číhať a my by sme sa o neho mali báť, prejavuje viac menej rovnako. Neškodne a nezaujímavo. Ak sa raz objaví niekde v rohu tmavá postava a nikto si ju ani nevšimne, zvykne sa očakávať, že nabudúce jej uvidíme viac, prípadne niekoho napadne. Lenže bez násilia sa budeme musieť zaobísť skoro až do konca, ani potom nepôjde o nič prevratné. Film sa spolieha na schopnosť zaujať pomocou zobrazenia prežívania hlavnej predstaviteľky a šokov z jej halucinácií, a ich prekrývaním sa s realitou. Jasne sa snaží napodobniť Polanského klasiku Rosmary má dieťatko, a priblíži sa jej len v jednej pasáži. Väčšinu času ale divákovi nemá veľmi čo ponúknuť.

„Temné ovzdušie je cítiť, už mu chýba len výplň."

Kvalitné je vyhotovenie, atmosferická hudba aj vizuál. Temné ovzdušie je cítiť, už mu chýba len výplň. Divák cíti napätie, ako keby sa už každú chvíľu malo niečo stať. Až príde chvíľa keď pochopí, že už ničoho viac sa nedočká. Mal by sa uspokojiť s formálnou stránkou, tá ale sama nestačí. V psychedelických scénach sa film vôbec neodviaže, veľmi málo sa vzďaľujú nevzrušujúcej skutočnosti. Iba pri udalostiach z filmového skutočného sveta sa objaví nejaké to napätie, aj to v minimálnom množstve. Scenáru by možno pomohlo lepšie herecké obsadenie, starnúca Sheri Moon Zombie sa ocitla ďaleko od svojich na mieru písaných postáv. Nepôsobí sympaticky a nedokáže vtiahnuť diváka do svojho prežívania. Kladné postavy sú všetky nezaujímavé, ani náznakom nehrozí, že by sa s nimi divák stotožnil. Mohli by byť štatistami vo vyvražďováku, tu by ale bolo treba postavy do ktorých má divák chuť sa vcítiť. Rovnako je na tom žiaľ aj filmové zlo. Stelesnenia diabla sú nezaujímavé vzhľadom aj konaním. Čarodejnice mŕtve pôsobia smiešne. Tie živé sú asi jediné, čo dokážu mierne zapôsobiť, ich napísanie ani stvárnenie ale aj tak patrí na chvost kvality zloduchov.

„Jediné pri čom môžete počas filmu kričať od hrôzy sú nahé telá po šesťdesiatke."

Jediné pri čom môžete počas filmu kričať od hrôzy sú nahé telá po šesťdesiatke. Rob Zombie bez brutality je asi ako vodka bez alkoholu. Bez chuti aj účinku. Ak malo ísť o dôkaz že svoj rukopis dokáže aplikovať aj na iný hororový pod žáner, dokázal skôr opak.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy