hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Lords of Salem

Andrej Gomora | 7. 5. 2013
0
4/10          
žáner:
ghost, psycho

Rob Zombie to bez krvi nezvláda


Rob Zombie patrí v súčasnosti medzi hororových tvorcov s najvýraznejším rukopisom, ktorý naviac silne polarizuje divákov. Kvalitná audiovizuálna stránka a často extrémna brutalita zvykne ďaleko predbiehať prepracovanosť scenára, a približuje sa k samoúčelnosti. Tentokrát ale Zombie skúša niečo nové. The Lords of Salem nie je slasher ani náznakom, ale psychedelicky nakrútený horor o súčasných nasledovníčkach čarodejníc.

Tradičný pohľad na salemský proces tu nie úplne platí. Čarodejnice sú totiž skutočné, a nie len nevinné obete hystérie a mizogýnnych kňazov. Oddávajú sa rituálom, vzývajú satana, pobehujú nahé okolo ohňa. Nakoniec ich upálili, ich odkaz ale žije dodnes. Hlavná postava filmu je rozhlasová moderátorka niekde pred štyridsiatkou. Do svojej relácie si pozýva na jednej strane akademikov, ktorí sa satanizmom zaoberajú z odborného hľadiska, ale aj skutočných satanistov, respektíve tak sa tváriacich undergroundových hudobníkov. Raz jej niekto na recepcii nechá platňu s tajomnou melódiou. Pôsobí zvláštne, a nielen na ňu, ale aj na iné ženy. Vyvoláva halucinácie, ktoré začne byť ťažké oddeliť od reality a obyčajné ženy od skutočných bosoriek.

„Film sa spolieha na schopnosť zaujať pomocou zobrazenia prežívania hlavnej predstaviteľky a šokov z jej halucinácií, a ich prekrývaním sa s realitou."

Celý horor sa oveľa viac odohráva v hlavách, ako v skutočnosti. Pomalé tempo nastolené na začiatku sa veľmi nezrýchľuje. Občas mierne vzruší scéna s príšerou, celkovú atmosféru ale nebuduje. Dejový spád je minimálny, akademik síce pátra, a na konci vidíme predstaviteľku značne zničenú. Aj tak sa ale zdá, ako keby vývoj stál prakticky na jednom mieste. Až do posledných chvíľ sa totiž to zlo, ktoré by malo na niekoho číhať a my by sme sa o neho mali báť, prejavuje viac menej rovnako. Neškodne a nezaujímavo. Ak sa raz objaví niekde v rohu tmavá postava a nikto si ju ani nevšimne, zvykne sa očakávať, že nabudúce jej uvidíme viac, prípadne niekoho napadne. Lenže bez násilia sa budeme musieť zaobísť skoro až do konca, ani potom nepôjde o nič prevratné. Film sa spolieha na schopnosť zaujať pomocou zobrazenia prežívania hlavnej predstaviteľky a šokov z jej halucinácií, a ich prekrývaním sa s realitou. Jasne sa snaží napodobniť Polanského klasiku Rosmary má dieťatko, a priblíži sa jej len v jednej pasáži. Väčšinu času ale divákovi nemá veľmi čo ponúknuť.

„Temné ovzdušie je cítiť, už mu chýba len výplň."

Kvalitné je vyhotovenie, atmosferická hudba aj vizuál. Temné ovzdušie je cítiť, už mu chýba len výplň. Divák cíti napätie, ako keby sa už každú chvíľu malo niečo stať. Až príde chvíľa keď pochopí, že už ničoho viac sa nedočká. Mal by sa uspokojiť s formálnou stránkou, tá ale sama nestačí. V psychedelických scénach sa film vôbec neodviaže, veľmi málo sa vzďaľujú nevzrušujúcej skutočnosti. Iba pri udalostiach z filmového skutočného sveta sa objaví nejaké to napätie, aj to v minimálnom množstve. Scenáru by možno pomohlo lepšie herecké obsadenie, starnúca Sheri Moon Zombie sa ocitla ďaleko od svojich na mieru písaných postáv. Nepôsobí sympaticky a nedokáže vtiahnuť diváka do svojho prežívania. Kladné postavy sú všetky nezaujímavé, ani náznakom nehrozí, že by sa s nimi divák stotožnil. Mohli by byť štatistami vo vyvražďováku, tu by ale bolo treba postavy do ktorých má divák chuť sa vcítiť. Rovnako je na tom žiaľ aj filmové zlo. Stelesnenia diabla sú nezaujímavé vzhľadom aj konaním. Čarodejnice mŕtve pôsobia smiešne. Tie živé sú asi jediné, čo dokážu mierne zapôsobiť, ich napísanie ani stvárnenie ale aj tak patrí na chvost kvality zloduchov.

„Jediné pri čom môžete počas filmu kričať od hrôzy sú nahé telá po šesťdesiatke."

Jediné pri čom môžete počas filmu kričať od hrôzy sú nahé telá po šesťdesiatke. Rob Zombie bez brutality je asi ako vodka bez alkoholu. Bez chuti aj účinku. Ak malo ísť o dôkaz že svoj rukopis dokáže aplikovať aj na iný hororový pod žáner, dokázal skôr opak.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy