hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Maze

Andrej Gomora | 5. 11. 2010
0
1/10          
žáner:
slasher

Znásilnenie kukurice


Aby piati ľudia okolo dvadsaťpäť dostali chuť si zahrať opac-opac, je asi pre väčšinu z nás dosť absurdná predstava. Jedna z veľmi mála situácii, v ktorých k tomu môže prísť, je keď sa neskoro večer ocitnú pri obrovskom kukuričnom poli, kde nedávno niekoho bezdôvodne ubodali. Vtedy je jasné, čo im napadne: každý bude osamote pobehovať, dúfajúc, že hru im ešte spestrí tajomná návšteva. Aký bude jej prínos do ich hry vo filme The Maze, je asi ľahko uhádnuť.

Kto vlastne táto mládež je, sa veľmi nedozvieme. Zostanú zhruba vo forme figurín, ktorým stačia niekoľkoslovné označenia. Poriadny chlap, hysterka, všetečný vlasáč a nakoniec vrchol kreativity tvorcov - fajčiarka a chlapec, ktorému sa páči, ale jej fajčenie mu robí starosti. Rovnako záhadné ako postavy je aj ich konanie. Prečo sa ocitli tam, kde sa ocitli, a prečo dostali chuť robiť to, čo robia. Nejde tu totiž o opitých tínedžerov. V poli toho nájdu veľa zaujímavého, ako napríklad prestreté čajové posedenie alebo gigantické hracie karty. Ich nepochybné očakávanie, že niekto ich príde zavraždiť, sa čoskoro začne napĺňať. Samozrejme, potom, ako sa párkrát navzájom vystrašia sami, úmyselne alebo omylom. A potom, ako začne ich hra naberať skutočné grády, keď hodinky označujúce toho, ktorý má naháňať, prejdú vzrušujúco viackrát od jedného majiteľa k ďalšiemu.

Že uprostred kukuričného poľa je ťažko zabiť piatich ľudí originálnym spôsobom, asi vie aj vrah, a preto robí, čo môže. Nôž vymení raz za ostrý povrázok, raz sa rozhodne pre ešte zložitejší spôsob odstránenia hlavy. A keď už niekoho zabíja len nožom, robí to poriadne a neprestáva bodať, ani keď už obeť leží na zemi. Keďže ide o nízkorozpočtový horor, bolo by naivné očakávať prepracované efekty. Vidíme len krv, všetko zabíjanie je naznačené len v obrysoch, bez najmenších detailov. Aj také banálne veci, ako je horiaca kukurica robia tvorcom špeciálnych efektov zjavne problémy a ich výsledné zobrazenie je veľmi zle pozerateľné.

Dej je rozdelený do dvoch častí, prvej zdĺhavej, keď postavy len pobehujú v kukurici, a druhej zdĺhavej, keď sa jediná preživšia stretáva s vrahom. Obom častiam úplne chýba napätie aj atmosféra. Je ťažko povedať, kde sa stala tá hlavná chyba, keďže dobré na tomto filme nie je asi nič. Herci podávajú veľmi zlé výkony pri hovorení svojich nepodarených replík a ich pôsobenie v nezaujímavom deji je divákovi úplne ľahostajné. Ide tu o pravý opak nejakého minimalistického skvostu, ktorý by horor vybudoval na prekvapivo jednoduchej zápletke. Na prvý pohľad nezmyselná zápletka tu má ešte nezmyselnejšie spracovanie a skutočným umením by bolo už len nájsť dôvod tento film pozerať.

Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok