hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

The Sacrament

Andrej Gomora | 2. 7. 2014
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, psycho

Zaujíma vás fiktívny dokument o skutočnej udalosti?


Hoci nejde o pravidlo, veľká väčšina dokumentárne nakrútených hororov obsahuje nadprirodzené prvky. Tie ich asi najlepšie odlíšia od dokumentov, tak ako mockumenty zjavná pritiahnutosť za vlasy. Veď malo by zmysel nakrúcať found footage alebo mockumentary o udalostiach, ktoré sa pokojne mohli skutočne odohrať? Nuž, niekto si zjavne myslí, že áno. Na tému fanatických siekt a masakru v Jonestowne nakrútili horor s názvom The Sacrament.
 

„Nemé dievčatko im prinesie lístok s nápisom „Prosím, pomôžte nám"."

Hlavnými postavami sú novinári, zato so sebou nosia kamery. Sestra jedného z nich napred niekde v Amerike našla šťastie u chlapíka menom Otec, potom sa s ním presťahovala na neznáme miesto. Ani bratovi presne nepovie kam, dá mu len inštrukcie, ako sa k nej dostať, lietadlom a helikoptérou. Pilot je strohý, naspäť ide zajtra o ôsmej, s nimi alebo bez nich. Ešte menej prívetiví sú sprievodcovia, kričia a mávajú samopalmi, nechcú sa nechať nakrúcať. Všetko sa zmení až vnútri v osade, vlastnými rukami ju vybudovali otcovi nasledovníci. Všade panuje mier, všetci sú šťastní. Novinárom povedia svoje príbehy, zorganizujú oslavu na ktorej s nimi Otec spraví rozhovor. Jeho dobrosrdečnosť ich samozrejme odzbrojí, všetky rýpavé otázky rovno vynechajú. Až konečne príde chvíľa, na ktorú čakáme. Nemé dievčatko im prinesie lístok s nápisom „Prosím, pomôžte nám".

„Scenár je aj tak prázdny, bez ozvláštnenia si asi tvorcovia netrúfali ani sa do filmu pustiť."

Samotná téma asi nemôže byť až taká zlá, napríklad v Red State nedopadla až takou katastrofou. Väčšinou ale išlo o boj medzi sektou a niekým z vonku. Ako dokonalý nezmysel sa ale už javí spracovanie v štýle found footage. Pravda je, že scenár je aj tak prázdny, bez ozvláštnenia si asi tvorcovia netrúfali ani sa do filmu pustiť. Aby vôbec bolo v diele čokoľvek, čo by sme nenašli v existujúcich dokumentárnych filmoch, potrebovalo by silné postavy, a ich prežívanie. Nestalo sa, keďže traja novinári sú nám ukradnutí, navyše v celom dianí pôsobia ako štatisti. Tými aj sú, keďže ťažisko spádu sa nachádza mimo nich. Áno, oni život narušia a zavinia katastrofu. Lenže tá ide aj tak akosi mimo nich. A od začiatku bola zjavne nevyhnutná, necítime dôvod ich viniť. V stratene skončia aj postavy ktoré akože nasilu držia, chceli by odísť. Nič viac sa o nich nedozvieme, nevidíme nič na spôsob ich vzrušujúcej snahy o útek. Splynú s davom bez vyvolania akýchkoľvek emócií.

„Nie sú zábery v dokumentoch o Jonestowne niekoľkokrát mrazivejšie, tým viac, že udalosti sa skutočne odohrali?"

Napätie vôbec nepramení zo strachu o hlavné postavy. Bolo by hlúpe robiť chudákov z nich, keď okolo prebieha masaker stoviek ľudí. Jediná hrôza tak opäť pramení zo sekty a na čo svojich nasledovníkov dokáže naviesť. Najviac fungujú zábery ľudí páchajúcich samovraždu, hoci až na pár prípadov pomerne nenásilne. Znova sa ale tým pádom vraciame k pôvodnej otázke. Čo hodlal film divákovi ponúknuť? Nie sú zábery v dokumentoch o Jonestowne niekoľkokrát mrazivejšie, tým viac, že udalosti sa skutočne odohrali? Dobre, možno tam nevidíme ľudí priamo pri páchaní hromadnej samovraždy. Chceli by sme ich ale naozaj vidieť, a dá sa ešte smrť sfanatizovaných chudákov brať ako zábava? Na zhrozenie určite nepotrebujeme explicitné zábery, sila dokumentu dá oveľa viac. Ak bolo cieľom poukázať na spoločenský problém, máme tu priveľa záberov ťahajúcich film smerom k zábave. Film nakoniec ani nezabaví, a v tom o čom hovorí sa preukáže ako dokonale zbytočný.

The Sacrament môže mať svoje kvality, nie je až tak zle nakrútený ani zahratý. Celý jeho koncept je ale až výnimočne dokonale nezmyselný. Nemá čo divákovi ponúknuť, neexistoval dobrý dôvod ho nakrúcať a rovnako ani nie je dôvod film pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy