hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Jeruzalem

Úvod do biblickej Apokalypsy
Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
12. 4. 2016

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

recenzie.

The Wind

Andrej Gomora | 24. 6. 2019
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, mystery, psycho

Zlovestná hrozba vanie prériou


Nelineárne rozprávanie v tomto prípade diváka napred predovšetkým zmätie. Tak už to býva, keď sú mu predostreté udalosti, ktoré v danej chvíli nemá šancu pochopiť, navyše ak nasledujú rýchlo za sebou. Nie sme vôbec ďaleko od zostrihov, aké sa používajú na úvod epizód seriálov, aby zopakovali, čo sme už videli. Daným štýlom bude film pokračovať, jednotlivé sekvencie akurát nadobudnú mierne znesiteľnejšiu dĺžku. Film dopozeráte, a zrazu budete cítiť potrebu ho pozerať znova, pretože vám konečne došlo, čo sa to vtedy na začiatku odohralo, a už by ste si tú scénu vedeli aj užiť. Nielen na ňu nechápavo pozerať. Tak to celé nejako previalo, ako The Wind.

Čo divák postupne dokáže pochopiť, je že sme niekde v americkej prérii, na úplnej samote. Kúsok od seba tu stoja dva domy, opísané udalosti sa začínajú príchodom nového páriku do jedného z nich. Skoky v čase nám ukazujú, ako sa postavy postupne menili. Fyzicky aj psychicky, hoci opisované obdobie sa vôbec nejaví dlhé. Formálna slušnosť, obavy, ako budú spolu v klaustrofobickom priestore vychádzať, a potom všetky tie podivnosti. Vraj je tu niečo zlé, niečo sa tu deje. To nám tvrdí dámska časť pôvodného páru, akurát jej žiadna iná z postáv neverí. My by sme možno mali, veď vidíme jej úprimnú hrôzu, a hlavne všetky tie podivné úkazy. Niet dôvod pokladať skutočnosť za kruto skreslenú. Zatiaľ.

„Cítime extrémnu osamotenosť, izolovanosť, ako sú postavy odkázané jedna na druhú, a ako sú nútení žiť vo svojej blízkosti, z ktorej nemajú úniku.“

Atmosféra, ktorú sa film snaží nastoliť, v zásade funguje, len tá silená tajomnosť je miestami mierne iritujúca. Trochu zmiasť v poriadku, ale takmer celý film nerozumieť, čo sa to vlastne deje je mierne príliš. Cítime extrémnu osamotenosť, izolovanosť, ako sú postavy odkázané jedna na druhú, a ako sú nútení žiť vo svojej blízkosti, z ktorej nemajú úniku. Striedanie scén, v ktorých postavy vystupujú celkom inak, čo máme chápať ako prejav ich vnútorných zmien, nám nie celkom prospieva  v snahe sa s nimi zblížiť, či ich pochopiť. V poriadku ak chce ísť film cestou mätenia diváka, tu sa ale miestami zdá, že tak zakrýva aj mierne nedostatky postáv. Aj na konci sa nám niektoré zdajú neuchopiteľné, a máme dôvod si myslieť, že pri lineárnom rozprávaní by mohli byť značne nepresvedčivé.

„Ďalšie nadprirodzené scény nás miestami naľakajú, tiež im ale nerozumieme a tým sa im dostáva aj nádychu lacných ľakačiek.“

Podľa čoho presne sú jednotlivé scény zoradené nie je celkom jasné, jasná je púť od vyvrcholenia k jeho vysvetleniu. Nech čo najneskôr pochopíme. Z úvodných scén možno cítime celkovú bezútešnosť a pocit ťaživosti. Ďalšie nadprirodzené scény nás miestami naľakajú, tiež im ale nerozumieme a tým sa im dostáva aj nádychu lacných ľakačiek. Báli by sme sa ich, keby sme vedeli všetko, čo k nim viedlo, a čo sa deje naokolo? Je to prinajmenšom otázne. Môžeme to vnímať ako legitímny efekt a postup, a nie ako skratku. Nič to nemení na to, že nefunguje zrovna ideálne. Žiadna zo scén diváka tak celkom nenaľaká, dokola sa len vyžívajú v žmýkaní toho istého ťaživého pocitu.

„Prispieva samozrejme aj krásna scenéria a výborné poňatie dobovosti.“

Plusom diela je rozhodne jeho zhotovenie a artová prepracovanosť. Funguje vizuál a vnímame starostlivosť, s akou bola každá zo scén vystavaná. Prispieva samozrejme aj krásna scenéria a výborné poňatie dobovosti. Hudba nie je originálna, vo svojej jednoduchosti len spĺňa svoj účel znepokojovať. Výborné sú herecké výkony, predovšetkým u hlavnej hrdinky, o tej by sme mohli pochybovať len v scénach nie celkom presvedčivo napísaných, čo ale tiež mohol byť účel. V zobrazení rozpoltenosti, premien, či vnútorných procesov.

The Wind má hneď niekoľko výhod v kategórii neopozeranosti. Nádych westernu, zasadenie v americkej prérii, silne klaustrofobické spoločenstvo. Tiež umelecky kvalitné nakrútenie a rozprávanie snažiace sa zobraziť dôsledky a zamerať sa na psychiku je viditeľne iné ako väčšina súčasných hororov. Funkčnosť tých najdôležitejších prvkov ale nakoniec zostáva ďaleko od dokonalosti. Navyše ju sprevádza pocit, čo by z nej zostalo, ak by divák nebol natoľko zmätený. Či by nakoniec viac neocenil, ak by zároveň dokázal aj pochopiť význam jednotlivých scén.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy