hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

[REC]³ Genesis

Tvárme sa, že sa to nestalo
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.
Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je.
29. 11. 2012

recenzie.

The Wind

Andrej Gomora | 24. 6. 2019
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, mystery, psycho

Zlovestná hrozba vanie prériou


Nelineárne rozprávanie v tomto prípade diváka napred predovšetkým zmätie. Tak už to býva, keď sú mu predostreté udalosti, ktoré v danej chvíli nemá šancu pochopiť, navyše ak nasledujú rýchlo za sebou. Nie sme vôbec ďaleko od zostrihov, aké sa používajú na úvod epizód seriálov, aby zopakovali, čo sme už videli. Daným štýlom bude film pokračovať, jednotlivé sekvencie akurát nadobudnú mierne znesiteľnejšiu dĺžku. Film dopozeráte, a zrazu budete cítiť potrebu ho pozerať znova, pretože vám konečne došlo, čo sa to vtedy na začiatku odohralo, a už by ste si tú scénu vedeli aj užiť. Nielen na ňu nechápavo pozerať. Tak to celé nejako previalo, ako The Wind.

Čo divák postupne dokáže pochopiť, je že sme niekde v americkej prérii, na úplnej samote. Kúsok od seba tu stoja dva domy, opísané udalosti sa začínajú príchodom nového páriku do jedného z nich. Skoky v čase nám ukazujú, ako sa postavy postupne menili. Fyzicky aj psychicky, hoci opisované obdobie sa vôbec nejaví dlhé. Formálna slušnosť, obavy, ako budú spolu v klaustrofobickom priestore vychádzať, a potom všetky tie podivnosti. Vraj je tu niečo zlé, niečo sa tu deje. To nám tvrdí dámska časť pôvodného páru, akurát jej žiadna iná z postáv neverí. My by sme možno mali, veď vidíme jej úprimnú hrôzu, a hlavne všetky tie podivné úkazy. Niet dôvod pokladať skutočnosť za kruto skreslenú. Zatiaľ.

„Cítime extrémnu osamotenosť, izolovanosť, ako sú postavy odkázané jedna na druhú, a ako sú nútení žiť vo svojej blízkosti, z ktorej nemajú úniku.“

Atmosféra, ktorú sa film snaží nastoliť, v zásade funguje, len tá silená tajomnosť je miestami mierne iritujúca. Trochu zmiasť v poriadku, ale takmer celý film nerozumieť, čo sa to vlastne deje je mierne príliš. Cítime extrémnu osamotenosť, izolovanosť, ako sú postavy odkázané jedna na druhú, a ako sú nútení žiť vo svojej blízkosti, z ktorej nemajú úniku. Striedanie scén, v ktorých postavy vystupujú celkom inak, čo máme chápať ako prejav ich vnútorných zmien, nám nie celkom prospieva  v snahe sa s nimi zblížiť, či ich pochopiť. V poriadku ak chce ísť film cestou mätenia diváka, tu sa ale miestami zdá, že tak zakrýva aj mierne nedostatky postáv. Aj na konci sa nám niektoré zdajú neuchopiteľné, a máme dôvod si myslieť, že pri lineárnom rozprávaní by mohli byť značne nepresvedčivé.

„Ďalšie nadprirodzené scény nás miestami naľakajú, tiež im ale nerozumieme a tým sa im dostáva aj nádychu lacných ľakačiek.“

Podľa čoho presne sú jednotlivé scény zoradené nie je celkom jasné, jasná je púť od vyvrcholenia k jeho vysvetleniu. Nech čo najneskôr pochopíme. Z úvodných scén možno cítime celkovú bezútešnosť a pocit ťaživosti. Ďalšie nadprirodzené scény nás miestami naľakajú, tiež im ale nerozumieme a tým sa im dostáva aj nádychu lacných ľakačiek. Báli by sme sa ich, keby sme vedeli všetko, čo k nim viedlo, a čo sa deje naokolo? Je to prinajmenšom otázne. Môžeme to vnímať ako legitímny efekt a postup, a nie ako skratku. Nič to nemení na to, že nefunguje zrovna ideálne. Žiadna zo scén diváka tak celkom nenaľaká, dokola sa len vyžívajú v žmýkaní toho istého ťaživého pocitu.

„Prispieva samozrejme aj krásna scenéria a výborné poňatie dobovosti.“

Plusom diela je rozhodne jeho zhotovenie a artová prepracovanosť. Funguje vizuál a vnímame starostlivosť, s akou bola každá zo scén vystavaná. Prispieva samozrejme aj krásna scenéria a výborné poňatie dobovosti. Hudba nie je originálna, vo svojej jednoduchosti len spĺňa svoj účel znepokojovať. Výborné sú herecké výkony, predovšetkým u hlavnej hrdinky, o tej by sme mohli pochybovať len v scénach nie celkom presvedčivo napísaných, čo ale tiež mohol byť účel. V zobrazení rozpoltenosti, premien, či vnútorných procesov.

The Wind má hneď niekoľko výhod v kategórii neopozeranosti. Nádych westernu, zasadenie v americkej prérii, silne klaustrofobické spoločenstvo. Tiež umelecky kvalitné nakrútenie a rozprávanie snažiace sa zobraziť dôsledky a zamerať sa na psychiku je viditeľne iné ako väčšina súčasných hororov. Funkčnosť tých najdôležitejších prvkov ale nakoniec zostáva ďaleko od dokonalosti. Navyše ju sprevádza pocit, čo by z nej zostalo, ak by divák nebol natoľko zmätený. Či by nakoniec viac neocenil, ak by zároveň dokázal aj pochopiť význam jednotlivých scén.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy