hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Wind

Andrej Gomora | 24. 6. 2019
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, mystery, psycho

Zlovestná hrozba vanie prériou


Nelineárne rozprávanie v tomto prípade diváka napred predovšetkým zmätie. Tak už to býva, keď sú mu predostreté udalosti, ktoré v danej chvíli nemá šancu pochopiť, navyše ak nasledujú rýchlo za sebou. Nie sme vôbec ďaleko od zostrihov, aké sa používajú na úvod epizód seriálov, aby zopakovali, čo sme už videli. Daným štýlom bude film pokračovať, jednotlivé sekvencie akurát nadobudnú mierne znesiteľnejšiu dĺžku. Film dopozeráte, a zrazu budete cítiť potrebu ho pozerať znova, pretože vám konečne došlo, čo sa to vtedy na začiatku odohralo, a už by ste si tú scénu vedeli aj užiť. Nielen na ňu nechápavo pozerať. Tak to celé nejako previalo, ako The Wind.

Čo divák postupne dokáže pochopiť, je že sme niekde v americkej prérii, na úplnej samote. Kúsok od seba tu stoja dva domy, opísané udalosti sa začínajú príchodom nového páriku do jedného z nich. Skoky v čase nám ukazujú, ako sa postavy postupne menili. Fyzicky aj psychicky, hoci opisované obdobie sa vôbec nejaví dlhé. Formálna slušnosť, obavy, ako budú spolu v klaustrofobickom priestore vychádzať, a potom všetky tie podivnosti. Vraj je tu niečo zlé, niečo sa tu deje. To nám tvrdí dámska časť pôvodného páru, akurát jej žiadna iná z postáv neverí. My by sme možno mali, veď vidíme jej úprimnú hrôzu, a hlavne všetky tie podivné úkazy. Niet dôvod pokladať skutočnosť za kruto skreslenú. Zatiaľ.

„Cítime extrémnu osamotenosť, izolovanosť, ako sú postavy odkázané jedna na druhú, a ako sú nútení žiť vo svojej blízkosti, z ktorej nemajú úniku.“

Atmosféra, ktorú sa film snaží nastoliť, v zásade funguje, len tá silená tajomnosť je miestami mierne iritujúca. Trochu zmiasť v poriadku, ale takmer celý film nerozumieť, čo sa to vlastne deje je mierne príliš. Cítime extrémnu osamotenosť, izolovanosť, ako sú postavy odkázané jedna na druhú, a ako sú nútení žiť vo svojej blízkosti, z ktorej nemajú úniku. Striedanie scén, v ktorých postavy vystupujú celkom inak, čo máme chápať ako prejav ich vnútorných zmien, nám nie celkom prospieva  v snahe sa s nimi zblížiť, či ich pochopiť. V poriadku ak chce ísť film cestou mätenia diváka, tu sa ale miestami zdá, že tak zakrýva aj mierne nedostatky postáv. Aj na konci sa nám niektoré zdajú neuchopiteľné, a máme dôvod si myslieť, že pri lineárnom rozprávaní by mohli byť značne nepresvedčivé.

„Ďalšie nadprirodzené scény nás miestami naľakajú, tiež im ale nerozumieme a tým sa im dostáva aj nádychu lacných ľakačiek.“

Podľa čoho presne sú jednotlivé scény zoradené nie je celkom jasné, jasná je púť od vyvrcholenia k jeho vysvetleniu. Nech čo najneskôr pochopíme. Z úvodných scén možno cítime celkovú bezútešnosť a pocit ťaživosti. Ďalšie nadprirodzené scény nás miestami naľakajú, tiež im ale nerozumieme a tým sa im dostáva aj nádychu lacných ľakačiek. Báli by sme sa ich, keby sme vedeli všetko, čo k nim viedlo, a čo sa deje naokolo? Je to prinajmenšom otázne. Môžeme to vnímať ako legitímny efekt a postup, a nie ako skratku. Nič to nemení na to, že nefunguje zrovna ideálne. Žiadna zo scén diváka tak celkom nenaľaká, dokola sa len vyžívajú v žmýkaní toho istého ťaživého pocitu.

„Prispieva samozrejme aj krásna scenéria a výborné poňatie dobovosti.“

Plusom diela je rozhodne jeho zhotovenie a artová prepracovanosť. Funguje vizuál a vnímame starostlivosť, s akou bola každá zo scén vystavaná. Prispieva samozrejme aj krásna scenéria a výborné poňatie dobovosti. Hudba nie je originálna, vo svojej jednoduchosti len spĺňa svoj účel znepokojovať. Výborné sú herecké výkony, predovšetkým u hlavnej hrdinky, o tej by sme mohli pochybovať len v scénach nie celkom presvedčivo napísaných, čo ale tiež mohol byť účel. V zobrazení rozpoltenosti, premien, či vnútorných procesov.

The Wind má hneď niekoľko výhod v kategórii neopozeranosti. Nádych westernu, zasadenie v americkej prérii, silne klaustrofobické spoločenstvo. Tiež umelecky kvalitné nakrútenie a rozprávanie snažiace sa zobraziť dôsledky a zamerať sa na psychiku je viditeľne iné ako väčšina súčasných hororov. Funkčnosť tých najdôležitejších prvkov ale nakoniec zostáva ďaleko od dokonalosti. Navyše ju sprevádza pocit, čo by z nej zostalo, ak by divák nebol natoľko zmätený. Či by nakoniec viac neocenil, ak by zároveň dokázal aj pochopiť význam jednotlivých scén.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy