najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 201013 Sins
Bloody Hell
Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.
30. 4. 2021recenzie.
The Wind
Zlovestná hrozba vanie prériou
Nelineárne rozprávanie v tomto prípade diváka napred predovšetkým zmätie. Tak už to býva, keď sú mu predostreté udalosti, ktoré v danej chvíli nemá šancu pochopiť, navyše ak nasledujú rýchlo za sebou. Nie sme vôbec ďaleko od zostrihov, aké sa používajú na úvod epizód seriálov, aby zopakovali, čo sme už videli. Daným štýlom bude film pokračovať, jednotlivé sekvencie akurát nadobudnú mierne znesiteľnejšiu dĺžku. Film dopozeráte, a zrazu budete cítiť potrebu ho pozerať znova, pretože vám konečne došlo, čo sa to vtedy na začiatku odohralo, a už by ste si tú scénu vedeli aj užiť. Nielen na ňu nechápavo pozerať. Tak to celé nejako previalo, ako The Wind.
Čo divák postupne dokáže pochopiť, je že sme niekde v americkej prérii, na úplnej samote. Kúsok od seba tu stoja dva domy, opísané udalosti sa začínajú príchodom nového páriku do jedného z nich. Skoky v čase nám ukazujú, ako sa postavy postupne menili. Fyzicky aj psychicky, hoci opisované obdobie sa vôbec nejaví dlhé. Formálna slušnosť, obavy, ako budú spolu v klaustrofobickom priestore vychádzať, a potom všetky tie podivnosti. Vraj je tu niečo zlé, niečo sa tu deje. To nám tvrdí dámska časť pôvodného páru, akurát jej žiadna iná z postáv neverí. My by sme možno mali, veď vidíme jej úprimnú hrôzu, a hlavne všetky tie podivné úkazy. Niet dôvod pokladať skutočnosť za kruto skreslenú. Zatiaľ.
„Cítime extrémnu osamotenosť, izolovanosť, ako sú postavy odkázané jedna na druhú, a ako sú nútení žiť vo svojej blízkosti, z ktorej nemajú úniku.“
Atmosféra, ktorú sa film snaží nastoliť, v zásade funguje, len tá silená tajomnosť je miestami mierne iritujúca. Trochu zmiasť v poriadku, ale takmer celý film nerozumieť, čo sa to vlastne deje je mierne príliš. Cítime extrémnu osamotenosť, izolovanosť, ako sú postavy odkázané jedna na druhú, a ako sú nútení žiť vo svojej blízkosti, z ktorej nemajú úniku. Striedanie scén, v ktorých postavy vystupujú celkom inak, čo máme chápať ako prejav ich vnútorných zmien, nám nie celkom prospieva v snahe sa s nimi zblížiť, či ich pochopiť. V poriadku ak chce ísť film cestou mätenia diváka, tu sa ale miestami zdá, že tak zakrýva aj mierne nedostatky postáv. Aj na konci sa nám niektoré zdajú neuchopiteľné, a máme dôvod si myslieť, že pri lineárnom rozprávaní by mohli byť značne nepresvedčivé.
„Ďalšie nadprirodzené scény nás miestami naľakajú, tiež im ale nerozumieme a tým sa im dostáva aj nádychu lacných ľakačiek.“
Podľa čoho presne sú jednotlivé scény zoradené nie je celkom jasné, jasná je púť od vyvrcholenia k jeho vysvetleniu. Nech čo najneskôr pochopíme. Z úvodných scén možno cítime celkovú bezútešnosť a pocit ťaživosti. Ďalšie nadprirodzené scény nás miestami naľakajú, tiež im ale nerozumieme a tým sa im dostáva aj nádychu lacných ľakačiek. Báli by sme sa ich, keby sme vedeli všetko, čo k nim viedlo, a čo sa deje naokolo? Je to prinajmenšom otázne. Môžeme to vnímať ako legitímny efekt a postup, a nie ako skratku. Nič to nemení na to, že nefunguje zrovna ideálne. Žiadna zo scén diváka tak celkom nenaľaká, dokola sa len vyžívajú v žmýkaní toho istého ťaživého pocitu.
„Prispieva samozrejme aj krásna scenéria a výborné poňatie dobovosti.“
Plusom diela je rozhodne jeho zhotovenie a artová prepracovanosť. Funguje vizuál a vnímame starostlivosť, s akou bola každá zo scén vystavaná. Prispieva samozrejme aj krásna scenéria a výborné poňatie dobovosti. Hudba nie je originálna, vo svojej jednoduchosti len spĺňa svoj účel znepokojovať. Výborné sú herecké výkony, predovšetkým u hlavnej hrdinky, o tej by sme mohli pochybovať len v scénach nie celkom presvedčivo napísaných, čo ale tiež mohol byť účel. V zobrazení rozpoltenosti, premien, či vnútorných procesov.
The Wind má hneď niekoľko výhod v kategórii neopozeranosti. Nádych westernu, zasadenie v americkej prérii, silne klaustrofobické spoločenstvo. Tiež umelecky kvalitné nakrútenie a rozprávanie snažiace sa zobraziť dôsledky a zamerať sa na psychiku je viditeľne iné ako väčšina súčasných hororov. Funkčnosť tých najdôležitejších prvkov ale nakoniec zostáva ďaleko od dokonalosti. Navyše ju sprevádza pocit, čo by z nej zostalo, ak by divák nebol natoľko zmätený. Či by nakoniec viac neocenil, ak by zároveň dokázal aj pochopiť význam jednotlivých scén.
