hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Tusk

Andrej Gomora | 14. 4. 2015
0
3/10          
žáner:
psycho, comedy, bizarre, torture

Kto by nechcel mať doma mroža?


Čo robí človeka človekom, kde je hranica medzi človekom a zvieraťom, a čím by sme vlastne radšej mali chcieť byť? Podobné otázky si kladie klasický horor Island of Lost Souls, inšpirovaný literárnou predlohou H.G.Wellsa. V tom robil šialený vedec experimenty na zvieratách, snažil sa zrýchliť v nich evolúciu a vytvoriť z nich ľudí. Keď Simpsonovci film parodovali, smer premeny otočili. Z ľudí sa stávali zvieratá a konečne boli šťastní. Nie až tak iný bol vlastne aj šialený doktor v Ľudskej stonožke, ktorý si tiež vyrábal z ľudí nového domáceho miláčika. Teraz ho pomerne zjavne napodobňuje ďalší šialenec, vo filme menom Tusk.
 

„Jediným priateľom mu tam bol mrož, a takého priateľa už odvtedy nikdy nemal."

Áno, ten by chcel mať domáceho mroža. Prečo si nekúpi, neukradne alebo neuloví skutočného zostáva otázkou. On radšej striehne na pocestných, vlastne ich k sebe do domu láka na dobrodružné historky. Tých má skutočne v zásobe veľa. Napríklad ako podal fľašu Whisky Ernestovi Hemingwayovi. No raz v severných moriach jeho loď stroskotala. Jediným priateľom mu tam bol mrož, a takého priateľa už odvtedy nikdy nemal. Teraz sa mu do domu prihlási Wallace, moderátor internetového rádia. Stretáva sa so zaujímavými ľuďmi, jeho pôvodným cieľom bol chlapec, ktorý si na videu pri hre s mečom odsekol nohu. Smola, kým za ním do Kanady pricestuje, beznohý chlapec sa zabije. Aby sa nevracal s prázdnymi rukami, ide si po rozhovor k starému námorníkovi. Je v poriadku, ak sa starý pán cíti osamelý a túži po novom najlepšom priateľovi. Kiežby ale na neho nemal špeciálne požiadavky.

V prvom rade by sme mali dúfať, že nie sme svedkami vzniku nového žánra. Skôr by malo ísť len o pokus spraviť z Ľudskej stonožky film s hlavou a pätou a ako tak decentným nakrútením. Aby nevyznel hlúpo, pre istotu sa ešte pridáva komický element. Vidíme podrobný príbeh na pozadí, tak na strane páchateľa ako aj obete. Obeť vlastne zaberá značnú časť úvodu filmu, kým sa dostaneme k jeho podstate. Keďže dielo nie je zle nakrútené, pozerať sa dá aj na dlhú časť bez násilia. Wallacea nám predstavia ako človeka, čo musí byť a každú cenu vtipný. Až tak, že sa komédia v jeho prílišne realisticky zobrazenej trápnosti zdanlivo úmyselne stratí.

„Fáza postupnej premeny je vo filme rozhodne najlepšia."

Hororová časť sa začne dobre, ak už na takomto námete môže byť čokoľvek dobré. Funguje múdry starec, šialený len v jednej posadnutosti, za ktorou bezhlavo ide. Funguje aj obeť, ktorá sa už našťastie nesnaží byť vtipná. Vďaka tomu máme pre jej utrpenie pochopenie a už jej neprajeme smrť. Fáza postupnej premeny je vo filme rozhodne najlepšia. Príde dôrazne a efektne sa stupňuje. Sústredíme sa len na obeť, jej osud a beznádej. Je škoda, že v tejto polohe film nedokázal a asi ani nemohol vytrvať. Potreboval niečím vyplniť čas a nevybral sa zrovna šťastnou cestou.

„Tlačiť diváka do smiechu na zmrzačenom chudákovi nie je od tvorcov zrovna šľachetné."

Keď je prvá tretina obyčajná, len zľahka dramatická, a druhá skutočne hororová či explotationová, po tej sa tvorcovia rozhodli vybrať novým smerom. Spomenuli si, že by radi boli aj skutočne vtipní. Nie len dementne trápni ako dovtedy, nech aj len za účelom charakterizovania postavy. Na scénu preto vstúpi vyšetrovateľ v podobe buranského génia, Colombo privedený na doraz. Všetko, čo robí, je komické na hranici postihnutosti, akurát pri riešení prípadu je zakaždým neomylný. Prvky komiky zároveň vstupujú aj medzi mroža a jeho pána. A aj keď na prvý pohľad sa na nich dá zasmiať, tlačiť diváka do smiechu na zmrzačenom chudákovi nie je od tvorcov zrovna šľachetné. Tu už vôbec nejde o horor, len o snahu vyžmýkať zvrhlý nápad čo najzábavnejším spôsobom a byť čo najviac bizarný a originálny. V týchto cieľoch nezlyháva, otázne je skôr nakoľko sa zhodujú so záujmami diváka.

Tusk je skutočne lepšie nakrútená Ľudská stonožka, s menej zvrhlosťami a humorom. Námet je spracovaný tak uhladene, ako sa asi dá, čo ale tiež nemusí byť vždy výhoda. Ľudská stonožka bolo dielo primitívne, zvrhlé a ťaživé aj vďaka jeho amatérskosti. Tá čiastočne ospravedlňovala prvoplánové spracovanie geniálneho námetu. Tu vidíme, že prvoplánovosť sa nevytratí ani pri premyslenejšom spracovaní. A vytratí sa ospravedlnenie tvorcov, keď sa aj po zamyslení pustili nakrúcať takú kravinu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy