hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

recenzie.

Vivarium

Andrej Gomora | 13. 5. 2020
0
6/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, independent

Hrôza obyčajného života


Zvláštny je už predavač, zvláštne je, že dvojica nikdy o novej štvrti nepočula, a nechá sa tam odviezť. Štvrť je zvláštna svojou rozlohou, a tiež tým, že domy v nej sú identické celkom dokonale. Nie len tak, aby boli jednoducho nudné, ako to pri týchto radových zástavbách býva. Ako pochopíme, od reality sa tu odpojíme, logiku budeme musieť hľadať len v symbolickej rovine, nie sa snažiť udalosti pochopiť. To nepôjde a ani to ísť nemá, film nám ponúka jednoducho obraz, isté Vivarium.

„Nikam nemôžu odísť, respektíve, ak sa o to aj pokúsia, čoskoro vždy skončia na tom istom mieste.“

Tak sa musíme pozerať už na dvojicu, ktorá si na jednej strane má zachovať ľudské správanie, tiež sa ale so svojím postavením musí zmieriť. Že sa ocitli mimo realitu. Na ich situácii je dôležité, ako sa rozhodnutia ohľadne ich vlastných životov dostali celkom mimo ich rúk. Sú nútení žiť v jednom konkrétnom dome, tuctové predmestie tu tiež môžeme vnímať ako symbol. V škatuli im prichádzajú potraviny a oni musia žiť s tým, čo dostanú. Nikam nemôžu odísť, respektíve, ak sa o to aj pokúsia, čoskoro vždy skončia na tom istom mieste. A potom príde dieťa. Majú ho vychovať, v tom ako keby bol jediný účel ich existencie. O kvalite ich výchovy by sa tiež dalo nepochybne diskutovať, a čo už asi môže prísť, keď ju zavŕšia.

„Vo všetkom, z čoho má dvojica strach či nepríjemný pocit, by sme mohli hľadať paralely v bežnom živote.“

Nejde tu o akýsi realistický strach z uväznenia, dôležitý je popis života vo svete symbolov. Vo všetkom, z čoho má dvojica strach či nepríjemný pocit, by sme mohli hľadať paralely v bežnom živote. Toho trochu zjednodušene vychádza najviac práve z ich pseudopotomka, keďže ten je vlastne tým jediným aktívnym prvkom sveta dvojice. Ťažko povedať, či bolo cieľom dať tak výrazne do popredia strach z generačných rozdielov, generačnej obmeny, neschopnosti rozumieť našim deťom. Celkove dielo skôr pôsobí ako keby cielilo na bezduchý, nalinajkovaný život, ktorý človeka požuje, ten sa ním prevezie bez možností zásadných volieb. A nakoniec, keď ho nie je treba, ho hodia do jamy.

„Dôležitý je tu on, nie oni, tento svet je stvorený pre neho, pre nich.“

Podobne sa dá vnímať aj pôsobenie na diváka, ktoré sa stupňuje s ubiehajúcim časom. Spočiatku sa všetko zdá otvorené, čakáme, že to nejak pretrpíme, okrem absurdnej situácie sa nič zásadne zlé nedeje. Postavy odmietajú brať svoje položenie ako bezvýchodiskové a robia veci, ktoré viditeľne nemajú žiaden zmysel, len aby niečo robili. Ich syn je napred len iritujúci, ale neškodný. Je len akési čudo, ktoré im otravuje život a nejde celkom ignorovať, pokiaľ ale uspokoja jeho potreby, dá sa s ním žiť. Až postupne im prerastá cez hlavu. Čo presne je, nevedeli nikdy, on im ale dáva čoraz viac najavo, že je pre nich dokonale neznáma a nepochopiteľná bytosť. A navyše, dôležitý je tu on, nie oni, tento svet je stvorený pre neho, pre nich.

„Odcudzenie od sveta, s ktorým sú bezprostredne spätí, a z ktorého pre nich niet úniku.“

Film sa takto spočiatku javí nie príliš dramatický, nie nudný ale hororu vzdialený. Ťaživosť a skutočná hrôza sa dostavia postupne. Vychádzajú aj zo zobrazenia syna, ktorého miestami lacno nechutné prejavy môžeme vnímať ako to, čo vidia rodičia, keď sa pre nich ich deti stávajú neznámymi stvoreniami. Odcudzenie od sveta, s ktorým sú bezprostredne spätí, a z ktorého pre nich niet úniku. V tomto smere sa atmosféra zintenzívňuje, a čo bol len zmätok sa stáva celkom bezútešným životom s jasným smerovaním.

Vivarium nie je horor v klasickom zmysle, toto označenie sa ale tiež nejaví celkom nevhodné. Pocítime hrôzu, strach, stiesnenosť aj beznádej. Prídu postupne a o to nezvrátiteľnejšie sa nám budú javiť, o to intenzívnejšie ich budeme prežívať. Artovo ladená metafora je celkove dobre spravená a nápad možno celkom neohúri, v zásade ale funguje. Dokáže nám odovzdať svoje posolstvo a preniesť na nás jeho prežívanie tak, ako si to praje. Pre zmenu teda trochu inteligentnejšej zábavy, ak sa vám žiada niečo iné.

 

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy