hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Voices from Beyond (1991)

Afonka Soby | 5. 1. 2011
0
6/10          
žáner:
ghost, retro, zombie/infection

Telenovela po fulciovsky


Život milionára je ťažký. Nikdy si nemôžete byť istý citmi druhých. Chcú vás iba využiť, vycicať do posledného centu (v tomto prípade ešte líry) alebo k vám naozaj pociťujú nezištnú lásku? Milionár Giorgio Mainardi je skôr presvedčený o tom druhom a dáva to svojej rodine aj patrične najavo. Nakoniec, niet sa čomu diviť. Jeho žena ho podvádza so synom jeho nevlastnej matky, tá sa zasa priženila do jeho rodiny prostredníctvom vypočítavého sobáša s jeho nevládnym otcom. Jediný človek, ktorého naozaj mal rád a o ktorom si je istý, že ho nezaujímajú jeho peniaze, je jeho dcéra Rosy. Keď Giorgio náhle zomrie na vnútorné krvácanie, Rosy prichádza na jeho pohreb a stáva sa svedkom šakalieho boja o miliónové dedičstvo. Rovnako ako mŕtvemu Giorgiovi aj jej je jasné, že nezomrel prirodzenou smrťou. Nedá si pokoj, kým nezistí, kto z jej príbuzných je vrahom jej otca. Ženie ju nielen vlastná zvedavosť a túžba po spravodlivosti, ale aj duch jej otca volajúci zo záhrobia. Nedostane sa mu večného pokoja, kým nezistí pravdu. Veru, život milionára nie je ľahký. Ani ten posmrtný.

Predposledný film talianskeho režiséra Lucia Fulciho nie je, vraj, typický Fulci. Ten by mal byť viac gore, mal by ukázať viac krvi ako jednu pitvu, pár očí na večeru a niekoľko bodnutí do detského telíčka. Jednoducho, tento Fulci nie je dosť fulci. Aspoň to sa dočítate na internete. Mne sa podarilo nízkorozpočtové talianske horory doteraz úspešne obchádzať, takže mieru pravdivosti tohto výroku nie som schopný posúdiť. Hlasy zo záhrobia budem preto hodnotiť z pozície diváka, ktorý nemá žiadne veľké očakávania spojené s menom režiséra. Pri spustení filmu som očakával to isté, čo od každého hororu: zábavu.

Napriek tomu, že celý príbeh je postavený na jednom z najväčších hororových klišé (mŕtvy volá po spravodlivosti a chce nájsť svojho vraha, aby mohol pokojne „spávať"), scenár bol pravdepodobne napísaný za jedno popoludnie a herečky boli vyberané zjavne podľa kľúča „ak si ochotná vydržať aspoň minútu nahá v zábere, berieme ťa," film je natočený dosť zručne na to, aby vás zabavil celých 83 minút. Miestami dokáže dokonca vydolovať solídnu temnú atmosféru a v niektorých scénach pripomínať niečo z Davida Lyncha. Ale to sú len momentky. Maestro Fulci je filmársky úplne niekde inde a nesmeruje k žiadnemu artu. Jeho jediným cieľom je pobaviť svoje publikum, ktoré inklinuje k ľahšej zábave hororového braku.

V horore však Fulci zlyháva rovno od začiatku. Úvodné antré, nočná mora Giorgovej ženy, v ktorej sa najskôr vášnivo miluje s Giorgiom a potom ho sleduje, ako vraždí ich syna, je jedna z najkrvavejších scén filmu. Bohužiaľ, aj jedna z najhorších a nastaví latku „hororovosti" naozaj veľmi, veľmi nízko. Počas sledovania filmu sa síce mierne zvýši aspoň vďaka zopár remeselne slušne odvedeným scénam, no nie o toľko, aby film ašpiroval aspoň na označenie „priemerný horor". Nie, báť sa nebudete. A nezachráni to ani stádo zombíkov či milión záberov na rozkladajúcu sa Giorgiovu mŕtvolu.

Naopak, čo sa týka tej brakovej časti, tu je Fulci dokonalý. Forma telenovelistického gýču je cielená a výborne dopĺňa myšlienkovo vyprázdnený scenár. Časté nájazdy kamery priamo na oči postáv (zjavne s cieľom dramatizovať) tak síce pôsobia lacno a väčšinou smiešne, no beriete ich ako pevnú súčasť Fulciho štýlu. Či si vás tento štýl získa natoľko, že Fulcimu odpustíte aj doslova idiotský záver, je už však otázne. Mňa osobne až do takej miery nepresvedčil, ale nebudem sa brániť jeho ďalším pokusom. Nakoniec, celkom rád by som si pozrel aj toho „ozajstného" Fulciho a jeho najznámejšiu sériu Zombie 1 a Zombie 2.

Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy