hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Voices from Beyond (1991)

Afonka Soby | 5. 1. 2011
0
6/10          
žáner:
ghost, retro, zombie/infection

Telenovela po fulciovsky


Život milionára je ťažký. Nikdy si nemôžete byť istý citmi druhých. Chcú vás iba využiť, vycicať do posledného centu (v tomto prípade ešte líry) alebo k vám naozaj pociťujú nezištnú lásku? Milionár Giorgio Mainardi je skôr presvedčený o tom druhom a dáva to svojej rodine aj patrične najavo. Nakoniec, niet sa čomu diviť. Jeho žena ho podvádza so synom jeho nevlastnej matky, tá sa zasa priženila do jeho rodiny prostredníctvom vypočítavého sobáša s jeho nevládnym otcom. Jediný človek, ktorého naozaj mal rád a o ktorom si je istý, že ho nezaujímajú jeho peniaze, je jeho dcéra Rosy. Keď Giorgio náhle zomrie na vnútorné krvácanie, Rosy prichádza na jeho pohreb a stáva sa svedkom šakalieho boja o miliónové dedičstvo. Rovnako ako mŕtvemu Giorgiovi aj jej je jasné, že nezomrel prirodzenou smrťou. Nedá si pokoj, kým nezistí, kto z jej príbuzných je vrahom jej otca. Ženie ju nielen vlastná zvedavosť a túžba po spravodlivosti, ale aj duch jej otca volajúci zo záhrobia. Nedostane sa mu večného pokoja, kým nezistí pravdu. Veru, život milionára nie je ľahký. Ani ten posmrtný.

Predposledný film talianskeho režiséra Lucia Fulciho nie je, vraj, typický Fulci. Ten by mal byť viac gore, mal by ukázať viac krvi ako jednu pitvu, pár očí na večeru a niekoľko bodnutí do detského telíčka. Jednoducho, tento Fulci nie je dosť fulci. Aspoň to sa dočítate na internete. Mne sa podarilo nízkorozpočtové talianske horory doteraz úspešne obchádzať, takže mieru pravdivosti tohto výroku nie som schopný posúdiť. Hlasy zo záhrobia budem preto hodnotiť z pozície diváka, ktorý nemá žiadne veľké očakávania spojené s menom režiséra. Pri spustení filmu som očakával to isté, čo od každého hororu: zábavu.

Napriek tomu, že celý príbeh je postavený na jednom z najväčších hororových klišé (mŕtvy volá po spravodlivosti a chce nájsť svojho vraha, aby mohol pokojne „spávať"), scenár bol pravdepodobne napísaný za jedno popoludnie a herečky boli vyberané zjavne podľa kľúča „ak si ochotná vydržať aspoň minútu nahá v zábere, berieme ťa," film je natočený dosť zručne na to, aby vás zabavil celých 83 minút. Miestami dokáže dokonca vydolovať solídnu temnú atmosféru a v niektorých scénach pripomínať niečo z Davida Lyncha. Ale to sú len momentky. Maestro Fulci je filmársky úplne niekde inde a nesmeruje k žiadnemu artu. Jeho jediným cieľom je pobaviť svoje publikum, ktoré inklinuje k ľahšej zábave hororového braku.

V horore však Fulci zlyháva rovno od začiatku. Úvodné antré, nočná mora Giorgovej ženy, v ktorej sa najskôr vášnivo miluje s Giorgiom a potom ho sleduje, ako vraždí ich syna, je jedna z najkrvavejších scén filmu. Bohužiaľ, aj jedna z najhorších a nastaví latku „hororovosti" naozaj veľmi, veľmi nízko. Počas sledovania filmu sa síce mierne zvýši aspoň vďaka zopár remeselne slušne odvedeným scénam, no nie o toľko, aby film ašpiroval aspoň na označenie „priemerný horor". Nie, báť sa nebudete. A nezachráni to ani stádo zombíkov či milión záberov na rozkladajúcu sa Giorgiovu mŕtvolu.

Naopak, čo sa týka tej brakovej časti, tu je Fulci dokonalý. Forma telenovelistického gýču je cielená a výborne dopĺňa myšlienkovo vyprázdnený scenár. Časté nájazdy kamery priamo na oči postáv (zjavne s cieľom dramatizovať) tak síce pôsobia lacno a väčšinou smiešne, no beriete ich ako pevnú súčasť Fulciho štýlu. Či si vás tento štýl získa natoľko, že Fulcimu odpustíte aj doslova idiotský záver, je už však otázne. Mňa osobne až do takej miery nepresvedčil, ale nebudem sa brániť jeho ďalším pokusom. Nakoniec, celkom rád by som si pozrel aj toho „ozajstného" Fulciho a jeho najznámejšiu sériu Zombie 1 a Zombie 2.

Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy