hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Voices from Beyond (1991)

Afonka Soby | 5. 1. 2011
0
6/10          
žáner:
ghost, retro, zombie/infection

Telenovela po fulciovsky


Život milionára je ťažký. Nikdy si nemôžete byť istý citmi druhých. Chcú vás iba využiť, vycicať do posledného centu (v tomto prípade ešte líry) alebo k vám naozaj pociťujú nezištnú lásku? Milionár Giorgio Mainardi je skôr presvedčený o tom druhom a dáva to svojej rodine aj patrične najavo. Nakoniec, niet sa čomu diviť. Jeho žena ho podvádza so synom jeho nevlastnej matky, tá sa zasa priženila do jeho rodiny prostredníctvom vypočítavého sobáša s jeho nevládnym otcom. Jediný človek, ktorého naozaj mal rád a o ktorom si je istý, že ho nezaujímajú jeho peniaze, je jeho dcéra Rosy. Keď Giorgio náhle zomrie na vnútorné krvácanie, Rosy prichádza na jeho pohreb a stáva sa svedkom šakalieho boja o miliónové dedičstvo. Rovnako ako mŕtvemu Giorgiovi aj jej je jasné, že nezomrel prirodzenou smrťou. Nedá si pokoj, kým nezistí, kto z jej príbuzných je vrahom jej otca. Ženie ju nielen vlastná zvedavosť a túžba po spravodlivosti, ale aj duch jej otca volajúci zo záhrobia. Nedostane sa mu večného pokoja, kým nezistí pravdu. Veru, život milionára nie je ľahký. Ani ten posmrtný.

Predposledný film talianskeho režiséra Lucia Fulciho nie je, vraj, typický Fulci. Ten by mal byť viac gore, mal by ukázať viac krvi ako jednu pitvu, pár očí na večeru a niekoľko bodnutí do detského telíčka. Jednoducho, tento Fulci nie je dosť fulci. Aspoň to sa dočítate na internete. Mne sa podarilo nízkorozpočtové talianske horory doteraz úspešne obchádzať, takže mieru pravdivosti tohto výroku nie som schopný posúdiť. Hlasy zo záhrobia budem preto hodnotiť z pozície diváka, ktorý nemá žiadne veľké očakávania spojené s menom režiséra. Pri spustení filmu som očakával to isté, čo od každého hororu: zábavu.

Napriek tomu, že celý príbeh je postavený na jednom z najväčších hororových klišé (mŕtvy volá po spravodlivosti a chce nájsť svojho vraha, aby mohol pokojne „spávať"), scenár bol pravdepodobne napísaný za jedno popoludnie a herečky boli vyberané zjavne podľa kľúča „ak si ochotná vydržať aspoň minútu nahá v zábere, berieme ťa," film je natočený dosť zručne na to, aby vás zabavil celých 83 minút. Miestami dokáže dokonca vydolovať solídnu temnú atmosféru a v niektorých scénach pripomínať niečo z Davida Lyncha. Ale to sú len momentky. Maestro Fulci je filmársky úplne niekde inde a nesmeruje k žiadnemu artu. Jeho jediným cieľom je pobaviť svoje publikum, ktoré inklinuje k ľahšej zábave hororového braku.

V horore však Fulci zlyháva rovno od začiatku. Úvodné antré, nočná mora Giorgovej ženy, v ktorej sa najskôr vášnivo miluje s Giorgiom a potom ho sleduje, ako vraždí ich syna, je jedna z najkrvavejších scén filmu. Bohužiaľ, aj jedna z najhorších a nastaví latku „hororovosti" naozaj veľmi, veľmi nízko. Počas sledovania filmu sa síce mierne zvýši aspoň vďaka zopár remeselne slušne odvedeným scénam, no nie o toľko, aby film ašpiroval aspoň na označenie „priemerný horor". Nie, báť sa nebudete. A nezachráni to ani stádo zombíkov či milión záberov na rozkladajúcu sa Giorgiovu mŕtvolu.

Naopak, čo sa týka tej brakovej časti, tu je Fulci dokonalý. Forma telenovelistického gýču je cielená a výborne dopĺňa myšlienkovo vyprázdnený scenár. Časté nájazdy kamery priamo na oči postáv (zjavne s cieľom dramatizovať) tak síce pôsobia lacno a väčšinou smiešne, no beriete ich ako pevnú súčasť Fulciho štýlu. Či si vás tento štýl získa natoľko, že Fulcimu odpustíte aj doslova idiotský záver, je už však otázne. Mňa osobne až do takej miery nepresvedčil, ale nebudem sa brániť jeho ďalším pokusom. Nakoniec, celkom rád by som si pozrel aj toho „ozajstného" Fulciho a jeho najznámejšiu sériu Zombie 1 a Zombie 2.

Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy