najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Sinister 2
Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Žena v čiernom 2: Anjel smrti
recenzie.
Yoga Hakwon/Yoga Institute
Otvorte svoju Kundulini
Rôzne tajomné spolky sa vyskytujú v hororoch pomerne často (The Skulls, The Wicker Man, Ninth Gate). Väčšinou ide o spolky okultné, ktoré združujú „zlých ľudí". Kórejský film Yoga Hakwon/Yoga Institute sa nám však snaží dokázať, že hororový potenciál sa môže ukrývať aj v spolku, ktorý sa venuje niečomu pozitívnemu, ako napr. joge. Najmä, ak ide o „inštitút", ktorý ponúka týždenný jogistický tréning iba pre pozvaných. Ako každý dobrý temný spolok, aj tento má svojské pravidlá. Na dosiahnutie vytúženej nirvány sa treba zriecť kontaktu s okolitým svetom, sprchovania do jednej hodiny po tréningu, jedenia bez povolenia a pohľadov do zrkadla. Stavte sa, že všetky budú porušené.
„Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko,... absolvuje týždeň jogy, ktorý otvorí všetky jej čakry."
Na jogistický tréning v podivnom inštitúte sa prihlási aj Hyo-jeong, dievča z teleshopingu, ktoré v televízii promuje značkové oblečenie. V práci sa jej darí, no nemôže konkurovať svojej novej kolegyni, čerstvej absolventke súťaže krásy. Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko, sa nechá zlákať svojou bývalou spolužiačkou, kedysi triednou outsiderkou, dnes úspešnou a krásnou ženou, a rozhodne sa absolvovať týždeň jogy, ktorý otvorí všetky jej čakry až po tú poslednú, ktorá predstavuje dokonalosť. Otvoriť Kundulini, ako sa táto posledná čakra volá (v kórejčine to hádam neznamená to, čo vám určite napadlo :), však nebude jednoduché. Spolu s ňou sa o Kundulini totiž usiluje aj niekoľko ďalších dievčat. Tie majú svoje vlastné dôvody, o ktorých sa v priebehu filmu dozvieme prostredníctvom flashbackov, ktoré sa už stali akýmsi trademarkom ázijských hororov.
Tréning jogy poskytuje na tieto flashbacky skvelé „ospravedlnenie". Ženám sa otvára myseľ a na povrch sa dostávajú všetky úzkosti z minulosti, ktoré doposiaľ držali zamknuté kdesi v podvedomí. Máme tak možnosť sa so ženami trochu zoznámiť, no chce to naozaj pozorné oko. Ženy totiž nie sú dostatočne individualizované a vyzerajú veľmi podobne, takže je ich väčšinou veľmi ťažko rozlíšiť. Navyše celý film je ladený do tmavších farieb, postavy sú snímané zväčša v tieni a kamera sa zameriava skôr na detail ako na celok, čo prehľadnosti rozhodne nepridáva. Často sa mi stalo, že som musel scény doslova dešifrovať, čo sa mi navyše nie vždy podarilo. To, čo by malo tvoriť hlavnú zložku príbehu (jednotlivé osudy žien, ktoré ich priviedli až do inštitútu), sa tak mení na chaotickú spleť záberov, z ktorej si iba ťažko vyskladáme nejaký zmysel. Ten mal zrejme prísť v záverečnom rozuzlení, ktoré je však typicky ázijsky pomotané a prináša iba ďalší zmätok. Povedané jednou vetou: Yoga Institute ako dráma jednoducho zlyháva.
„... vypúlené oči, pomalé zakrádanie sa, postupné zvyšovanie hlasitosti a nakoniec pád na zem a krik."
Nemusela by to však stále byť úplná katastrofa. Ázijské horory sa vždy usilujú o vyvážený mix drámy a hororu, a ak je jedna zložka slabšia, o to silnejšia musí byť druhá. Hoci báť sa určite nebudete, Yoga Institute nie je ako horor vyslovene nefunkčný. Na jednej strane ide o osvedčenú ázijskú klasiku (vypúlené oči, pomalé zakrádanie sa, postupné zvyšovanie hlasitosti a nakoniec pád na zem a krik), je však sympatické, že tentoraz sa to obišlo bez plaziacej sa vlasatej potvory. Nahradil ju had, ktorý je však príliš banálny na to, aby sme sa z tejto zmeny tešili. Autori sa zrejme snažili o istú symboliku (had ako hriech, joga ako očistec), no je príliš prvoplánová a spracovanie ostalo bez nápadu.
Nápad však chýba ázijskému hororu ako takému, a to už niekoľko rokov. Yoga Institute spoľahlivo pochoval ďalší sľubný námet. Samotnej jogy sa tu veľmi nedočkáte, a ak ste sa tešili na vykrúcanie krkov a končatín, na ktoré možno navnadil trailer, varujem vás: jediný vytočený budete po skončení filmu zrejme vy.
