hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Yoga Hakwon/Yoga Institute

Afonka Soby | 26. 1. 2011
0
4/10          
žáner:
ghost, claustrophobic

Otvorte svoju Kundulini


Rôzne tajomné spolky sa vyskytujú v hororoch pomerne často (The Skulls, The Wicker Man, Ninth Gate). Väčšinou ide o spolky okultné, ktoré združujú „zlých ľudí". Kórejský film Yoga Hakwon/Yoga Institute sa nám však snaží dokázať, že hororový potenciál sa môže ukrývať aj v spolku, ktorý sa venuje niečomu pozitívnemu, ako napr. joge. Najmä, ak ide o „inštitút", ktorý ponúka týždenný jogistický tréning iba pre pozvaných. Ako každý dobrý temný spolok, aj tento má svojské pravidlá. Na dosiahnutie vytúženej nirvány sa treba zriecť kontaktu s okolitým svetom, sprchovania do jednej hodiny po tréningu, jedenia bez povolenia a pohľadov do zrkadla. Stavte sa, že všetky budú porušené.

„Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko,... absolvuje týždeň jogy, ktorý otvorí všetky jej čakry."

Na jogistický tréning v podivnom inštitúte sa prihlási aj Hyo-jeong, dievča z teleshopingu, ktoré v televízii promuje značkové oblečenie. V práci sa jej darí, no nemôže konkurovať svojej novej kolegyni, čerstvej absolventke súťaže krásy. Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko, sa nechá zlákať svojou bývalou spolužiačkou, kedysi triednou outsiderkou, dnes úspešnou a krásnou ženou, a rozhodne sa absolvovať týždeň jogy, ktorý otvorí všetky jej čakry až po tú poslednú, ktorá predstavuje dokonalosť. Otvoriť Kundulini, ako sa táto posledná čakra volá (v kórejčine to hádam neznamená to, čo vám určite napadlo :), však nebude jednoduché. Spolu s ňou sa o Kundulini totiž usiluje aj niekoľko ďalších dievčat. Tie majú svoje vlastné dôvody, o ktorých sa v priebehu filmu dozvieme prostredníctvom flashbackov, ktoré sa už stali akýmsi trademarkom ázijských hororov.

Tréning jogy poskytuje na tieto flashbacky skvelé „ospravedlnenie". Ženám sa otvára myseľ a na povrch sa dostávajú všetky úzkosti z minulosti, ktoré doposiaľ držali zamknuté kdesi v podvedomí. Máme tak možnosť sa so ženami trochu zoznámiť, no chce to naozaj pozorné oko. Ženy totiž nie sú dostatočne individualizované a vyzerajú veľmi podobne, takže je ich väčšinou veľmi ťažko rozlíšiť. Navyše celý film je ladený do tmavších farieb, postavy sú snímané zväčša v tieni a kamera sa zameriava skôr na detail ako na celok, čo prehľadnosti rozhodne nepridáva. Často sa mi stalo, že som musel scény doslova dešifrovať, čo sa mi navyše nie vždy podarilo. To, čo by malo tvoriť hlavnú zložku príbehu (jednotlivé osudy žien, ktoré ich priviedli až do inštitútu), sa tak mení na chaotickú spleť záberov, z ktorej si iba ťažko vyskladáme nejaký zmysel. Ten mal zrejme prísť v záverečnom rozuzlení, ktoré je však typicky ázijsky pomotané a prináša iba ďalší zmätok. Povedané jednou vetou: Yoga Institute ako dráma jednoducho zlyháva.

„... vypúlené oči, pomalé zakrádanie sa, postupné zvyšovanie hlasitosti a nakoniec pád na zem a krik."

Nemusela by to však stále byť úplná katastrofa. Ázijské horory sa vždy usilujú o vyvážený mix drámy a hororu, a ak je jedna zložka slabšia, o to silnejšia musí byť druhá. Hoci báť sa určite nebudete, Yoga Institute nie je ako horor vyslovene nefunkčný. Na jednej strane ide o osvedčenú ázijskú klasiku (vypúlené oči, pomalé zakrádanie sa, postupné zvyšovanie hlasitosti a nakoniec pád na zem a krik), je však sympatické, že tentoraz sa to obišlo bez plaziacej sa vlasatej potvory. Nahradil ju had, ktorý je však príliš banálny na to, aby sme sa z tejto zmeny tešili. Autori sa zrejme snažili o istú symboliku (had ako hriech, joga ako očistec), no je príliš prvoplánová a spracovanie ostalo bez nápadu.

Nápad však chýba ázijskému hororu ako takému, a to už niekoľko rokov. Yoga Institute spoľahlivo pochoval ďalší sľubný námet. Samotnej jogy sa tu veľmi nedočkáte, a ak ste sa tešili na vykrúcanie krkov a končatín, na ktoré možno navnadil trailer, varujem vás: jediný vytočený budete po skončení filmu zrejme vy.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy