hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Yoga Hakwon/Yoga Institute

Afonka Soby | 26. 1. 2011
0
4/10          
žáner:
ghost, claustrophobic

Otvorte svoju Kundulini


Rôzne tajomné spolky sa vyskytujú v hororoch pomerne často (The Skulls, The Wicker Man, Ninth Gate). Väčšinou ide o spolky okultné, ktoré združujú „zlých ľudí". Kórejský film Yoga Hakwon/Yoga Institute sa nám však snaží dokázať, že hororový potenciál sa môže ukrývať aj v spolku, ktorý sa venuje niečomu pozitívnemu, ako napr. joge. Najmä, ak ide o „inštitút", ktorý ponúka týždenný jogistický tréning iba pre pozvaných. Ako každý dobrý temný spolok, aj tento má svojské pravidlá. Na dosiahnutie vytúženej nirvány sa treba zriecť kontaktu s okolitým svetom, sprchovania do jednej hodiny po tréningu, jedenia bez povolenia a pohľadov do zrkadla. Stavte sa, že všetky budú porušené.

„Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko,... absolvuje týždeň jogy, ktorý otvorí všetky jej čakry."

Na jogistický tréning v podivnom inštitúte sa prihlási aj Hyo-jeong, dievča z teleshopingu, ktoré v televízii promuje značkové oblečenie. V práci sa jej darí, no nemôže konkurovať svojej novej kolegyni, čerstvej absolventke súťaže krásy. Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko, sa nechá zlákať svojou bývalou spolužiačkou, kedysi triednou outsiderkou, dnes úspešnou a krásnou ženou, a rozhodne sa absolvovať týždeň jogy, ktorý otvorí všetky jej čakry až po tú poslednú, ktorá predstavuje dokonalosť. Otvoriť Kundulini, ako sa táto posledná čakra volá (v kórejčine to hádam neznamená to, čo vám určite napadlo :), však nebude jednoduché. Spolu s ňou sa o Kundulini totiž usiluje aj niekoľko ďalších dievčat. Tie majú svoje vlastné dôvody, o ktorých sa v priebehu filmu dozvieme prostredníctvom flashbackov, ktoré sa už stali akýmsi trademarkom ázijských hororov.

Tréning jogy poskytuje na tieto flashbacky skvelé „ospravedlnenie". Ženám sa otvára myseľ a na povrch sa dostávajú všetky úzkosti z minulosti, ktoré doposiaľ držali zamknuté kdesi v podvedomí. Máme tak možnosť sa so ženami trochu zoznámiť, no chce to naozaj pozorné oko. Ženy totiž nie sú dostatočne individualizované a vyzerajú veľmi podobne, takže je ich väčšinou veľmi ťažko rozlíšiť. Navyše celý film je ladený do tmavších farieb, postavy sú snímané zväčša v tieni a kamera sa zameriava skôr na detail ako na celok, čo prehľadnosti rozhodne nepridáva. Často sa mi stalo, že som musel scény doslova dešifrovať, čo sa mi navyše nie vždy podarilo. To, čo by malo tvoriť hlavnú zložku príbehu (jednotlivé osudy žien, ktoré ich priviedli až do inštitútu), sa tak mení na chaotickú spleť záberov, z ktorej si iba ťažko vyskladáme nejaký zmysel. Ten mal zrejme prísť v záverečnom rozuzlení, ktoré je však typicky ázijsky pomotané a prináša iba ďalší zmätok. Povedané jednou vetou: Yoga Institute ako dráma jednoducho zlyháva.

„... vypúlené oči, pomalé zakrádanie sa, postupné zvyšovanie hlasitosti a nakoniec pád na zem a krik."

Nemusela by to však stále byť úplná katastrofa. Ázijské horory sa vždy usilujú o vyvážený mix drámy a hororu, a ak je jedna zložka slabšia, o to silnejšia musí byť druhá. Hoci báť sa určite nebudete, Yoga Institute nie je ako horor vyslovene nefunkčný. Na jednej strane ide o osvedčenú ázijskú klasiku (vypúlené oči, pomalé zakrádanie sa, postupné zvyšovanie hlasitosti a nakoniec pád na zem a krik), je však sympatické, že tentoraz sa to obišlo bez plaziacej sa vlasatej potvory. Nahradil ju had, ktorý je však príliš banálny na to, aby sme sa z tejto zmeny tešili. Autori sa zrejme snažili o istú symboliku (had ako hriech, joga ako očistec), no je príliš prvoplánová a spracovanie ostalo bez nápadu.

Nápad však chýba ázijskému hororu ako takému, a to už niekoľko rokov. Yoga Institute spoľahlivo pochoval ďalší sľubný námet. Samotnej jogy sa tu veľmi nedočkáte, a ak ste sa tešili na vykrúcanie krkov a končatín, na ktoré možno navnadil trailer, varujem vás: jediný vytočený budete po skončení filmu zrejme vy.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy