hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Jakob's Wife

Emancipácia vnútornou premenou

Hlavná Myšlienka je mierne kostrbatá aj pritiahnutá za vlasy, čo sa javí ako úmysel. Anna je manželka miestneho pastora, a na úvod si vypočujeme jeho kázeň o úlohe manželky. O jej oddanosti, vernosti, skrátka ako by malo správne a dlhoročné manželstvo vyzerať. Napred je s touto rolou stotožnená, veď sú svoji už dlho a ona si byť pastorovou manželkou zvykla. Film je ale o jej premene. Ako si uvedomí, kým bola, aké boli jej životné sny a plány a ako všetky zmaril jej usporiadaný až nudný život. Premena ale neprichádza len tak sama, či vďaka banalite, akou je stretnutie bývalého. Stane sa niečo osudové, vďaka čomu sa bude musieť zamyslieť, či chce naďalej byť len Jakob’s Wife.

7. 5. 2021

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Jaga. Košmar ťomnogo lesa

Keď chcete dieťa skutočne vystrašiť

Film je od začiatku viditeľne ruský, a pokiaľ nemáte voči ruským filmom vyslovenú averziu, javí sa to ako veľká výhoda. Iná je celková estetika, postavy, ich správanie, aj zasadenie diela. Najdôležitejšie ale je, nakoľko iný je samotný príbeh a jeho spracovanie. Vo svojej podstate je zápletka podobná ako z akéhokoľvek mysteriózneho hororu, vyzerá ale celkom inak. Je to ruská rozprávka, ktorá sa v ničom nesnaží podobať svojim západným náprotivkom, ide vlastnou cestou, ešte aj názov má ruský. Jaga. Košmar ťomnogo lesa.

16. 7. 2020

Amulet

Pre zvláštny zážitok

Štruktúra je od začiatku mätúca, striedajú sa nám tu dve dejové línie. Odlíšiť sa našťastie dajú, v jednej je hlavný hrdina zarastený. Aj tak im nie je celkom ľahké rozumieť, hlavne tá zasadená skôr v čase toho veľa nevysvetľuje. Ani nevieme, z akej krajiny to hlavný hrdina do Anglicka prišiel. Len že tam bola vojna a nech sa aj snažil, nevyhol sa činom, na ktoré nie je hrdý. Teraz je predovšetkým tulák, nikto, človek bez vlastného života a budúcnosti. Prežíva, čaká čo s ním bude a už sa ani nesnaží nájsť niečo na spôsob šťastia. To ani nenájde, len sa jeho osud zásadne zmení, ako zistí, už dávno mu to mohol nájsť predmet, ktorý našiel, akýsi Amulet.

13. 4. 2021

The Canal

Dá sa nevera spláchnuť do kanála?
Je horšie podozrenie, či istota? Hudobníkovi Fredovi stačili na dohnanie k šialenstvu večné pochybnosti. Tiež bol presvedčený, že svoju ženu nezabil. Aj keď je to jedna z veľmi mála vecí, o ktorých divák v Lost Highway nemá veľa dôvodov pochybovať. Podobne nevinne sa cíti aj hlavná postava filmu The Canal, ktorej máme asi rovnako veľké dôvody veriť.
4. 12. 2014

recenzie.

Echoes

Andrej Gomora | 29. 6. 2015
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Sklený dom v Joshua Tree je zaujímavý aj v zlom filme


Keď mormónski pútnici prišli do Mohavskej púšte, osamote stojace stromy s konármi na všetky strany im pripomínali kážuceho proroka Jozueho. Preto ich nazvali Joshua Tree. Tento názov neskôr dostal celý národný park v Kalifornii, kde tieto stromy rastú. Jeden z nich chceli U2 pôvodne použiť len na obal ich Amerikou inšpirovaného albumu. Až keď sa Bono dopočul o biblickom pôvode ich názvu, rozhodol sa po stromoch nazvať celý album. V parku sa teraz odohráva horor s názvom Echoes.
 

„Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov."

Zasadenie sa pritom javí priam až príliš hororové. Predstavte si vyprahnutú krajinu, v širokom okolí niet živej duše, telefónneho signálu ani poriadnej cesty. Na tomto mieste sa niekto rozhodol postaviť si dom s oknami miesto múrov. Teraz si sem prišla zotaviť nervy Anna, aspoň to bol pôvodný účel jej cesty. Je úspešná blogerka, snaží sa presadiť ako spisovateľka. Jej manažér a zároveň postarší priateľ jej dokončený rukopis stále vracia, nesmie si hneď na začiatku pokaziť meno. Anna má už aj tak problémy so spánkom a nočnými morami. Bojuje proti nim denníkom a psychofarmakami. Pobyt v sklenenom dome sa hneď skomplikuje, priateľ musí odísť, Anna sa tam rozhodne zostať aj sama. Napred nájde jeho fotku s inou ženou. Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov. Postupne sa dozvie, že už za krátky čas, ktorý dom stojí, sa okolo neho odohrali zaujímavé veci. Sama sa určite necítila v bezpečí, no oveľa lepšie to už nie je ani po Paulovom návrate.

„Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití."

Zhruba čo sa ide diať je nám jasné. Pre film je dôležité predstaviť nám Annu ako osobu s neistou psychikou a Paula ako človeka, ktorému príliš nejde veriť či sa na neho spoľahnúť. Ide o plne legitímnu snahu, nenudí, aj keď dala sa asi poňať aj trochu záživnejšie. Klišé by zatiaľ divákovi nemali prekážať, horšie je to s náznakmi budúceho diania. Keď už sú postavy len dve, nemáme dôvod čakať veľa krvi a je nám jasné, že s nimi budeme musieť prežiť aj pokojné chvíle. Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití. Teda ak by ich napísanie aj herecké výkony boli inokedy v poriadku, je niečo iné, ak horor stojí z veľkej časti práve na nich. Vtedy by už potrebovali o niečo viac.

Ak by sa aj niektoré scény dali kvalifikovať ako strašidelné, neprospieva im neschopnosť hlavnej hrdinky rozoznávať skutočnosť a vlastné predstavy a sny. Nemá na to, aby nás dokázala vtiahnuť do vlastných hrôz, aby sme vnímali aj jej prežívanie. Takže máme dojem, že ak sa jej aj zdá, že jej niečo môže hroziť, v skutočnosti to tak byť nemusí. Načo si potom robiť starosti. Viac ako na jednotlivých scénach ale film aj tak stavia na budovaní celkovej atmosféry. Neistotu cítime, vidíme, že všetko tu určite nebude v poriadku. V prípade Anny zápasíme medzi strachom o ňu a ľahostajnosťou nad jej osudom, kde to prvé naplno vyhrá už na úplnom konci. Až vtedy totiž začne byť hrozba dostatočne skutočná a viditeľná. Dovtedy sa všetko javí len ako duchárske čudnosti na hranici halucinácií.

„Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom."

Minimálne pre nás je rozhodne veľmi zaujímavá scenéria americkej púšte. Tá sama osebe by asi dokázala spraviť pre nás film pozerateľným. Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom. Ten skutočne nemusí byť v rámci hororového žánra medzi tým najhorším. Lenže zapájanie psychologického elementu a napätia si vyžaduje trochu vyššiu úroveň ako primitívny krvák. V mnohých prípadoch je správanie postáv nie len zle zobrazené, ale aj nelogické. Aj keď zápletka v zásade dáva zmysel, o mnohých zvratoch a situáciách to už povedať nejde. Cítiť z nich obrovskú kostrbatosť, ktorá si so sebou berie aj značnú časť atmosféry s inak nemalým potenciálom.

Echoes je ďalší viac menej zbytočný horor. Nie je iritujúco zlý, ale nikoho ani nemá šancu zaujať. Ak potrebujete vypnúť a pozrieť si niečo, pri čom nebude škoda si pospať, môže vám prísť vhod. No pospať sa dá nakoniec aj bez filmu. To si mohli tvorcovia uvedomiť, už keď ho nakrúcali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy