hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Gokseong/ The Wailing

Andrej Gomora | 17. 2. 2017
0
8/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Pochúťka na pomalé prežúvanie


Gokseong je dlhý film, preto si môže dovoliť rozbehnúť viacero hier a navštíviť viacero žánrov. Začne sa temnými udalosťami, dažďom nás sprevádza k mŕtvolám. Pred cestou k nim sa ale policajt musí naraňajkovať. Ide o bucľatú postavičku s až nepríjemne komickým nádychom, ako z nie príliš inteligentnej komédie. Jeho očami pokračujeme v pozorovaní zla. To sa zatiaľ nesnaží byť temné, tiež sa nevyhne komickému nádychu. Áno, mŕtvoly sú krvavé a na skutkoch je niečo zlovestné. Tí čierni ľudia sú ale akýsi smiešni, vrhajú sa naokolo, len tak skáču na okolostojacich, pôsobia bezradne. Policajti len jačia, navzájom sa na sebe smejú. Zo zmätku sa ale zrazu dostaneme ku konkrétnemu problému. Zdá sa, že prekliatie sa dostalo aj k policajtovej dcére. Začne byť zvláštna, a on stratí chuť byť smiešny. Mnohí si myslia, že zlo prišlo s istým Japoncom, policajt ho navštívi, nájde u neho predmety patriace obetiam, fotky mŕtvych tiel. Nezdvorilo ho požiada, aby odišiel, asi trochu naivne. Na pomoc zavolá šamana, ten sa snaží dcéru od zla oslobodiť. Aspoň to tvrdí. Zdroj prekliatia totiž nemusí byť ľahké rozpoznať.

„Úplne nehororový je počiatočný komický a neseriózny tón, bez toho by sa veľa divákov asi radšej zaobišlo.“

Úvodná časť s minimálnymi prvkami hororu nie je v žánri ničím výnimočným, rozdiel je len ten, že tu trvá zhruba hodinu. Nejde o to, že by sa v jej rámci nič nedialo, krvi je dosť od začiatku. Úplne nehororový je komický a neseriózny tón, bez toho by sa veľa divákov asi radšej zaobišlo. Jeho význam sa ale ukáže hneď, ako sa veci začnú rozvíjať a v atmosfére zacítime hororovosť. Nejde len o precítenie posunu od bezstarostnej nahlúplosti k ťaživej temnosti, tiež sme si stihli na postavy zvyknúť. Zlo, ktoré sa dovtedy neurčito vznášalo naokolo, sa zrazu vo veľmi konkrétnej podobe znesie priamo na dcéru hlavnej postavy.

„Všetko nadprirodzené dianie je zobrazené ako neoddeliteľná súčasť reality, ľudia sa k nemu musia stavať ako k hocijakému inému problému vo svojich životoch.“

Výrazný ľudský rozmer vo filme pocítime pri príchode šamana. Ten nie je žiaden čudák, ale obyčajný človek s bežnými starosťami a nezdarmi. Všetko nadprirodzené dianie je zobrazené ako neoddeliteľná súčasť reality, ľudia sa k nemu musia stavať ako k hocijakému inému problému vo svojich životoch. Cítime pri ňom ich krehkosť, tak ako by to bolo pri akomkoľvek nezdare, ktorý by ohrozoval ich životy a životy ich blízkych. Šaman spočiatku síce príde pomerne sebavedomo, vidí to, čo iní nie. Vôbec ale nie je zobrazený spôsobom, ako je časté, teda ten, kto všetko vie a všetko vyrieši. Skôr naopak.

„V ázijských filmoch býva vždy silný nádych akéhosi fatalizmu, nejde tu o jednoduchý útok duchov, ale prekliatie.“

Relatívnou novinkou je totiž vstup takmer kriminálnej zápletky na úrovni duchov. Ocitli sme sa v situácii, keď sme stratili jednoduché prepojenie s realitou, ako ju poznáme. Postavy rovnako ako divák samé nič nevedia, ich rozum im hovorí niečo, no zároveň vedia, že to môže byť celkom inak. Sú zraniteľné voči výrazne prítomnému zlu, nedarí sa im ale identifikovať jeho zdroj a teda s ním bojovať. V ázijských filmoch býva vždy silný nádych akéhosi fatalizmu, nejde tu o jednoduchý útok duchov, ale prekliatie. Je jedno, ako sa prejaví, vždy to bude spôsobom hrozby a bojovať len proti tej nemá zmysel. Treba nájsť a zničiť jej pôvod.

„Úzkosť a strach nepramenia len z ich prítomnosti, vyvoláva ich aj bezmocnosť a neistota postáv.“

Správanie hrdinov sa nám nemusí javiť ideálne, sú hysterické a miestami hlúpe. Ich činom ale v zásade rozumieme. Vidíme viacero možných zdrojov zla, z ktorých každý má svoje temné čaro a to sa len zosilňuje ich nejednoznačnosťou. Úzkosť a strach nepramenia len z ich prítomnosti, vyvoláva ich aj bezmocnosť a neistota postáv. Neustále ich sprevádzajú hrozivé udalosti, zastavia ich niektoré z protirečiacich inštrukcií, ktoré sa k hrdinom dostávajú. Ako v detektívke, kde sa navzájom obviňujú dve strany, rozdiel je len v tom, že tu sa pravdovravnosť ani jednej z nich nedá overiť, nedá sa k nim pristupovať ako k ľuďom, ktorým sa rozhodujeme, či budeme veriť. Pretože všetci sú tu akýsi čudní, tajomní a hroziví. Niekedy ich to baví, inokedy sú zúfalí. Zo strachu, či z neschopnosti niekoho zachrániť?

Gokseong obsahuje mnohé zaužívané prvky ázijských hororov, viditeľne ich ale obohacuje a rozvíja. Konečná hororová pasáž patrí nepochybne medzi to najlepšie, k čomu sa dáv súčasnosti dopracovať. Má všetko, čo by ste od nej mohli chcieť, a pritom inak, neopozerane. Stopáž nepochybne nejedného fanúšika odradí, a je pravdou, že nie každú jej minútu je možné si užiť spôsobom, po akom by sme túžili. V konečnom dôsledku je funkčná, ale náročná na pozornosť. Film môže byť ťažké odsledovať tak pozorne, ako by bolo treba, a naplno z neho stráviť všetko, čo hororovému zážitku pomáha. Za pokus to ale určite stojí. 

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy