hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Jakob's Wife

Emancipácia vnútornou premenou

Hlavná Myšlienka je mierne kostrbatá aj pritiahnutá za vlasy, čo sa javí ako úmysel. Anna je manželka miestneho pastora, a na úvod si vypočujeme jeho kázeň o úlohe manželky. O jej oddanosti, vernosti, skrátka ako by malo správne a dlhoročné manželstvo vyzerať. Napred je s touto rolou stotožnená, veď sú svoji už dlho a ona si byť pastorovou manželkou zvykla. Film je ale o jej premene. Ako si uvedomí, kým bola, aké boli jej životné sny a plány a ako všetky zmaril jej usporiadaný až nudný život. Premena ale neprichádza len tak sama, či vďaka banalite, akou je stretnutie bývalého. Stane sa niečo osudové, vďaka čomu sa bude musieť zamyslieť, či chce naďalej byť len Jakob’s Wife.

7. 5. 2021

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Antisocial

Horor o najväčšom zle
Sociálne siete sú najväčšia hrozba dnešnej spoločnosti. Nielen, že ničia skutočný ľudský kontakt. V snahe ľudí k sebe plne pripútať sa pred ničím nezastavia. Nepoznajú hranice súkromia, a ich cieľ je jasný- preniknúť svojim používateľom až do mozgu. Prečo by na sieti nemalo byť zverejnené všetko, čo vidia, a všetko čo si myslia? Pod kožu ziskuchtivých grázlov snažiacich sa preniknúť do našich hláv sa pozerá horor Antisocial.
27. 1. 2014

Ruin Me

Netrčte v meste, poďte sa hrať do prírody

Pri filmoch o zábave iných už prestáva dávať zmysel hľadať inšpirácie, či kohokoľvek obviňovať z vykrádania. Skôr začínajú pôsobiť ako samostatný žáner, ktorému už chýba len jedno. Nájsť spôsob, ako chcú diváka strašiť, a možno aj jediný film, ktorý by ukázal, že týmto smerom má zmysel to ďalej skúšať. Doteraz nemusel nevyhnutne ísť vo všetkých prípadoch o úplný odpad, nikde ale nebola zápletka so strašenými postavami plne funkčná a nejavila sa ako výrazná pridaná hodnota. Prečo by ale niektorý zo série pokusov nemohol byť aj úspešný? Tento sa volá Ruin Me.

5. 3. 2019

recenzie.

La Meute

Afonka Soby | 19. 4. 2011
0
3/10          
žáner:
torture, hixploitation/backwoods, comedy, zombie/infection

Nevydarený vtip


Francúzskemu vidieku je lepšie sa vyhnúť. To je jasné každému, kto má nejakú skúsenosť  s novodobým francúzskym hororom. Táto skúsenosť však zrejme chýba mladým Francúzkam, pretože tie neúnavne blúdia práve do týchto končín. Jednou z nich je aj Charlotte, ktorá si cestu navyše „spestrí" aj tým, že zoberie stopára. „Svojho čuráka však necháš na pokoji", varuje ho ešte pred vstupom a dáva tak jemu aj nám najavo, že ak sme to náhodou nepostrehli z drsnej hudby, ktorá jej hrá v aute, alebo z jej punkového outfitu, máme do činenia s drsnou dievčinou. Stopár však napriek svojej tichej povahe takisto nie je práve neviniatko a o pár kilometrov ďalej leží Charlotte spútaná v klietke, na farme čudnej a zvrátenej ženy, ktorá sa k ľuďom správa doslova ako k dobytku. Najskôr ich násilne vykŕmi, aby ich následne mohla pekne rozporciovať. A prečo to robí? „Lebo zem potrebuje krv." Inými slovami: zombíci potrebujú najesť.

„Tvorcovia zrejme do poslednej chvíle váhali, či nakrúcajú čiernu komédiu alebo horor."

Každý nový francúzsky horor je pre mňa filmovou udalosťou. Táto nová gore vlna mi jednoducho sedí a nebude tak celkom prehnané, ak poviem, že francúzsky horor dnes udáva trend celého žánru. Alebo inak, miernejšie - najlepšie tento trend vystihuje. Dnes je to najmä o krvi, násilí a estetike brutality, klasické hororové „hitchcockovské" príbehy  sú už viac-menej minulosťou. Súčasnému hororu dominuje exploit a napr. duchárčina je síce (najmä vďaka Ázii) kvantitou veľmi silný žáner, no kvalitou zúfalo stagnujúci, ktorý sa už roky nikam neposúva (s malými španielskymi výnimkami). Francúzi však už dávno prišli na to, že v brutalite sa dnes medze nekladú a ešte stále sú veci, ktoré sme v horore nevideli (a niektoré už ani hádam nechceme). La Meute (v preklade„svorka") sa tak mal a mohol, naozaj mohol zaradiť vedľa takých peciek ako Frontiér(s) či Calvaire.

A nechýbalo veľa. La Meute je indie film, to je jasné už z trailera, takže mnohé mu bolo odpustené vopred. Napríklad istá rozpačitosť v expozícii či slabšie tempo. S problémami sa však dá prižmúriť oko nad veľmi zvláštnym pocitom, ktorý film neustále vyvoláva. Totiž, tvorcovia zrejme do poslednej chvíle váhali, či nakrúcajú čiernu komédiu alebo horor. Tak napríklad v jednej scéne príde do baru banda motorkárov vedená chlapíkom, ktorý si rozbije fľašku o hlavu, predstaví sa ako Bazooka Joe a povie niečo v zmysle „dostal som chuť na zadok". A aby toho nebolo málo, nakoniec vyjde najavo, že nemyslí zadok Charlotte, ale jej spoločníka - stopára. A o pár minút už sledujeme nefalšovanú hororovú scénu: Charlotte je násilne značkovaná ako dobytok. Takýchto skokov od „vtipných" do vážnych polôh je vo filme veľa, dokonca rozmýšľam, či nie je takto vyskladaný celý film.

La Meute pripomína mániodepresiu. Zo smiechu do plaču a tak stále dokola."

Je však celkom možné, že takéto striedanie komických a hororových scén bolo zámerné. Nakoniec, mohlo ísť o celkom vydarenú hororovú komédiu. Na to by však komické party museli byť vtipnejšie a tie hororové menej brutálne a vážne. V tejto podobe pripomína La Meute mániodepresiu. Zo smiechu do plaču a tak stále dokola. Inými slovami: guláš. A bohužiaľ, ťažko stráviteľný.

Ide o guláš nielen žánrový, ale aj subžánrový. Najskôr sa rozvíja v nádejný hixploit (Charlotte vs. burani), no asi od polovice filmu prejde na zombie horor a začína nápadne odkukávať zo Sanchézovho Seventh Moon. Nerobí to síce vôbec zle a zombíci sú naozaj parádne odporní, no prichádzajú absolútne nečakane a diváka, ktorý čaká ďalšie mučenie a následnú pomstu buranom (čo by malo nasledovať podľa pravidiel hixploitu), ich prítomnosť vyslovene na...e. Napriek dobre vykonanej maskérskej robote tak pôsobia jednoducho zúfalo, asi rovnako ako scenárista, ktorý ich do deja zakomponoval zrejme až potom, čo zistil, že hixploit nezvláda dotiahnuť do konca. Svoju barličku potom rovno nominoval rovno na post hlavnej pointy, takže vo výsledku je film skôr o príšerkách ako o ľuďoch, čo príbehu určite ublížilo viac ako zombíci Charlotte.

Prítomnosť zombíkov mi zároveň sťažuje chápať La Meute ako paródiu na hixploitation. Takému chápaniu nahráva časté pohrávanie sa s pravidlami tohto subžánru známeho aj ako buranská vyvražďovačka alebo backwoods survival. V klasickom hixploite ide vždy o konflikt mesto vs. dedina, prenesenejšie aj inteligencia vs. prízemnosť a pudovosť. Preto je hlavnou hrdinkou vždy dievča z mesta (väčšinou učiteľka), ktorá sa dostáva do problémov s miestnymi nezamestnanými buranmi, ktorí myslia iba na to, ako ju znásilniť. Charlotte v La Meute však nie je žiadna mestská „krasotinka", je to punkerka od prírody, ktorá sa nezľakne ani bandy nadržaných motorkárov. Naproti tomu motorkári, napriek tomu, že sú karikovaní ako proste duté hlavy, majú vo svojej bande týpka, ktorý si aj počas bitky so zombíkmi číta knižku. Ale opäť sme pri tých zombíkoch. Čo mali parodovať tí?

La Meute ako Francúz vyslovene nesklamal. Ak čakáte gore a nechutnosti, sú tu a rozhodne nie sú odfláknuté. Film je drsný a vulgárny, ale asi rovnako ako morbídny vtip. Na konci sa máte zasmiať. Či už film budete chápať ako paródiu, čiernu komédiu alebo hororovú komédiu, celkom určite by ste sa mali aspoň raz zasmiať. A to sa mi, bohužiaľ, nepošťastilo. Ak máte chuť dobre sa zasmiať nad kopou nechutností, skúste radšej severský Dead Snow.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy