hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Some Kind of Hate

Andrej Gomora | 1. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, exploitation, ghost, independent, psycho, slasher

Sebapoškodzovanie ako superschopnosť


Lincolna v škole šikanujú. Hnusne. Až sa neovládne a do šikanátora zapichne vidličku. Samozrejme, potrestajú len Lincolna, pošlú ho do zvláštneho zariadenia uprostred púšte. Akéhosi nápravného tábora pre tínedžerov. So svojím prečinom je tu za tvrdiaka. Neodolajú ani miestni šikanátori. Tiež ho chcú vyhecovať, vidieť, čoho je schopný. Vzhľadom na povahu zariadenia na podobné situácie nemôžu byť pripravení, Lincoln musí násiliu a krutosti čeliť sám. Krásna Katlin mu pomáha len morálne, neprekážalo by jej čokoľvek, čo by vykonal na odplatu, priam sa ho snaží k nej nabádať, a to čo najkrutejšej. Keď prvého grázla nájdu dorezaného, teší sa. Je presvedčená, že Lincoln sa konečne pochlapil. Nevie, že nielen v ňom sa zbierala Some Kind of Hate.
 

„Moirin duch ale žije. Krvavý a so žiletkami v náhrdelníku počúva volania o pomoc v temných zákutiach nápravného zariadenia."

Niečo podobné ako Lincoln už totiž na tom istom mieste prežívalo nie tak dávno čudné dievča menom Moira. To sa rezalo, až ho raz našli dorezané a mŕtve. Moirin duch ale žije. Krvavý a so žiletkami v náhrdelníku počúva volania o pomoc v temných zákutiach nápravného zariadenia. Keď Lincoln zaželá svojim nepriateľom zomrieť, je to ako hudba pre jej uši. Ešte aj po smrti hľadá kamarátov, ako inak už sa zapáči, ako plnením ich prianí. S krvou, otvorenými ranami a rezaním to ona totiž vie.

„Obete sú celkove staršie ako zvyčajné postavy filmov o šikane a v tomto smere nepôsobia celkom presvedčivo."

Aj keď vzhľadom na Moirinu odpornosť je to zvláštna výčitka, dosť dlho jej ale trvá dostať sa na scénu. Sme totiž pri filme, kde si aj niektorí otrlejší diváci položia otázku, či mali skutočne záujem sa na toto pozerať. Úvod je v každom prípade len dusný, predstavuje sa nám Lincoln. Čudný a osamelý, dostal sa na zvláštne miesto, kde ho chcú zmeniť. Všetko, čo dovtedy pokladal za súčasť svojej osobnosti, sa má stratiť, spravia z neho normálneho človeka. Nemá sa tu kde schovať, buď ho trápia pri spoločných aktivitách alebo šikanujú mimo nich. Aj keď jeho charakter na nás pôsobí správne, šikana nie úplne pasuje k jeho urastenému vzhľadu. Obete sú celkove staršie ako zvyčajné postavy filmov o šikane a v tomto smere nepôsobia celkom presvedčivo. Minimálne jeden dôvod je ale úplne pochopiteľný, keďže rezanie dvanásťročných by asi neprešlo žiadnou cenzúrou ani producentom.

Že nie vždy je cieľom hororového zloducha zabiť, prípadne to aspoň spraviť čo najmenej rýchlo a bezbolestne, sme si už zvykli. Moirine vraždy určite nepatria medzi tie najpomalšie ani najexplicitnejšie, aké sme videli, no prostriedky, ktoré pri nich využíva, sú odporné skutočne výnimočne. Svoje obete totiž vraždí pomocou sebapoškodzovania. Rezaním sa na rôznych miestach, až kým nenarazí na poriadnu žilu. Preto aj keď obetí nie je veľa, od Moirinho príchodu sledujeme prakticky neustále otvorené rany, krv, žiletky, kusy skla, orezávače a len v tom najmilostrdnejšom prípade nože či pištole.

„Tí, ktorých režú, sú totiž úmyselne vykreslení ako schematickí grázli."

Nechutný je teda film dostatočne, horšie už je to so strašidelnosťou. Tí, ktorých režú, sú totiž úmyselne vykreslení ako schematickí grázli. Je nám jasné, čo sa im stane, nemáme dôvod sa o nich báť ani ich ľutovať. Zrovna ľúbivé zároveň nie sú ani postavy, ktoré by sme mohli nazvať kladnými, film si dáva záležať, aby nám ich všetkých vykreslil ako čo najväčších čudákov. Moira sa navyše javí ako pomstiteľ, niečo ako ochranný anjel šikanovaných. Aj keď časom sa dostanem k menej zrozumiteľnému priebehu, v princípe by sme jej ako poslovi spravodlivosti mali držať palce. Nie sa jej báť. Nepríjemný pocit z nej budeme mať skôr preto, že ona sama nakoniec musí byť tým najväčším čudákom.

Some Kind of Hate na jednej strane výborne vystihuje zbierajúcu sa zlosť a túžbu po pomste či naopak po rezignácii. Ukazuje nám obete šikany, ich odplatu ako aj želanie žiť skrátka v pokoji a bez násilia. Krvi aj silných emócií je v ňom dosť, nie sú to ale tie emócie, ktoré by sme zrovna chceli vidieť v horore. Nie je to príjemný strach, len odpor a ťažoba. Presvedčivo podaná šikana síce nie realisticky, no veľmi priamo a bezprostredne.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy