hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Jakob's Wife

Emancipácia vnútornou premenou

Hlavná Myšlienka je mierne kostrbatá aj pritiahnutá za vlasy, čo sa javí ako úmysel. Anna je manželka miestneho pastora, a na úvod si vypočujeme jeho kázeň o úlohe manželky. O jej oddanosti, vernosti, skrátka ako by malo správne a dlhoročné manželstvo vyzerať. Napred je s touto rolou stotožnená, veď sú svoji už dlho a ona si byť pastorovou manželkou zvykla. Film je ale o jej premene. Ako si uvedomí, kým bola, aké boli jej životné sny a plány a ako všetky zmaril jej usporiadaný až nudný život. Premena ale neprichádza len tak sama, či vďaka banalite, akou je stretnutie bývalého. Stane sa niečo osudové, vďaka čomu sa bude musieť zamyslieť, či chce naďalej byť len Jakob’s Wife.

7. 5. 2021

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Antisocial

Horor o najväčšom zle
Sociálne siete sú najväčšia hrozba dnešnej spoločnosti. Nielen, že ničia skutočný ľudský kontakt. V snahe ľudí k sebe plne pripútať sa pred ničím nezastavia. Nepoznajú hranice súkromia, a ich cieľ je jasný- preniknúť svojim používateľom až do mozgu. Prečo by na sieti nemalo byť zverejnené všetko, čo vidia, a všetko čo si myslia? Pod kožu ziskuchtivých grázlov snažiacich sa preniknúť do našich hláv sa pozerá horor Antisocial.
27. 1. 2014

Ruin Me

Netrčte v meste, poďte sa hrať do prírody

Pri filmoch o zábave iných už prestáva dávať zmysel hľadať inšpirácie, či kohokoľvek obviňovať z vykrádania. Skôr začínajú pôsobiť ako samostatný žáner, ktorému už chýba len jedno. Nájsť spôsob, ako chcú diváka strašiť, a možno aj jediný film, ktorý by ukázal, že týmto smerom má zmysel to ďalej skúšať. Doteraz nemusel nevyhnutne ísť vo všetkých prípadoch o úplný odpad, nikde ale nebola zápletka so strašenými postavami plne funkčná a nejavila sa ako výrazná pridaná hodnota. Prečo by ale niektorý zo série pokusov nemohol byť aj úspešný? Tento sa volá Ruin Me.

5. 3. 2019

recenzie.

The Hunt

Andrej Gomora | 27. 4. 2020
0
5/10          
žáner:
action, comedy, exploitation, survival

Tiež by ste si na nich radi zastrieľali?


Nahnanie skupinky ľudí niekam a potom ich loviť pre zábavu už sme videli. Niečo podobné boli nedávno aj Furies. Často to ide bez veľkého vysvetľovania, veď čo už treba rozvádzať na obyčajnom sadizme, ktorý si niekto akurát trošku spestruje. Tento film vysvetlenie má, dozvieme sa ho síce až ku koncu a bude v ňom pár dier, nakoniec sa ale stane pre film pomerne dôležitým. Tiež chce totiž niečo povedať o súčasnom svete, o vzťahoch v súčasnej spoločnosti, nech sa aj zobrazovaním viac zameriava na zábavu. Samotný The Hunt.

„Bez veľkej drámy či naťahovania ich začnú zaradom likvidovať a film v tejto časti mieri na publikum so záľubou v sadizme skĺbenom s humorom.“

Toho priebeh začne hneď byť nadmieru surový. Ide sa pomerne priamo na vec, lovení dostanú zbrane, ktoré im ale zdanlivo na veľa nie sú. Bez veľkej drámy či naťahovania ich začnú zaradom likvidovať a film v tejto časti mieri na publikum so záľubou v sadizme skĺbenom s humorom. Je na divákovi, či dokáže prijať odľahčený tón vyžívania sa v utrpení pre nás bezbrannej koristi. Dianie je každopádne intenzívne, miestami nie celkom bez nápadu a rýchlo odsýpa. Spočiatku vždy, keď s nejakou postavou strávime pár minút, už po chvíli sledujeme jej zabitie bez okolkov, ktoré sa zväčša snaží mať aj nádych humornosti. S nikým sa preto nedokážeme stotožniť, na útočníkov nevidíme a film je tak len o slede násilných úmrtí pre niekoho zábavu.

Svojím spôsobom má ísť asi aj o účel, ako zistíme, nám vlastne vo filme nemá nikto byť sympatický. Obete sa často správajú hlúpo, priam nezmyselne už za hranicou uveriteľnosti, a to ešte nevieme, čo všetko sa o nich dozvieme. Aby sme mali hrdinku, jedna sa po chvíli objaví. Funguje cez určitý chlad až bezvýraznosť, niekto kto sa príliš nestará o hlúposti a dokáže vždy celkom jednoducho myslieť len na to, ako prežiť. V tejto polohe ju dokážeme prijať aj ako ľudskú bytosť a držať jej palce v nezmyselnom boji. Môžu sa nám páčiť jej bojové schopnosti a priamočiarosť, a v tomto smere by sme sa v nej radi videli. Inak ale zostáva celkom povrchná, čo tiež pochopíme ako účel, keď sa časom dozvedáme, o čo vo filme ide.

„Niektoré z týchto dialógov sú skutočne aj vtipné, zväčša ale pôsobia príliš štylizovane a silene, dávajú postavám stereotypné vlastnosti za hranicou uveriteľnosti.“

Charakterizovať postavy pomocou uveriteľných dialógov by bolo možno za hranicami možností scenára, možno ale ide aj o účel satiry či komédie. Preto keď sa prejavujú, musí to byť zväčša čo najstereotypnejšie v zmysle ich konzervatívnosti a primitívnosti na strane obetí, a naopak liberálnej elitárskosti na strane vrahov. Niektoré z týchto dialógov sú skutočne aj vtipné, zväčša ale pôsobia príliš štylizovane a silene, dávajú postavám stereotypné vlastnosti za hranicou uveriteľnosti. Čo sa tiež dá vnímať ako účel, tu sa tak ale stráca priveľa živosti, keď ide o prakticky všetky postavy a nám nezostane nikto, s kým by sme sa v tom vyhranenom a znepriatelenom svete dokázali stotožniť. Ten účel možno mala plniť hlavná hrdinka, tú si ale miestami radíme medzi primitívov, inokedy skrátka nevieme, čo si o nej myslieť. Celkom ako človek nám ale nepripadá, čo je možno tiež dôsledok nedokonalého scenára.

„Veľmi presvedčivo totiž uvidíme situáciu, ktorú v nejakej miere zažívame aj na Slovensku.“

To čo film zobrazuje je teda kultúrna a ideologická vojna, a aj keď to tak dlho nevyzerá, nakoniec to spraví celkom výstižne. Veľmi presvedčivo totiž uvidíme situáciu, ktorú v nejakej miere zažívame aj na Slovensku. Dve skupiny obyvateľstva sú znepriatelené natoľko, že jedna je pripravená o tej druhej veriť celkom čomukoľvek. Vrátane toho, že pre zábavu lovia ľudí. Nie sú schopní navzájom komunikovať, naopak, svoju nenávisť pestujú až za hranicu odľudštenia protivníka. Preto ten lov v mysliach mnohých skutočne nepôsobí až tak nereálne. Či neželateľne. Finále už len ako keby dodávalo, že síce tu zdanlivo ide o život, vo filme aj doslova. Tento boj ale obe strany vlastne baví, nechcú sa ho vzdať nielen z hľadiska myšlienok. Ale aj pre zábavu z boja samotného. Potom sa niekedy stane, že si celkom nelogicky dohodnú pravidlá, čo by mal odpor k vzájomnej komunikácii vylučovať. No nie, ak ide o to, aby vďaka nej bola konfrontácia zábavnejšou.

The Hunt je teda celkove pomerne podarenou satirou, čo platí pre jej celkovú myšlienku a jej podanie. O niečo horšie je to so samotným priebehom a dialógmi, mnoho scén išlo nepochybne premyslieť lepšie a tiež tu máme nedostatky čo sa týka logiky. Zásadne to ale nevadí, film svoj účel spĺňa a divákovi má čo ponúknuť. To sa týka aj akcie a explicitného násilia. Miestami je opäť až príliš surové, a nádych humoru ho len zhoršuje v očiach tých divákov, ktorým krutosť príde vtipná len veľmi ťažko. Tí o inteligentný odkaz prídu, a uvidia len drsný primitivizmus, čo je škoda.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy