hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Jakob's Wife

Emancipácia vnútornou premenou

Hlavná Myšlienka je mierne kostrbatá aj pritiahnutá za vlasy, čo sa javí ako úmysel. Anna je manželka miestneho pastora, a na úvod si vypočujeme jeho kázeň o úlohe manželky. O jej oddanosti, vernosti, skrátka ako by malo správne a dlhoročné manželstvo vyzerať. Napred je s touto rolou stotožnená, veď sú svoji už dlho a ona si byť pastorovou manželkou zvykla. Film je ale o jej premene. Ako si uvedomí, kým bola, aké boli jej životné sny a plány a ako všetky zmaril jej usporiadaný až nudný život. Premena ale neprichádza len tak sama, či vďaka banalite, akou je stretnutie bývalého. Stane sa niečo osudové, vďaka čomu sa bude musieť zamyslieť, či chce naďalej byť len Jakob’s Wife.

7. 5. 2021

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Antisocial

Horor o najväčšom zle
Sociálne siete sú najväčšia hrozba dnešnej spoločnosti. Nielen, že ničia skutočný ľudský kontakt. V snahe ľudí k sebe plne pripútať sa pred ničím nezastavia. Nepoznajú hranice súkromia, a ich cieľ je jasný- preniknúť svojim používateľom až do mozgu. Prečo by na sieti nemalo byť zverejnené všetko, čo vidia, a všetko čo si myslia? Pod kožu ziskuchtivých grázlov snažiacich sa preniknúť do našich hláv sa pozerá horor Antisocial.
27. 1. 2014

Ruin Me

Netrčte v meste, poďte sa hrať do prírody

Pri filmoch o zábave iných už prestáva dávať zmysel hľadať inšpirácie, či kohokoľvek obviňovať z vykrádania. Skôr začínajú pôsobiť ako samostatný žáner, ktorému už chýba len jedno. Nájsť spôsob, ako chcú diváka strašiť, a možno aj jediný film, ktorý by ukázal, že týmto smerom má zmysel to ďalej skúšať. Doteraz nemusel nevyhnutne ísť vo všetkých prípadoch o úplný odpad, nikde ale nebola zápletka so strašenými postavami plne funkčná a nejavila sa ako výrazná pridaná hodnota. Prečo by ale niektorý zo série pokusov nemohol byť aj úspešný? Tento sa volá Ruin Me.

5. 3. 2019

recenzie.

The Lodge

Andrej Gomora | 26. 6. 2020
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, independent, psycho

Priamočiara cesta skazy


Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

„Všetci sú tu jednoducho nejakým spôsobom zlí, celá situácia je napätá a dusná a do jej stredu sa dostane mladá psychiatrická pacientka s vážnou traumou z detstva.“

Na začiatku je tu viac trochu zvláštnych zvratov, už samovražda prvej manželky nevyznie celkom presvedčivo. Ale samozrejme, stáva sa všeličo, dajme tomu. Atmosféra sa príliš snaží o dramatickú ťaživosť na spôsob artového filmu. Na jednej strane sa jej v tomto smere aj darí, zároveň postavy tlačí do polôh, kde nie je ľahké im uveriť. Všetci sú tu jednoducho nejakým spôsobom zlí, celá situácia je napätá a dusná a do jej stredu sa dostane mladá psychiatrická pacientka s vážnou traumou z detstva. Kam to musí smerovať je nám jasné, psychiater asi zostal zaslepený láskou či ilúziou o budovaní šťastnej rodinky.

„...v mnohých častiach je film celkom bez hudby či čohokoľvek, čo by mohlo našu pozornosť odpútavať od dialógu, jeho ťaživosti a trápnosti.“

Tak ako sa postavy vyžívajú v trápení, film sa vyžíva v trápení diváka. Snaží sa naňho preniesť čo najviac ťažoby a negatívnych emócií, a vo veľkej miere sa mu to aj darí. Aj tempo je za týmto účelom pomalšie a stopáž dlhšia. Mnoho z tých najnepríjemnejších scén sa navyše ťahá, v mnohých častiach je film celkom bez hudby či čohokoľvek, čo by mohlo našu pozornosť odpútavať od dialógu, jeho ťaživosti a trápnosti. Trápnosti medziľudskej, nie každý rozhovor je dokonale presvedčivý, to čo sa nám zle počúva ale vnútorne skôr vyčítame postave ako scenáristovi.

To, čo by sme mohli nazvať hororovým, príde postupne, pôsobí na nás hlavne chaos v samotnej Grace. Viditeľne s ňou niečo pomerne závažné nie je v poriadku a javí sa dokonale nevypočítateľná. Takou je navyše aj sama pre seba, a pre nás je na strane zla jej nefunkčná psychika, a na strane obetí ona sama spolu s deťmi. Tak na nás film aspoň pôsobí a napriek jeho tajomnosti sa nám zdá zjavné, čo sa deje. Napätie ale nie je tak celkom z tých príjemných, podobá sa skôr na ťaživú drámu, už len lebo potenciálne obeti sú deti. Bez ohľadu na to, čo sa v skutočnosti v dome odohráva, my vidíme zhoršujúci sa psychický stav Grace a jej smerovanie k tragédii.

„Napriek málo akcii sa nenudíme, na to sme príliš znepokojení.“

Kompozícia diela je miestami zvláštna, a to nejde len o využívanie snov a halucinácií či skákania v čase. Scény začnú byť drsnejšie ku koncu, nie všetky sa podaria, hlavný odkaz ale podajú. Napriek pár zásadne sa tváriacim momentom vnímame ako je smerovanie do záhuby postupné, rozvláčne, a ako sa v ňom film vyžíva. Napriek málo akcii sa nenudíme, na to sme príliš znepokojení. Tiež nás postavy napriek svojej nepresvedčivosti neiritujú, rovnako sa ale nedostaneme do stavu, že by sme im to jednoducho priali, keď už si o to koledujú. Nikto tu nie je zlý, všetci sú len obete rôznych okolností, nech aj veríme, že určite mohli postupovať inak. Tak sa to stalo. A tak to dopadlo.

The Lodge sa nehrá priamo na psychologický či artový film, využíva len ich prostriedky na vyvolávanie nepríjemných emócií. Ide o niečo ako psychologický exploitation, kde je prvoradá ťaživosť, až niekde v náznakoch sa dá hľadať snaha o seriózny prístup k skúmaniu ľudskej psychiky. Cielenie na hororových divákov je teda správne a film im dokáže ponúknuť vôbec nie všedný zážitok, príjemný ak sa chcú cítiť nepríjemne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy