hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Jakob's Wife

Emancipácia vnútornou premenou

Hlavná Myšlienka je mierne kostrbatá aj pritiahnutá za vlasy, čo sa javí ako úmysel. Anna je manželka miestneho pastora, a na úvod si vypočujeme jeho kázeň o úlohe manželky. O jej oddanosti, vernosti, skrátka ako by malo správne a dlhoročné manželstvo vyzerať. Napred je s touto rolou stotožnená, veď sú svoji už dlho a ona si byť pastorovou manželkou zvykla. Film je ale o jej premene. Ako si uvedomí, kým bola, aké boli jej životné sny a plány a ako všetky zmaril jej usporiadaný až nudný život. Premena ale neprichádza len tak sama, či vďaka banalite, akou je stretnutie bývalého. Stane sa niečo osudové, vďaka čomu sa bude musieť zamyslieť, či chce naďalej byť len Jakob’s Wife.

7. 5. 2021

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Jaga. Košmar ťomnogo lesa

Keď chcete dieťa skutočne vystrašiť

Film je od začiatku viditeľne ruský, a pokiaľ nemáte voči ruským filmom vyslovenú averziu, javí sa to ako veľká výhoda. Iná je celková estetika, postavy, ich správanie, aj zasadenie diela. Najdôležitejšie ale je, nakoľko iný je samotný príbeh a jeho spracovanie. Vo svojej podstate je zápletka podobná ako z akéhokoľvek mysteriózneho hororu, vyzerá ale celkom inak. Je to ruská rozprávka, ktorá sa v ničom nesnaží podobať svojim západným náprotivkom, ide vlastnou cestou, ešte aj názov má ruský. Jaga. Košmar ťomnogo lesa.

16. 7. 2020

Amulet

Pre zvláštny zážitok

Štruktúra je od začiatku mätúca, striedajú sa nám tu dve dejové línie. Odlíšiť sa našťastie dajú, v jednej je hlavný hrdina zarastený. Aj tak im nie je celkom ľahké rozumieť, hlavne tá zasadená skôr v čase toho veľa nevysvetľuje. Ani nevieme, z akej krajiny to hlavný hrdina do Anglicka prišiel. Len že tam bola vojna a nech sa aj snažil, nevyhol sa činom, na ktoré nie je hrdý. Teraz je predovšetkým tulák, nikto, človek bez vlastného života a budúcnosti. Prežíva, čaká čo s ním bude a už sa ani nesnaží nájsť niečo na spôsob šťastia. To ani nenájde, len sa jeho osud zásadne zmení, ako zistí, už dávno mu to mohol nájsť predmet, ktorý našiel, akýsi Amulet.

13. 4. 2021

The Canal

Dá sa nevera spláchnuť do kanála?
Je horšie podozrenie, či istota? Hudobníkovi Fredovi stačili na dohnanie k šialenstvu večné pochybnosti. Tiež bol presvedčený, že svoju ženu nezabil. Aj keď je to jedna z veľmi mála vecí, o ktorých divák v Lost Highway nemá veľa dôvodov pochybovať. Podobne nevinne sa cíti aj hlavná postava filmu The Canal, ktorej máme asi rovnako veľké dôvody veriť.
4. 12. 2014

recenzie.

The Visit

Andrej Gomora | 20. 10. 2015
0
7/10          
žáner:
crazy family, found footage/ mockumentary, psycho

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?


Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
 

„Postupne objavujú na svojich starých rodičoch čoraz viac zvláštností, ktoré sa pomerne jasne vymykajú z rámca čo i len náznakom normálneho správania ľudí v akomkoľvek veku."

Rodinné vzťahy totiž neboli najlepšie, matka dievčaťa a jej brata od rodičov utiekla za dramatických okolností. Pätnásť rokov s nimi vôbec nekomunikovala, už by sa ale patrilo ukázať im vnúčatá. Sama na návštevu nejde, veď má konečne príležitosť zájsť na dovolenku s novou známosťou. Deti čakajú deduškovia na železničnej stanici, javia sa ako milí starí ľudia. Sú tolerantní, deťom sa tešia. Tie sa rovnako snažia vychádzať im v ústrety, dodržujú večierku od pol desiatej, nelozia do pivnice, kde je vraj veľa plesne. Sú ale deti, zvedavosť im niekedy nedá. Postupne objavujú na svojich starých rodičoch čoraz viac zvláštností, ktoré sa pomerne jasne vymykajú z rámca čo i len náznakom normálneho správania ľudí v akomkoľvek veku.

Pár mierne strašidelných scén tu síce máme, tento horor ale jednoznačne stavia hlavne na dôslednú prípravu pre efektné finále. Tá pozostáva z dobre zvládnutého zblíženia diváka s postavami a kopenia ľahkých podozrení a počudností. Detská dvojica je sympatická, trochu zjednodušená no v zásade uveriteľná. Akurát vhodná pre obavy. Presne vnímame ich pocit, že sú to starí rodičia, niečo im musia odpustiť. Len niektoré veci už prehliadnuť nejdú. V tomto smere, teda viac menej ľudsky fungujú aj mnohé strašidelné scény a ľakačky. Nebojím sa pri nich, že sa deťom skutočne môže niečo stať. Znepokojí nás, že toto žiadni starí rodičia jednoducho nerobia.

„Správanie je miestami silené, ako keby si z nás film mierne uťahoval."

Ak by sme aj found footage hodnotili ako čiastočne zbytočný, nie je ani na škodu. Keďže má ísť o dokument dievčaťa, zábery zväčša nie sú nepríjemne roztrasené, mnoho je ich naopak esteticky veľmi príjemných. Otázky prečo sa hrdinovia kamier nikdy nepúšťajú už sú pár rokov staré, dráždia skôr iné chyby v logike. Keďže ide o horor, ktorý si dáva záležať na podrobnom vykreslení postáv, prostredia a uveriteľnosti ich správania, divák je aj oveľa citlivejší ako zvyčajne, keď mu v nich niečo nie celkom sadne. Správanie je totiž miestami silené, ako keby si z nás film mierne uťahoval. Niekedy to vnímame ako inteligentné podrývanie, ako pri scéne s čistením rúry. Inokedy už ako snahu pôsobiť prepracovane za každú cenu.

„Hoci sa nič hrozné vlastne nestane, stačí nám definitívne stratiť pocit, že deti sú v bezpečí."

Samotné finále nie je dlhé, minimálne pri pomere k časti filmu bez náznakov násilia. Podobne ako celé dielo sa ale ťahá striedaním len zlovestných a skutočne napínavých scén. Už pri prvej, keď strácame najmenšie pochyby, že by tu niečo mohlo byť v poriadku, nás skutočne zamrazí. Hoci sa nič hrozné vlastne nestane, stačí nám definitívne stratiť pocit, že deti sú v bezpečí. K tomu sa pridružia skutočne strašidelné a uletené scény, vďaka ktorým dokonale zabudneme na to, ako dlho nás dielo naťahovalo. Veľmi dobre vedelo, čo robí a o čo mu ide.

The Visit je film, ktorý vôbec necíti potrebu dávať rovno najavo, akým drsným hororom bude. Dáva si záležať na svojej nehororovej časti, buduje si jemnú zlovestnosť a skutočne obdivuhodne ju nakoniec využíva. Škoda pár nasladlostí, klišé aj snahy príliš hlboko zabŕdať do žánra rodinného filmu a dať nakoniec poučenie. Všetky nedostatky sa ale nakoniec dá odpustiť a príjemný a kvalitný horor si užiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy