hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Jakob's Wife

Emancipácia vnútornou premenou

Hlavná Myšlienka je mierne kostrbatá aj pritiahnutá za vlasy, čo sa javí ako úmysel. Anna je manželka miestneho pastora, a na úvod si vypočujeme jeho kázeň o úlohe manželky. O jej oddanosti, vernosti, skrátka ako by malo správne a dlhoročné manželstvo vyzerať. Napred je s touto rolou stotožnená, veď sú svoji už dlho a ona si byť pastorovou manželkou zvykla. Film je ale o jej premene. Ako si uvedomí, kým bola, aké boli jej životné sny a plány a ako všetky zmaril jej usporiadaný až nudný život. Premena ale neprichádza len tak sama, či vďaka banalite, akou je stretnutie bývalého. Stane sa niečo osudové, vďaka čomu sa bude musieť zamyslieť, či chce naďalej byť len Jakob’s Wife.

7. 5. 2021

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Jaga. Košmar ťomnogo lesa

Keď chcete dieťa skutočne vystrašiť

Film je od začiatku viditeľne ruský, a pokiaľ nemáte voči ruským filmom vyslovenú averziu, javí sa to ako veľká výhoda. Iná je celková estetika, postavy, ich správanie, aj zasadenie diela. Najdôležitejšie ale je, nakoľko iný je samotný príbeh a jeho spracovanie. Vo svojej podstate je zápletka podobná ako z akéhokoľvek mysteriózneho hororu, vyzerá ale celkom inak. Je to ruská rozprávka, ktorá sa v ničom nesnaží podobať svojim západným náprotivkom, ide vlastnou cestou, ešte aj názov má ruský. Jaga. Košmar ťomnogo lesa.

16. 7. 2020

Amulet

Pre zvláštny zážitok

Štruktúra je od začiatku mätúca, striedajú sa nám tu dve dejové línie. Odlíšiť sa našťastie dajú, v jednej je hlavný hrdina zarastený. Aj tak im nie je celkom ľahké rozumieť, hlavne tá zasadená skôr v čase toho veľa nevysvetľuje. Ani nevieme, z akej krajiny to hlavný hrdina do Anglicka prišiel. Len že tam bola vojna a nech sa aj snažil, nevyhol sa činom, na ktoré nie je hrdý. Teraz je predovšetkým tulák, nikto, človek bez vlastného života a budúcnosti. Prežíva, čaká čo s ním bude a už sa ani nesnaží nájsť niečo na spôsob šťastia. To ani nenájde, len sa jeho osud zásadne zmení, ako zistí, už dávno mu to mohol nájsť predmet, ktorý našiel, akýsi Amulet.

13. 4. 2021

Bloody Hell

Humor akčný, humor psychopatický

Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.

30. 4. 2021

recenzie.

Al morir la matinée

Andrej Gomora | 26. 3. 2021
0
7/10          
žáner:
slasher

Zažiť v kine skutočný horor


Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

„Žiaden z príbehov nejde do hĺbky, každý ale svojím spôsobom zaujme, vtiahne nás do atmosféry kina, kde presne podobných ľudí vídame.“

Pocit, že sme v kine je skutočne dokonalý, rušia ho len uveriteľné reálie v podobe chlapíka s baterkou a trochu priveľa rozhovorov v premietacej sále. Ale keď už je raz taká veľká a taká prázdna, načo by sa ukecaní Uruguajci obmedzovali. Ako vo fragmentárnom filme vidíme niekoľko samostatne vedľa seba sa odohrávajúcich príbehov. Študujúca premietačka a jej otec s nalomeným zdravím. Párik na podivnom rande. Starý čudák. A mládež, ktorá ukáže že aj priamo v sále sa dá zbaliť dievča. Len to treba vedieť, a asi musí byť v situácii, keď sa na ňu vykašľali. Žiaden z príbehov nejde do hĺbky, každý ale svojím spôsobom zaujme, vtiahne nás do atmosféry kina, kde presne podobných ľudí vídame. Tiež o nich nič nevieme, na dve hodiny vstúpia do našich životov a vzápätí sa zväčša nenávratne stratia.

„Pridáva to akejsi hravej atmosfére filmu, ktorý ako keby sa nechcel brať príliš vážne, nesilí sa do rýchlej akcie.“

Tak aj vrah ako keby zväčša išiel po obetiach samostatne. S výnimkou konca cítime izolovanosť postáv medzi sebou, tak ako ju poznáme z kina. Tým pádom neprichádza ani k čeleniu vrahovi, spoločnému boju či aspoň vedomosti o jeho existencii. K postavám sa dostáva samostatne, a tie zároveň až do jeho útoku nevedia, že im niečo hrozí. Tento postup má svoje nevýhody, tu si ich ale viditeľne zvážili, navyše ku koncu sa dostávame ku klasickému lovu a boju. Pridáva to akejsi hravej atmosfére filmu, ktorý ako keby sa nechcel brať príliš vážne, nesilí sa do rýchlej akcie. Užíva si svoju orgiu kinofilstva a pocty giallu.

„Vo filme nám ale zároveň nič nevysvetľujú, preto je ľahké nadobudnúť dojem absurdity, čo najintenzívnejšie odpornej.“

Vzhľadom na to, aká dlhá je úvodná časť bez násilia nás prekvapí, k akým nechutnostiam sa to nakoniec dopracujeme. Násilie pritom ako keby sa najviac sústredilo na tento cieľ- byť čo najviac nechutné. Pre tých s určitým druhom zmyslu pre humor môžu byť niektoré scény aj vtipné, je v nich určitý nápad. Vo filme nám ale zároveň nič nevysvetľujú, preto je ľahké nadobudnúť dojem absurdity, čo najintenzívnejšie odpornej. Problém je to len pre citlivejších divákov, na celom filme je niečo absurdné, v pozitívnom zmysle, absurdne hravé. Tento druh násilia doň preto dokonale zapadne a umocňuje v nás pocit zvláštnej odviazanosti. Ide aj o mierne primitívny spôsob ako v nás vyvolať viac strachu, keď miera brutálnosti psychopata čiastočne kompenzuje slabšiu priamočiarosť spádu a celkovú uveriteľnosť, ktorá by nám pomáhala vžiť sa do postáv. Je nám nepríjemne, lebo tu niekto vyjedá oči. Trochu ako v exploite, tu ale nikto netvrdil, že ide byť konvenčný.

Al morir la matinée je na jednej strane miestami veľmi odporný slasher, zároveň je to hravý prejav lásky k filmu, hororu a giallu. Čím skutočne vyniká je úplné ponorenie diváka do atmosféry kina, čo je možno na úkor menej akčnej prvej polovice. Potom sa ale všetko vynahradí a milovník hororu a krvi dostane to, čo sa mu žiada. Celkove ide o dobre spracovaný film, ktorý určite mieri hlavne na milovníkov žánra a divákov schopných zdieľať jeho vášeň pre staršie horory. Tento druh publika má potenciál veľmi potešiť, hoci možno nie úplne nadchnúť. Pre ostatných by malo ísť o minimálne nadpriemerný krvák, a teda tiež nie nepríjemne strávený čas.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok