recenzie.

Summer Camp

Andrej Gomora | 9. 12. 2016

0

3/10          

žáner:

zombie/infection

Tábor trochu inak, kiežby dobre

Tento letný tábor sa od toho najopakovanejšieho zasadenia líši aspoň trocha, nachádza sa v Španielsku. Americkí vedúci musia rozdiely pre istotu aj menovať, vraj u nich by na podobné miesto deti nikdy nepustili. Ide o opustenú usadlosť niekde na samote. Deti tam zatiaľ nie sú, na ich príchod sa mladá štvorica len pripravuje, aj na svoje vzájomné milostné avantúry. Po okolí sa túlajú čudní ľudia, močia im rovno na auto. V tábore sú aj zvieratá, práve jedno z nich sa ako prvé začne čudne správať. Nie je to besnota, psovi skrátka trochu preskočí. Postupne začne preskakovať všetkým. Bez dôvodu sa do ostatných púšťajú, začnú byť agresívni. Jeden vedúci je prinútený zabiť druhého, ďalšia sa o niečo podobné začne vytrvalo pokúšať. Nie, tento Summer Camp nebudú terorizovať len búriace sa hormóny.

Tých klišé bude postupne aj napriek snahe odlíšiť sa dosť, oveľa viac ako by bolo príjemné stráviť. Postavy sa autori snažia dať do určitých škatuliek, čím sa ale ani náhodou nedarí ich oživiť. Jedno dievča je bohaté a rozmaznané, druhé praktické a dobrácke. Jeden z mužov je nadržaný a mierne nezodpovedný, druhý naopak klasický spoľahlivý vodca. Divákovi ale nikto z nich nemá veľmi ako sadnúť, do konca pôjde len o nezaujímavé figúrky. Rovnako ako poloburanskí miestni, ich hlavnou úlohou je byť dokonale nezrozumiteľní a diváka zmiasť. V zásade sa to darí, len akýmsi príliš nezaujímavým spôsobom, ktorý nás necháva celkom chladnými.

„Nástup hrozby je celkom náhly, príde z ničoho, čomu zodpovedá aj mizerná miera, akou na diváka doľahne.“

Pomalý rozjazd nezapĺňajú ani len lacné ľakačky. Nič skutočne dramatické sa vo filme nedeje a okrem úvodného oznámenia, že nikto z Američanov neprežije, nám nič nevraví, že sa ide diať niečo zaujímavé. Nástup hrozby je celkom náhly, príde z ničoho, čomu zodpovedá aj mizerná miera, akou na diváka doľahne. Jedna postava zaútočí na druhú a tá je nútená sa brániť. Nepoznať dôvod by sme ešte prežili, kiežby ale dej začal byť aj zaujímavý a diváka do seba nejako vtiahol, vyvolal v ňom napätie a záujem.

„Pár scén vzájomných útokov postáv samozrejme zľahka dramatických je, filmu sa ale vôbec nedarí budovať i len chvíľu dlhšie trvajúci spád.“

Pár scén vzájomných útokov postáv samozrejme zľahka dramatických je, filmu sa ale vôbec nedarí budovať i len chvíľu dlhšie trvajúci spád. Pri dočasnom efekte zmien správania nastáva pravidelne medzi postavami zmätok. Miestami dokáže byť zábavný, pravidelne ale vyznieva skôr hlúpo. Hlavne snaha o niečo na spôsob psychológie je výrazne neúspešná. Môžeme totiž prijať, že postavy nechcú počuť, koho počas chvíľkového bláznovstva zabili. Ale dôraz a snaha sa správaním a mysľami postáv skutočne zaoberať dokonale zlyháva. Figúrky, ktoré ako diváci vnímame, totiž žiadnu myseľ nemajú, nijako nás nezaujíma, čo by sa v nej možno tak teoreticky mohlo odohrávať, ak by nejakú mali.

„Dej je výrazne nezaujímavý, obsahuje priveľa do očí bijúcich hlúpostí a absurdného správania postáv.“

Ako tak funkčné je aspoň finále, keď sa akcia rozbehne natoľko, že diváka celkom chladným nenechá. Podarí sa aj pár vtipov, hoci po scenáristickej stránke sa film stále javí pomerne katastrofálne. Nápad dajme tomu má a pri troche snahy by sa na ňom dalo niečo vystavať. Dej je ale výrazne nezaujímavý, obsahuje priveľa do očí bijúcich hlúpostí a absurdného správania postáv. Čo je škoda, keďže ani nakrútené dielo nie je celkom najhoršie, drží si odstup od celkom amatérskych pokusov.

Summer Camp pôsobí trochu ako film pre ľudí, ktorí v živote žiaden iný horor nevideli. Využíva najotrepanejšie možné klišé, straší lacno a nepremyslene. Dopozerať sa nakoniec dá a nemusí diváka ani nevyhnutne celkom nahnevať. Ten jeho opomenutím ale určite o nič neprichádza. Skôr naopak.