hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie články.

 

Horror Made in Europe

Vyčerpávajúci prehľad toho najzaujímavejšieho z modernej hororovej Európy
Tento článok je myslený ako menší prehľad toho najkvalitnejšieho (ale aj menej kvalitného) z európskych hororov. Sú to filmy, ktoré ste v kinách pre slovenskú distribučnú politiku určite nevideli. Článok je rozdelený do kapitol podľa krajín, pričom už z nadpisu je zrejmé, ktorý žáner je v danej krajine No 1. Dočítate sa tak nielen o jednotlivých filmoch, ale vlastne o všetkých hororových subžánroch, ktoré v súčasnosti (cca od roku 2000) v Európe „fičia".
14. 6. 2010

Šťastné a krvavé

Vianočné ho ho ho horory
Že okolo nás nastal vianočný čas, sa prehliadnuť jednoducho nedá. Aby sa to človeku podarilo, musel by sa zatvoriť v pivnici bez okien, nezapínať televíziu ani rádio a nechodiť na internet. Vydržať tak by musel nejaké dva mesiace, na ktoré už sa nám už vianočný čas natiahol. Pri všetkej vtieravosti, komercionalizácii aj nadvláde gýča je však asi aj tak málokto, kto by si nechcel užiť biele Vianoce plné pokoja a po koncoročnom zhone, či už v práci, alebo v škole, si poriadne oddýchnuť. A dobrý oddych si určite väčšina z nás nedokáže predstaviť bez dobrého hororu, nech je aj v protiklade s atmosférou pokoja a mieru. 17. 12. 2010

Vrahom je zázvorový koláčik!

Najbizarnejší zabijaci filmových čias
Ak ste fanúšikom South Parku, určite už viete, ako vyzerá najbizarnejšie stvorenie: trochu ako snežný muž, ktorý má miesto pravej ruky zeler a jeho ľavá noha je Patrik Duffy. Ak ste videli film Trhák pána Bowfingera, bezpečne viete aj názov najbizarnejšieho filmu: Falošné kabelky a ninjovia. Ale je to skutočne tak alebo ste toho jednoducho ešte nevideli dosť? 1. 3. 2011

Ženy od krvi

Deväť žien v úlohách zabijakov
Nejakú tú „ženu od krvi" nájdeme v každom horore. Dalo by sa povedať, že patrí k „povinnej výbave". V drvivej väčšine však o niekoľko scén zomiera, aby doplnila zástup obetí hlavného zabijaka, prípadne mučiteľa, no spravidla vždy muža. Sú však aj filmy, v ktorých to funguje naopak - kde žena prenasleduje, prípadne mučí muža. 9. 8. 2011

Horory na veľkom plátne

Cinematik predstaví Vidiecku pohostinnosť
Horory, ktoré sa ročne objavia v našej kinodistribúcii, by sme spočítali na prstoch jednej ruky. Väčšinu rokov by sme ani nepotrebovali všetky prsty a často ani tú ruku. Jednoducho, je to bieda a mňa tento stav vôbec neteší. Teší ma však to, že aspoň jeden filmový festival na Slovensku si všimol, že horor existuje, aj keď o ňom veľmi nepočuť , a že by možno nebolo od veci dostať ho z maličkých obrazoviek našich notebookov konečne na veľké plátno. 30. 8. 2011

články.

Šťastné a krvavé

Andrej Gomora | 17. 12. 2010
0

Vianočné ho ho ho horory


Že okolo nás nastal vianočný čas, sa prehliadnuť jednoducho nedá. Aby sa to človeku podarilo, musel by sa zatvoriť v pivnici bez okien, nezapínať televíziu ani rádio a nechodiť na internet. Vydržať tak by musel nejaké dva mesiace, na ktoré už sa nám už vianočný čas natiahol. Pri všetkej vtieravosti, komercionalizácii aj nadvláde gýča je však asi aj tak málokto, kto by si nechcel užiť biele Vianoce plné pokoja a po koncoročnom zhone, či už v práci, alebo v škole, si poriadne oddýchnuť. A dobrý oddych si určite väčšina z nás nedokáže predstaviť bez dobrého hororu, nech je aj v protiklade s atmosférou pokoja a mieru. Existuje však kompromis: pustiť si horor o Vianociach. Ich počet je zatiaľ malý, v porovnaní s množstvom filmov ostatných žánrov s vianočnou tematikou až prekvapivo malý. Rozdeliť sa dajú na niekoľko druhov, napríklad podľa ich spojenia s Vianocami. Kým niektoré sa len na Vianoce odohrávajú (Black Christmas), v ďalších sa dostávajú zloduchovia priamo do kostýmu Santa Clausa (You Better Watch Out/Christmas Evil, Silent Night, Deadly Night), prípadne iných vianočných postavičiek (Jack Frost). V iných sa tieto postavičky stávajú obeťami (Don´t Open ´Til Christmas) a niektoré horory priamo spochybňujú povahu Vianoc a úlohu, ktorú v nich Santa Klausa zohráva (Santa´s Slay). Rôzne sú aj ich spracovania - od hororových komédií, ktorých je asi najviac, až po naozaj drsné filmy ako Black Christmas a Don´t Open ´Til Christmas.

Asi najpodobnejšie z tých filmov sú si práve tie, kde sa vrah prezlečie za Santa Clausa, teda You Better Watch Out a Silent Night, Deadly Night. Ich Santovia majú presne opačné motivácie obliecť si kostým a vraždiť. Kým prvý, menom Harry, berie Vianoce až príliš vážne a chce sa sám zhostiť Santovej úlohy, druhý, Billy, Vianoce neznáša, odkedy mu muž v Santovom kostýme zabil oboch rodičov. Obaja sa nachádzajú v rôznych obdobiach svojho života. Harry je už zrelý muž, ktorý sa však vo svojom živote nemá veľmi z čoho tešiť. Sústreďuje sa na sledovanie detí vo svojom okolí, zisťuje, kto bol dobrý a staral sa o svoje bábiky, a kto bol zlý a vystrihoval si obrázky z pornočasopisov. Asi nie náhodou pracuje v továrni na hračky, kde zažíva jedno sklamanie za druhým, tak od vedenia, ako od kolegov. Billy sa práve dostal z detského domova a získal prvú prácu. Pomáha v hračkárstve, kde si ho až do Vianoc nevedia vynachváliť. Že sa dajú čakať problémy by určite vedeli povedať jeho vychovávateľky. Nech sa snažili ako chceli, so Santom ho nezmierili. Aj keď posledné roky už s ním problémy neboli, úlohu ktorú dostane tentoraz, určite nemôže zvládnuť. Muž, ktorý sa za Santu v obchode normálne obliekal, totiž zrazu nemôže prísť a Billy v obave o prácu prijme túto úlohu. Pre neho však stotožnenie sa so Santom znamená vraždiť, a to bez rozdielu. V tom sa trochu odlišuje od Harryho Santu, ktorý činí aj dobro, keď prinesie hračky do sirotinca a zabíja tých, o ktorých si myslí, že si smrť zaslúžia. V Silent Night, Deadly Night tak vidíme viac akcie a násilia, kým You Better Watch Out má o niečo zložitejší dej. Billy spácha niekoľko podarených vrážd, napríklad odseknutie hlavy sankarovi. Druhý film zase obsahuje viacero vtipných scén, ako napr. identifikácia Santov na polícii. Obidva sa však akoby uspokojujú so svojou provokatívnou zápletkou, ktorú rozvinú nedostatočne. Navyše zanedbajú väčšinu ostatných ingrediencií potrebných pre dobrý horor, ako sú budovanie atmosféry, spád deja, ale aj postavy, s ktorými by sa dalo stotožniť. V oboch vieme najviac práve o zloduchovi, obete sú viac menej náhodné, poznáme ich len z videnia.
Trochu iný ako dvaja prezlečení Santovia je zlý Santa Claus vo filme Santa´s Slay. Ten sa totiž za Santu nevydáva, on ním skutočne je. Od tradičných predstáv sa však líši tým, že jeho voz naťahajú sympatické soby, ale zúrivý byvol a on sám nie je milý deduško, ale svalnatý násilník. Zistíme, že nie náhodou je jeho meno anagramom slova satan. Posledných tisíc rokov musel byť dobrý len kvôli prehratej stávke. Teraz je späť, aby vrátil svojmu menu pôvodný zmysel a pripomenul ľuďom, prečo si zvykli na Vianoce robiť omše. Jeho cieľom je zabiť toho, ktorý ho pred tisíc rokmi porazil. Dnes žije ako vyšinuto pôsobiaci deduško so svojím vnukom, ktorého akurát hneval tým, že Vianoce odmieta sláviť.

V Santa´s Slay je asi najsilnejšia komediálna zložka spomedzi všetkých vianočných hororov. Veľmi sa podobá na bláznivú vianočnú rozprávku a v tomto smere má najbližšie k ostatnej vianočnej tvorbe. Vďaka tomu tu nie je cítiť silenosť niektorých z ostatných diel, „vianočnosť" je tu dokonale prirodzená. Celkový nápad je originálny a osviežujúci, nanešťastie realizácia už na tom tak dobre nie je. Veľa vtipných scén, podarených fórov a zabití na druhej strane vyvažujú nie veľmi prepracované postavy a absencia napätia. To sa úplne stráca v humore, takže film vyznieva len ako násilná komédia pritiahnutá za vlasy, ale nie najhoršia.

Okrem toho, že si vrah oblečie kostým Santa Clausa, môže získať aj o niečo zvláštnejšiu podobu, konkrétne snehuliaka, ako vo filme Jack Frost. Nepotrebuje sa ani prezliekať, keďže vďaka špeciálnej kyseline, ktorá ho rozpustí, sa jeho DNA zlúči so snehom. Stáva sa tak z neho superzločinec, ktorý sa nedá poraziť konvenčnými zbraňami. Nemožno sa pred ním ani skryť, pretože vo forme vody vie všade preniknúť. Takto si ide za svojím cieľom - dostať policajta, ktorý ho poslal do väzenia. Samozrejme, najprv trochu poterorizuje malé, izolované horské mestečko, v ktorom policajt býva.

V Jackovi Frostovi sa stretávame so žánrom rodinného hororu, keďže vrah ide okrem neho aj po jeho synovi a manželke. Hlavná postava je stereotypný poctivý policajt a starostlivý otec, rovnako ako sú stereotypné ostatné postavy- milujúca manželka, roztomilo hlúpy syn, horskí „burani" a nadržaní tínedžeri. Vrah je zosobnenie zla, ako človek, tak aj ako snehuliak. Film je opäť zo značnej časti komédiou, veď tento námet seriózne poňať ani nešlo. Absurdita sa neustále zdôrazňuje snehuliakovými hláškami aj správaním. Naplno sa využíva potenciál toho, čo zlé by sa dalo so snehuliakom robiť a do akých hrôzostrašných póz by sa mohol postaviť. Celkove však filmu chýba spád, je príliš rodinný a komediálny, aby mohol byť skutočne strašidelný. Okrem vraždiaceho snehuliaka navyše používa otrepané a nezaujímavé motívy a dejové zvraty, ktoré opäť dávajú pocítiť, že filmári sa uspokojili s myšlienkou a spracovanie už úplne odflákli.

Vo filme Don´t Open ´Til Christmas sa vianočné postavy dostávajú do opačnej úlohy. Vrahom je tu maniak, ktorý postupne vraždí mužov v kostýme Santu. Na rozdiel od predošlých filmov vraha až do konca nepoznáme. Zápletka má viac formu klasickej kriminálky - proti neznámemu vrahovi stojí skúsený policajt a pomôcť sa snaží aj dcéra jednej z obetí. Keďže až do konca nepoznáme vrahov motív a okrem rôznorodých vrážd Santov sú ohrozovaní aj akýsi centrálni hrdinovia, tento film sa výrazne neodlišuje od normálnych kriminálnych hororov. Spomedzi nich sa však, žiaľ, radí medzi tie najmenej podarené. Postavy konajú zmätene, chýba im prepracovanie, divák sa ani s jednou z nich nestotožní a ich správanie je málo pochopiteľné. Film nemá spád a jeho vývoj nebuduje napätie, ktoré ma byť postavené na blížiacich sa Vianociach a tom, či sa podarí zastaviť vyvražďovanie Santa Clausov. Len málo smrtí je zaujímavých, napríklad odseknutie Santovho údu pri močení.

Ako svetlá výnimka medzi vianočnými horormi pôsobí Black Christmas z roku 1974. Hovorí sa o ňom ako jednom z filmov, ktoré definovali celý vyvražďovací podžáner, ktorý naplno prepukol v osemdesiatych rokoch. Vianočná zložka je tu slabšia ako v predošlých filmoch. Nevtláča sa nasilu Santa Claus ani iné vianočné postavy a autori na úkor akejsi originality alebo nekonvenčnosti nič nepodceňujú. Vianočný čas využívajú len na vytvorenie prostredia uzavretého kruhu vianočnej oslavy a takisto ako juxtapozíciu, ktorá zosilňuje naše vnímanie hrôzy. Postavy tu majú bežné starosti, aké si vieme predstaviť. Teda kto išiel na Vianoce domov, kto zostal na internáte, a nakoľko sú s tým, kde a s kým sviatky trávia, spokojní. Do tohto prostredia vniká tajomný vrah, ktorý najprv obyvateľov domu obťažuje telefonátmi a neskôr ich postupne začne vraždiť. Veľmi dlho zostáva tajomným, aj keď jeho prítomnosť je neustále pripomínaná zábermi z jeho pohľadu a telefonátmi. Výborne sa tak buduje atmosféra strachu a bezmocnosti, ktorú vlastne neukončuje ani záver filmu.

Remake tohto filmu z roku 2006 si našťastie niektoré kvality ponecháva. Pôsobí dokonca klaustrofobickejšie - dom je teraz odrezaný od civilizácie a postavy prežívajú rovnakú bezmocnosť. Oveľa viac sa tu však dozvedáme o vrahovi, vlastne vrahoch. Hovorí sa o nich hneď od začiatku a ich osobnosti sú plne odhalené. Aj keď sa tvorcovia snažili spraviť ich týmto spôsobom čo najstrašidelnejšími (nie úplne neúspešne), nejde o rovnocennú náhradu tajomného zabijaka z pôvodného filmu. Je jasné, že aj technickými možnosťami doby vyvolaný minimalistický štýl zobrazovania násilia v pôvodnom filme už dnes nie je použiteľný. Remake preto obsahuje oveľa viac grafického násilia, bez ktorého by u dnešného diváka určite neuspel. Za ďalší prejav súčasných trendov sa dá pokladať aj vzhľad obyvateliek a ich činnosti, ktoré zahŕňajú sprchovanie a pozeranie porna. Ako celok však prenos filmu do dnešnej doby neprebehol úplne bez ujmy. Stratila sa značná časť jedinečnosti aj prepracovanej atmosféry. Výsledkom je len druhotriedna vyvražďovačka s nie najhorším, ale tuctovým vrahom a bez výraznejšej pridanej hodnoty.

Výber medzi vianočnými horormi teda nie je veľký a ešte horšie je na tom ich kvalita. Ťažko povedať, či príčiny hľadať v tom, že väčšina filmárov sa tejto téme vyhýba a za nízkou kvalitou je málo pokusov, ktoré sa zatiaľ vykonali. Alebo sa Vianoce do hororov jednoducho nehodia a je lepšie prenechať ich rodinným komédiám. Black Christmas dokazuje, že horor sa dá zasadiť aj do prostredia Vianoc. V tomto prípade však ide len o ich zmysluplné využitie a nie násilné vtláčanie do hororu prvkov, ktoré tam nepatria. Za dobrý pokus sa dá pokladať aj Santa´s Slay, z ktorého by mohla po dotiahnutí vzniknúť príjemná hororová komédia. Uvidíme, nakoľko bude vianočná tematika lákať hororových tvorcov a či svetlo sveta uzrie nejaký podarenejší výtvor. Zatiaľ to vyzerá tak, že žáner ako celok by prišiel o veľmi málo, keby už oň ani nezakopli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok