články.

Horory na veľkom plátne

Cinematik predstaví Vidiecku pohostinnosť

Horory, ktoré sa ročne objavia v našej kinodistribúcii, by sme spočítali na prstoch jednej ruky. Väčšinu rokov by sme ani nepotrebovali všetky prsty a často ani tú ruku. Jednoducho, je to bieda a mňa tento stav vôbec neteší. Teší ma však to, že aspoň jeden filmový festival na Slovensku si všimol, že horor existuje, aj keď o ňom veľmi nepočuť, a že by možno nebolo od veci dostať ho z maličkých obrazoviek našich notebookov konečne na veľké plátno.

Nejde pritom o nejaký náhodný výstrel do tmy v snahe vyplniť hluché miesta. Nie je to prvýkrát, čo sa horor na Cinematiku objavil, a cítim tu evidentný záujem tento žáner na Slovensku rehabilitovať. Samozrejme, nečakajte žiadne novinky či nebodaj súťažné snímky.  Festival hororov na Slovensku zatiaľ nemáme a nie je ním ani Cinematik. Napriek tomu však ponúka poctivý výber niekoľkých hororov, ktoré skôr ako dátum výroby spája spoločná téma.

Názov tohtoročnej hororovej sekcie je Vidiecka pohostinnosť, čo mnohé napovedá. Fanúšikovi žánru možno viac, ako by bolo treba. Netreba sa totiž názvom nechať príliš zmiasť. Hixploit, t. j. „buranská vyvražďovačka", je totiž iba jeden zo žánrov, ktoré v tomto výbere nájdete. A dokonca mu ani bohvieako nedominuje. Svoj film si tu určite nájdu aj fanúšikovia ekoteroru, klasických survivalov, nefalšovaného torture porna či dokonca aj slashera.

O hixploit však nebudete ukrátení.  V rámci sekcie nájdete dva filmy, ktoré spadajú do tejto kategórie. Chronologicky prvým je Južanská pohostinnosť/Southern Comfort z r. 1981. Ide o mladšieho súrodenca dnes už kultového Vyslobodenia/Deliverance, ktorý sa preslávil aj na dnešné pomery šokujúcou scénou znásilnenia muža mužom. Južanskej pohostinnosti síce chýba aureola škandálu a najmä prvenstvo v žánri (Vyslobodenie je často považované za prvý hixploit vôbec), no hustú atmosféru boja o prežitie „zopár správnych chlapov" ďaleko od civilizácie si film ponecháva. Tentoraz však už nepôjde o výletníkov, ale vojakov na prieskumnej tréningovej misii. Ich slepé náboje síce vedia poriadne naštvať miestnych, no na obranu sa už ukážu ako celkom zbytočné.

Ďalším hixploitom v sekcii je vynikajúci britský horor Jazero Smrti/Eden Lake. Klasických vidlákov tu vystrieda partička chuligánov, ktorí poriadne zavaria mladému páriku na romantickom výlete do prírody. V tomto prípade si náš párik o nič nekoleduje. Zatiaľ čo v Južanskej pohostinnosti si chlapi  v prírode dokazujú , kto je väčší chlap a „pán tvorstva", Jenny a Steve chcú iba trocha zrelaxovať pri jazere, ktoré v tomto prípade klame svojím „rajským" názvom. Teda žiadne zosmiešňovanie dedinčanov, ktoré sa vypomstí. Postupuje sa podľa tradičnej a jasnej šablóny: mesto je dobro, vidiek zlo. Pretože mesto je inteligencia (hrdinovia sú väčšinou učitelia alebo spisovatelia) a vidiek je primitivizmus (vidiečania sú väčšinou buď nezamestnaní, alebo robia prácu, ktorá inteligenciu nevyžaduje). Keď sa tieto dva svety spoja, výsledkom je nutný konflikt, v ktorom má, samozrejme, navrch tá „odvážnejšia" strana. A úplne navrch má divák, ktorý celý tento boj o prežitie sleduje. V prípade Eden Lake to platí dvojnásobne, lebo ide o skutočnú lahôdku žánru.

Niekedy však netreba ani zarastených valibukov s brokovnicami či drzé decká,  ktoré sa od nudy nevedia zmestiť do kože, a úlohu zabijaka prevezme samotná príroda. Konkrétne pôjde o prírodu austrálsku. Hrdinom austrálskeho ekoteroru Predĺžený víkend/Long Weekend je opäť mladý párik, ktorý má však ďaleko od zamilovanosti. Ich vzťahové problémy má zrejme vyriešiť kemping v prírode, no iste tušíte, že to nebude žiadna romantika. Príroda totiž nestrpí, keď jej niekto robí v lese neporiadok a špeciálne ju vie naštvať, keď niekto strieľa do zvierat. Trest na seba nenechá dlho čakať, hoci by bola chyba chápať ho iba v prvom pláne. Postupne sa totiž odkrýva aj dôvod, pre ktorý sa dvojica od seba odcudzila. Zdá sa, že príroda ich uznala vinnými už o čosi dávnejšie...

Austrálskej prírody si požehnane užijete aj vo filme Van Diemen's Land. Toto už však nie je ekoteror v pravom slova zmysle. Príroda je tu síce prezentovaná ako väzenie pre trestancov, no sama osebe nevraždí.  Na to si bohato vystačia trestanci sami, ktorým je pri úteku z trestaneckej kolónie zrejme zaťažko uloviť si niečo v prírode a radšej sa postupne zabíjajú a požierajú navzájom. A my sa opäť raz dozvieme starú známu múdrosť, ktorá v hororoch platí stonásobne: človek človeku vlkom.

Ďalším austrálskym environmentálnym kúskom je Krvavá lagúna/Black Water. V tomto filme už príroda nadobúda hmatateľnejšiu podobu a troch mladých výletníkov ohrozuje možno až trochu príliš prefíkaný krokodíl. Krvavá lagúna je poctivým animálnym hororom s naozaj živým krokodílom, čo tento film odlišuje od televízneho braku, v ktorom sa to len tak hemží počítačovými osami, mravcami, škorpiónmi a kadejakou inou háveďou z pixelov. Vážme si takéto filmy, lebo dobrých animálnych hororov je dnes naozaj málo. (Z novších pokusov stojí za zmienku len Burning Bright.)

V Austrálii ešte ostaneme. Žáner však už vystriedame. Za otca žánru torture porn sa považuje Eli Roth, ktorý mu svojím Hostelom definoval isté pravidlá a mantinely. Bohužiaľ, jeho filmy všeobecne nie sú práve perly kinematografie, takže sa môže zdať, že žáner, za ktorého otca sa pokladá práve Roth, nebude z tých filmársky najzaujímavejších. Stalo sa však niečo celkom opačné a hororová história v tomto prípade ukazuje, že od dna sa celkom dobre odráža. Dokazujú to najmä francúzski Martýri, americký The Collector či austrálsky Wolf Creek. Posledný menovaný sa nejakým zázrakom dopracoval kedysi aj do našich kín, a ak ste ho vtedy zmeškali, určite si tento príbeh „podľa skutočnej udalosti" nenechajte ujsť na Cinematiku. Ale pozor: tento film je iba pre skutočných fajnšmekrov, ktorí vedia oceniť trocha tej dobre odvedenej tortúry. Ide o určite najbrutálnejší film sekcie, ktorý svojho času nielen katapultoval Austráliu na výslnie žánru, ale zároveň trocha posunul hranice filmového mučenia. Pre niekoho môže byť tento zážitok až príliš intenzívny, a ak máte predsudky voči prehnanému filmovému násiliu alebo vám pojem „estetika brutality" vôbec nič nehovorí, radšej si zabezpečte náhradný program.

Posledné dva filmy sekcie sa z predošlých trocha vymykajú. Izolácia/Severance je britská čierna komédia, ktorá zrejme nebude mať ďaleko od dnes už klasiky tohto žánru Shaun of the Dead či severského Dead Snow. Izoláciu som však ešte nevidel, takže je celkom pravdepodobné, že sa na nej stretneme. To isté môžem povedať o islandskom slasheri Rejkavík/Reykjavik Whale Watching Massacre, od ktorého tiež očakávam skôr humor ako krv.

Vidiecka pohostinnosť je však iba jedna strana mince. Ak chceme k látke pristúpiť objektívne, ako praví novinári, určite by sme si mali pozrieť aj tú druhú stranu. Preto rovno teraz, ešte pred začiatkom tohtoročného Cinematiku, navrhujem Mestskú pohostinnosť ako názov budúcoročnej sekcie. A rovno dávam svoj tip na film: Thriller: A Cruel Picture, švédsky zástupca hixploitovej odnože rape & revenge, v ktorom mladá nevinná vidiečanka zažíva nepríjemný stret s nemilosrdným mestským životom. (Viac o tomto filme v článku Ženy od krvi.)

Filmový festival Cinematik sa uskutoční v Piešťanoch od 9. do 15. septembra.