hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Reykjavik Whale Watching Massacre

Andrej Gomora | 28. 2. 2011
0
7/10          
žáner:
slasher

Reykjavícky masaker veľrybárskou harpúnou


Bratislavský filmový festival Nordfest priniesol okrem iných aj predpremiéru zaujímavého islandského počinu, ktorý sa k nám dostáva pod značne zavádzajúcim názvom Reykjavík. Pôvodný názov totiž znel Reykjavik Whale Watching Massacre, so zjavnou narážkou na klasický Texaský masaker motorovou pílou. A v žiadnom prípade netreba očakávať, že názov bude jedinou narážkou, alebo že pôjde o akúsi hlboko intelektuálnu analógiu. Reykjavík sa hlási o titul prvého islandského slashera a minimálne množstvom krvi a mŕtvol myslí túto snahu vážne.

„Namiesto do prístavu ich však zavezie na veľkú, chátrajúcu, veľrybársku loď, kde sa začne ich skutočný boj o prežitie."

Tak ako v Texaskom masakri, aj tu je prostredie, v ktorom sa postavy ocitnú, až prehnane stereotypné. Ide o rôznorodú skupinu turistov, ktorí idú na výlet loďou pozorovať veľryby. Sú medzi nimi tri staršie arogantné Nemky, opitý Francúz, kultúrne neprispôsobivý japonský pár so slúžkou, dve mladé blondíny, jedna odviazaná a jedna smutne zasnená, ktorej krátko pred svadbou zomrel manžel, a tak išla na svadobnú cestu sama, a pôžička z americkej produkcie, obligátny černoch, v tomto prípade veľmi sympatický a inteligentne vystupujúci. Kapitánom lode je, samozrejme, šedivý, starší pán s bielou bradou a jeho pomocníkom mladý hulvát. Cestou sa dozvedáme smutný príbeh islandských lovcov veľrýb, o tom, ako ich medzinárodný zákaz lovu prinútil stať sa sprievodcami turistov. Plavba prebieha hladko, až na pár incidentov medzi pasažiermi a s jedným nedostatkom - nedarí sa nájsť žiadne veľryby. Problémy nastanú, keď opitý Francúz korunuje svoje správanie vylezením na sťažeň, z ktorého následne skočí, čim prepichne a zabije kapitána lode. Zostávajúci člen posádky sa rozhodne, že je čas použiť záchranný čln, a sám odpláva, pričom necháva všetkých pasažierov na nehybnej lodi uprostred mora. Po chvíli zúfalstva prichádza zdanlivá záchrana. Okolo ide muž na väčšom člne a všetkých turistov vezme k sebe. Namiesto do prístavu ich však zavezie na veľkú, chátrajúcu, veľrybársku loď, kde sa začne ich skutočný boj o prežitie.

Už od úvodu film balansuje medzi klasickým minimalistickým, ponurým štýlom s humorným podtónom, známym z islandskej tvorby, a snahou použiť až primitívne prvky slashera. Takisto sa však vmiešava určitá dávka básnickej licencie v podobe miernych nelogickostí, odpostiteľných vo filmoch, kde dej hrá minimálnu úlohu, a nedodržiavaní pravidiel dobrej výstavby hororu. To sa týka tak deja a jeho gradácie, ako aj postáv. Prvý skutočný zvrat je kapitánova smrť, nadštandardne hlúpa a ťažko očakávateľná. Pomerne nepravdepodobne sa javí aj následný vývoj zajatia turistov. Pochybný je motív páchateľov: úplná likvidáciu lovcov veľrýb. Vidíme, že ide o psychopatickú rodinku, na texaskej farme je však jej existencia určite opodstatnenejšia ako na nehybnej lodi. Spôsob, akým trojčlenná rodinka dostane turistov pod kontrolu, je ešte viac nepochopiteľný, keď traja prakticky neozbrojení ľudia vyvolajú panický strach v celej desaťčlennej skupine. Výsledkom je zmätenie diváka, ktorý nevie, nakoľko brať film vážne.

„To, čo v horore pôsobí asi najnečakanejšie, je pomerne typické severské odľahčovanie aj vážnych tém."

Atmosféru na jednej strane stupňuje množstvo násilia a pomáha jej aj stiesnené prostredie lode. Šialená rodinka je však jednak málo početná a jednak nepôsobí ani výrazne hrozivo. Keď príde na zabíjanie postáv, asi ani jediná nevyvolá v divákovi súcit. Postavy, ktoré nemali byť sympatické, umierajú obyčajnejšími smrťami a na začiatku filmu. Postavy, ku ktorým si divák mohol vytvoriť nejaký vzťah, odchádzajú postupne a viac-menej vždy vlastným pričinením. Japonská manželka, ktorú predtým manžel ponižoval, odíde po odhodlaných slovách „Môj dedko bol kamikadze!". Černoch, ktorý najúspešnejšie po celý čas bojoval o prežitie, si na konci, na krok od zachránenia, smrť doslova vypýta. Jednu z podmienok vytvorenia dobrého hororu, teda prítomnosť postáv, o ktoré sa divák bude báť, tento film spĺňa len čiastočne a veľmi špecificky. Správanie každej z nich je v rozhodujúcej chvíli natoľko hlúpe, že si zaslúžia zomrieť. Na druhej strane ich rôznorodosť poskytuje veľmi príjemnú spoločnosť a ich zaujímavosť a vykreslenie presahuje normy hororu a pripomína skôr klubový film.

To, čo v horore pôsobí asi najnečakanejšie, je pomerne typické severské odľahčovanie aj vážnych tém. Na rozdiel od bežných hororových komédií, tu je odľahčovaná samotná hrôza a humor ide vyslovene na úkor úbohých obetí. Tak ako to však býva v severských drámach, aj tu tento humor výborne zapadá a nepôsobí kruto. Výsledok na jednej strane nie je dostatočne vážny a hororový zážitok nie je uspokojujúci, čo sa týka napätia a tej pravej hororovej atmosféry, krvi je však aj tak dosť. Vidíme niekoľko veľmi zaujímavých vrážd a scén, ktoré sa určite vryjú do pamäti. Film je celkovo nakrútený dostatočne kvalitne aj pre klubového diváka, čo sa týka réžie, kamery a aj hereckých výkonov. Užíva si svoju originalitu, ktorá z neho robí aj napriek slabšej hororovosti príjemný a osviežujúci zážitok.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok