hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

13 Sins

Andrej Gomora | 15. 5. 2014
0
4/10          
žáner:
comedy, exploitation, psycho

Hriech zbytočnosti


Veriť v šťastný koniec filmov ako Would You Rather je asi ako reagovať na emaily dcér nigérijských obchodníkov alebo ponuky na zväčšenie penisu. Rozdiel je akurát v žánri, keďže dostať sa do spárov Reader´s Digest vás predsa len asi nebude stáť život, prípadne dôstojnosť. Takmer rovnaký námet k nám teraz prichádza v americkom remaku filmu 13: hra smrti, pod názvom 13 Sins.
 

„Prídu ďalšie úlohy, po čísle 13 z neho vraj bude milionár."

Elliot je ideálna obeť výkupcu duší. Dieťa na cesta, svadba za rohom, postihnutý brat potrebuje liečbu, rasistický otec nemá kde bývať. A miesto povýšenia ho z práce vyhodia. Vševedúci hlas z telefónu začne jednoducho. Peniaze za zabitie muchy, ešte viac ak ju zje. Prídu ďalšie úlohy, po čísle 13 z neho vraj bude milionár. Rozplakať dieťa ešte zvládne, pri troche snahy aj zájsť s mŕtvolou na kávu. Stupňuje sa nielen náročnosť, ale klesá aj miera neškodnosti. Elliot sa znemožňuje pred rodinou, snúbenicou aj budúcimi svokrovcami. Naháňa ho polícia a ľuďom prestáva ubližovať len vtipne.

„V trápnych situáciách sa dej zamotá, a nám sa časom začne žiadať niečo viac."

Okrem priameho deja má film aj niečo na spôsob vedľajšej línie, človek sa snaží o hre čo najviac zistiť. Nič zaujímavé sa v nej nedozvieme, v podstate sa len snaží poukázať na široký rozsah hry a na možnosť existencie jej hlbšieho zmyslu. Hlavný dej odsýpa rýchlo. Tak ako postavu, aj nás navinie na túžbu po peniazoch a čakáme, čo bude ďalej. Niektoré úlohy sú nápadité a kým začne ísť do tuhého, dokážu byť vtipné. Elliot je síce nesympatický lúzer a v pozícii smoliara bez peňazí značne nadsadený. Dokážeme sa ale stotožniť s jeho zvedavosťou aj túžbou vyriešiť svoje problémy. Úlohy sa uveriteľne stupňujú, takže je pochopiteľné ako sa do hry dostal a ako už sa mu nechce vycúvať. V trápnych situáciách sa ale dej zamotá, a nám sa časom začne žiadať niečo viac. Ešte aj prvá brutálna scéna vyznie na spôsob čiernej komédie, no minimálne dusne.

„Exploitovo drsný dojem kazí nádych komickosti, do ktorej sa film zložitými konštrukciami prepletie."

Ťaživo by mala pôsobiť Elliotova rastúca beznádej, keď už nemôže prestať plniť úlohy za žiadnych okolností. Prenasledujú ho, je zúfalo osamelý, ničomu už nerozumie a len chce mať všetko čo najskôr za sebou. Tu vstupuje niečo ako myšlienka filmu, teda že hra človeka zmení. Spočiatku k tej pristupuje pozitívne, ako ku hre. Aj keď sa mu nie všetko páči, s optimizmom vždy hľadá najlepšie riešenie a z úspechov sa úprimne teší. Cieľom hry samozrejme nie je robiť človeku radosť. Chce ho dohnať k dovtedy nepredstaviteľným činom a navyše v ňom nechať dojem, že ich vykonal z vlastnej vôle. Elliot sa do dokonalej zúfalosti skutočne prepracuje, a tú sa snaží zobraziť finále. Exploitovo drsný dojem ale kazí nádych komickosti, do ktorej sa film zložitými konštrukciami prepletie.

Hra je tajomná, takže je úplne v poriadku ak nám nevysvetlia všetky detaily jej priebehu. Lenže pochopiť nejde ani niektoré správanie postáv, hlavných aj vedľajších. Vypointenie pôsobí prvoplánovo, ako snaha šokovať keď sa dá význam dovtedy bezvýznamnému a všetko sa vysvetlí. Už len čerešničkou je posledná scéna s ukážkou sedliackeho rozumu, pri ktorej by sa každý mal chytať za hlavu, koľká krása je v jednoduchosti.

13 Sins sa stráca niekde medzi exploitom, komédiou a thrillerom. Pointa nie je dosť silná, aby film pôsobil inteligentne, na čistú komédiu zase nemá dosť nápadov. Brutálnych je len pár scén, inak ide exploit predovšetkým cez stiesnenosť a beznádej. Snaha to nakoniec nie je úplne márna, trochu znechutenia v nás film zanechá, rovnako ako nás trochu pobaví a trochu nás nechá sa zamyslieť. Zo všetkého najviac ale cítiť jeho prvoplánovosť a povrchnosť. Čo už čakať od amerického remakeu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy