hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

13 Sins

Andrej Gomora | 15. 5. 2014
0
4/10          
žáner:
comedy, exploitation, psycho

Hriech zbytočnosti


Veriť v šťastný koniec filmov ako Would You Rather je asi ako reagovať na emaily dcér nigérijských obchodníkov alebo ponuky na zväčšenie penisu. Rozdiel je akurát v žánri, keďže dostať sa do spárov Reader´s Digest vás predsa len asi nebude stáť život, prípadne dôstojnosť. Takmer rovnaký námet k nám teraz prichádza v americkom remaku filmu 13: hra smrti, pod názvom 13 Sins.
 

„Prídu ďalšie úlohy, po čísle 13 z neho vraj bude milionár."

Elliot je ideálna obeť výkupcu duší. Dieťa na cesta, svadba za rohom, postihnutý brat potrebuje liečbu, rasistický otec nemá kde bývať. A miesto povýšenia ho z práce vyhodia. Vševedúci hlas z telefónu začne jednoducho. Peniaze za zabitie muchy, ešte viac ak ju zje. Prídu ďalšie úlohy, po čísle 13 z neho vraj bude milionár. Rozplakať dieťa ešte zvládne, pri troche snahy aj zájsť s mŕtvolou na kávu. Stupňuje sa nielen náročnosť, ale klesá aj miera neškodnosti. Elliot sa znemožňuje pred rodinou, snúbenicou aj budúcimi svokrovcami. Naháňa ho polícia a ľuďom prestáva ubližovať len vtipne.

„V trápnych situáciách sa dej zamotá, a nám sa časom začne žiadať niečo viac."

Okrem priameho deja má film aj niečo na spôsob vedľajšej línie, človek sa snaží o hre čo najviac zistiť. Nič zaujímavé sa v nej nedozvieme, v podstate sa len snaží poukázať na široký rozsah hry a na možnosť existencie jej hlbšieho zmyslu. Hlavný dej odsýpa rýchlo. Tak ako postavu, aj nás navinie na túžbu po peniazoch a čakáme, čo bude ďalej. Niektoré úlohy sú nápadité a kým začne ísť do tuhého, dokážu byť vtipné. Elliot je síce nesympatický lúzer a v pozícii smoliara bez peňazí značne nadsadený. Dokážeme sa ale stotožniť s jeho zvedavosťou aj túžbou vyriešiť svoje problémy. Úlohy sa uveriteľne stupňujú, takže je pochopiteľné ako sa do hry dostal a ako už sa mu nechce vycúvať. V trápnych situáciách sa ale dej zamotá, a nám sa časom začne žiadať niečo viac. Ešte aj prvá brutálna scéna vyznie na spôsob čiernej komédie, no minimálne dusne.

„Exploitovo drsný dojem kazí nádych komickosti, do ktorej sa film zložitými konštrukciami prepletie."

Ťaživo by mala pôsobiť Elliotova rastúca beznádej, keď už nemôže prestať plniť úlohy za žiadnych okolností. Prenasledujú ho, je zúfalo osamelý, ničomu už nerozumie a len chce mať všetko čo najskôr za sebou. Tu vstupuje niečo ako myšlienka filmu, teda že hra človeka zmení. Spočiatku k tej pristupuje pozitívne, ako ku hre. Aj keď sa mu nie všetko páči, s optimizmom vždy hľadá najlepšie riešenie a z úspechov sa úprimne teší. Cieľom hry samozrejme nie je robiť človeku radosť. Chce ho dohnať k dovtedy nepredstaviteľným činom a navyše v ňom nechať dojem, že ich vykonal z vlastnej vôle. Elliot sa do dokonalej zúfalosti skutočne prepracuje, a tú sa snaží zobraziť finále. Exploitovo drsný dojem ale kazí nádych komickosti, do ktorej sa film zložitými konštrukciami prepletie.

Hra je tajomná, takže je úplne v poriadku ak nám nevysvetlia všetky detaily jej priebehu. Lenže pochopiť nejde ani niektoré správanie postáv, hlavných aj vedľajších. Vypointenie pôsobí prvoplánovo, ako snaha šokovať keď sa dá význam dovtedy bezvýznamnému a všetko sa vysvetlí. Už len čerešničkou je posledná scéna s ukážkou sedliackeho rozumu, pri ktorej by sa každý mal chytať za hlavu, koľká krása je v jednoduchosti.

13 Sins sa stráca niekde medzi exploitom, komédiou a thrillerom. Pointa nie je dosť silná, aby film pôsobil inteligentne, na čistú komédiu zase nemá dosť nápadov. Brutálnych je len pár scén, inak ide exploit predovšetkým cez stiesnenosť a beznádej. Snaha to nakoniec nie je úplne márna, trochu znechutenia v nás film zanechá, rovnako ako nás trochu pobaví a trochu nás nechá sa zamyslieť. Zo všetkého najviac ale cítiť jeho prvoplánovosť a povrchnosť. Čo už čakať od amerického remakeu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy