recenzie.

13 Sins

Andrej Gomora | 15. 5. 2014

0

4/10          

žáner:

comedy, exploitation, psycho

Hriech zbytočnosti

„Prídu ďalšie úlohy, po čísle 13 z neho vraj bude milionár."

Elliot je ideálna obeť výkupcu duší. Dieťa na cesta, svadba za rohom, postihnutý brat potrebuje liečbu, rasistický otec nemá kde bývať. A miesto povýšenia ho z práce vyhodia. Vševedúci hlas z telefónu začne jednoducho. Peniaze za zabitie muchy, ešte viac ak ju zje. Prídu ďalšie úlohy, po čísle 13 z neho vraj bude milionár. Rozplakať dieťa ešte zvládne, pri troche snahy aj zájsť s mŕtvolou na kávu. Stupňuje sa nielen náročnosť, ale klesá aj miera neškodnosti. Elliot sa znemožňuje pred rodinou, snúbenicou aj budúcimi svokrovcami. Naháňa ho polícia a ľuďom prestáva ubližovať len vtipne.

„V trápnych situáciách sa dej zamotá, a nám sa časom začne žiadať niečo viac."

Okrem priameho deja má film aj niečo na spôsob vedľajšej línie, človek sa snaží o hre čo najviac zistiť. Nič zaujímavé sa v nej nedozvieme, v podstate sa len snaží poukázať na široký rozsah hry a na možnosť existencie jej hlbšieho zmyslu. Hlavný dej odsýpa rýchlo. Tak ako postavu, aj nás navinie na túžbu po peniazoch a čakáme, čo bude ďalej. Niektoré úlohy sú nápadité a kým začne ísť do tuhého, dokážu byť vtipné. Elliot je síce nesympatický lúzer a v pozícii smoliara bez peňazí značne nadsadený. Dokážeme sa ale stotožniť s jeho zvedavosťou aj túžbou vyriešiť svoje problémy. Úlohy sa uveriteľne stupňujú, takže je pochopiteľné ako sa do hry dostal a ako už sa mu nechce vycúvať. V trápnych situáciách sa ale dej zamotá, a nám sa časom začne žiadať niečo viac. Ešte aj prvá brutálna scéna vyznie na spôsob čiernej komédie, no minimálne dusne.

„Exploitovo drsný dojem kazí nádych komickosti, do ktorej sa film zložitými konštrukciami prepletie."

Ťaživo by mala pôsobiť Elliotova rastúca beznádej, keď už nemôže prestať plniť úlohy za žiadnych okolností. Prenasledujú ho, je zúfalo osamelý, ničomu už nerozumie a len chce mať všetko čo najskôr za sebou. Tu vstupuje niečo ako myšlienka filmu, teda že hra človeka zmení. Spočiatku k tej pristupuje pozitívne, ako ku hre. Aj keď sa mu nie všetko páči, s optimizmom vždy hľadá najlepšie riešenie a z úspechov sa úprimne teší. Cieľom hry samozrejme nie je robiť človeku radosť. Chce ho dohnať k dovtedy nepredstaviteľným činom a navyše v ňom nechať dojem, že ich vykonal z vlastnej vôle. Elliot sa do dokonalej zúfalosti skutočne prepracuje, a tú sa snaží zobraziť finále. Exploitovo drsný dojem ale kazí nádych komickosti, do ktorej sa film zložitými konštrukciami prepletie.

Hra je tajomná, takže je úplne v poriadku ak nám nevysvetlia všetky detaily jej priebehu. Lenže pochopiť nejde ani niektoré správanie postáv, hlavných aj vedľajších. Vypointenie pôsobí prvoplánovo, ako snaha šokovať keď sa dá význam dovtedy bezvýznamnému a všetko sa vysvetlí. Už len čerešničkou je posledná scéna s ukážkou sedliackeho rozumu, pri ktorej by sa každý mal chytať za hlavu, koľká krása je v jednoduchosti.

13 Sins sa stráca niekde medzi exploitom, komédiou a thrillerom. Pointa nie je dosť silná, aby film pôsobil inteligentne, na čistú komédiu zase nemá dosť nápadov. Brutálnych je len pár scén, inak ide exploit predovšetkým cez stiesnenosť a beznádej. Snaha to nakoniec nie je úplne márna, trochu znechutenia v nás film zanechá, rovnako ako nás trochu pobaví a trochu nás nechá sa zamyslieť. Zo všetkého najviac ale cítiť jeho prvoplánovosť a povrchnosť. Čo už čakať od amerického remakeu.