hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

13 Sins

Andrej Gomora | 15. 5. 2014
0
4/10          
žáner:
comedy, exploitation, psycho

Hriech zbytočnosti


Veriť v šťastný koniec filmov ako Would You Rather je asi ako reagovať na emaily dcér nigérijských obchodníkov alebo ponuky na zväčšenie penisu. Rozdiel je akurát v žánri, keďže dostať sa do spárov Reader´s Digest vás predsa len asi nebude stáť život, prípadne dôstojnosť. Takmer rovnaký námet k nám teraz prichádza v americkom remaku filmu 13: hra smrti, pod názvom 13 Sins.
 

„Prídu ďalšie úlohy, po čísle 13 z neho vraj bude milionár."

Elliot je ideálna obeť výkupcu duší. Dieťa na cesta, svadba za rohom, postihnutý brat potrebuje liečbu, rasistický otec nemá kde bývať. A miesto povýšenia ho z práce vyhodia. Vševedúci hlas z telefónu začne jednoducho. Peniaze za zabitie muchy, ešte viac ak ju zje. Prídu ďalšie úlohy, po čísle 13 z neho vraj bude milionár. Rozplakať dieťa ešte zvládne, pri troche snahy aj zájsť s mŕtvolou na kávu. Stupňuje sa nielen náročnosť, ale klesá aj miera neškodnosti. Elliot sa znemožňuje pred rodinou, snúbenicou aj budúcimi svokrovcami. Naháňa ho polícia a ľuďom prestáva ubližovať len vtipne.

„V trápnych situáciách sa dej zamotá, a nám sa časom začne žiadať niečo viac."

Okrem priameho deja má film aj niečo na spôsob vedľajšej línie, človek sa snaží o hre čo najviac zistiť. Nič zaujímavé sa v nej nedozvieme, v podstate sa len snaží poukázať na široký rozsah hry a na možnosť existencie jej hlbšieho zmyslu. Hlavný dej odsýpa rýchlo. Tak ako postavu, aj nás navinie na túžbu po peniazoch a čakáme, čo bude ďalej. Niektoré úlohy sú nápadité a kým začne ísť do tuhého, dokážu byť vtipné. Elliot je síce nesympatický lúzer a v pozícii smoliara bez peňazí značne nadsadený. Dokážeme sa ale stotožniť s jeho zvedavosťou aj túžbou vyriešiť svoje problémy. Úlohy sa uveriteľne stupňujú, takže je pochopiteľné ako sa do hry dostal a ako už sa mu nechce vycúvať. V trápnych situáciách sa ale dej zamotá, a nám sa časom začne žiadať niečo viac. Ešte aj prvá brutálna scéna vyznie na spôsob čiernej komédie, no minimálne dusne.

„Exploitovo drsný dojem kazí nádych komickosti, do ktorej sa film zložitými konštrukciami prepletie."

Ťaživo by mala pôsobiť Elliotova rastúca beznádej, keď už nemôže prestať plniť úlohy za žiadnych okolností. Prenasledujú ho, je zúfalo osamelý, ničomu už nerozumie a len chce mať všetko čo najskôr za sebou. Tu vstupuje niečo ako myšlienka filmu, teda že hra človeka zmení. Spočiatku k tej pristupuje pozitívne, ako ku hre. Aj keď sa mu nie všetko páči, s optimizmom vždy hľadá najlepšie riešenie a z úspechov sa úprimne teší. Cieľom hry samozrejme nie je robiť človeku radosť. Chce ho dohnať k dovtedy nepredstaviteľným činom a navyše v ňom nechať dojem, že ich vykonal z vlastnej vôle. Elliot sa do dokonalej zúfalosti skutočne prepracuje, a tú sa snaží zobraziť finále. Exploitovo drsný dojem ale kazí nádych komickosti, do ktorej sa film zložitými konštrukciami prepletie.

Hra je tajomná, takže je úplne v poriadku ak nám nevysvetlia všetky detaily jej priebehu. Lenže pochopiť nejde ani niektoré správanie postáv, hlavných aj vedľajších. Vypointenie pôsobí prvoplánovo, ako snaha šokovať keď sa dá význam dovtedy bezvýznamnému a všetko sa vysvetlí. Už len čerešničkou je posledná scéna s ukážkou sedliackeho rozumu, pri ktorej by sa každý mal chytať za hlavu, koľká krása je v jednoduchosti.

13 Sins sa stráca niekde medzi exploitom, komédiou a thrillerom. Pointa nie je dosť silná, aby film pôsobil inteligentne, na čistú komédiu zase nemá dosť nápadov. Brutálnych je len pár scén, inak ide exploit predovšetkým cez stiesnenosť a beznádej. Snaha to nakoniec nie je úplne márna, trochu znechutenia v nás film zanechá, rovnako ako nás trochu pobaví a trochu nás nechá sa zamyslieť. Zo všetkého najviac ale cítiť jeho prvoplánovosť a povrchnosť. Čo už čakať od amerického remakeu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy