recenzie.

Awoken

Andrej Gomora | 23. 7. 2020

0

3/10          

žáner:

mystery, psycho

Ďalšia nástraha zlého spánku

Na neschopnosť zaspať sa skutočne dá zomrieť, a keď tento stav nastane, býva toto vyústenie nevyhnutné. V skutočnosti ale smrť prichádza v priemere po zhruba roku a pol, počas tohto obdobia si človek prechádza rôznymi stavmi. Zmení sa mu osobnosť, má halucinácie, býva paranoidný, zvykne sa nachádzať v rovnakom stave ako bežný človek krátko pred zaspatím, akurát v jeho prípade ten stav nepredchádza spánku. Lieky nepomáhajú, dokonca sa zdá, že stav zhoršujú. Znie to veru hrozne, o tomto stave ale film nie je. V jeho prípade trvá priebeh choroby len 30 dní a hrôzy, ktoré prináša, sú celkom iné. Tiež ale ide o to, že človek je Awoken.

„Film je ale celý značne zle štylizovaný a často máme pocit, že niečo konštruuje na efekt, hoci to príliš nedáva zmysel“

Už samotné zobrazenie chorých je mierne problematické a nie príliš presvedčivé. Vidíme ich na vozíčkoch, nemocničných lôžkach v nie veľmi prívetivých priestoroch. Na jednej strane majú pôsobiť krehko a ako skutočne vážne chorí. To nepochybne aj sú, nevidno ale dôvod, prečo by si mali vyžadovať zrovna tento druh zaobchádzania, a ako by im mal pomôcť. Film je ale celý značne zle štylizovaný a často máme pocit, že niečo konštruuje na efekt, hoci to príliš nedáva zmysel. Najviac v tomto smere kričia nájdené nahrávky, ktoré sa ani nesnažia dokumentovať vedecký experiment, len hádky medzi doktormi a kňazom. Chápeme, prečo sú pre film relevantné a čím majú byť zaujímavé a aj takými sú. Nič to nemení na tom, že ich existencia úplne nedáva zmysel.

„To nás ako divákov mätie, vyvoláva to v nás odlišné očakávania a o to horšie sa nám vývoj sleduje a prijíma.“

Tým že choroba sama osebe má toho na sebe dosť hrozného, nie celkom automaticky vieme prijať, že o hrôzy nej samotnej tu vlastne vôbec nepôjde. Niekto robí čudné veci, hovorí zvláštnym hlasom, máme pocit, ako keby to bol niekto iný. Pripadá nám nepredvídateľný a nebezpečný. To všetko znie ako prvky choroby, s ktorými by horor mohol pracovať. Ale nie, tu musí do veci vstúpiť nadprirodzená bytosť. To nás ako divákov mätie, vyvoláva to v nás odlišné očakávania a o to horšie sa nám vývoj sleduje a prijíma. Od začiatku na nás dielo prakticky všetkým pôsobí kŕčovito a nepresvedčivo. Postavy sú jednak samé klišé, sestra zachraňujúca brata, mierne podozrivý doktor a dobrý a zároveň prekvapivo racionálny kňaz. Tiež sú nezaujímavé, a rovnako aj priebeh deja. Nie je celkom nezáživný, sledovať ide, ničím ale nezaujme a tiež v divákovi nedokáže príliš vytvárať očakávania, na to je príliš nezrozumiteľný.

„Skutočne drsných scén bude pár, úplne chladným diváka nenechajú, to ale predovšetkým svojou brutalitou“

Hororové scény budú, niektoré aj dostatočne brutálne a kruté, aj keď skôr menej explicitné. Samé osebe by nemuseli vôbec pôsobiť zle, aspoň tie skutočne intenzívne. Tie jemnejšie, či tie, ktoré sa snažia o budovanie atmosféry sa značne strácajú v nepresvedčivosti diela. Hlavne záznamy z nájdených pások pôsobia často priam trápne a nadmieru primitívne, keď sa snažia strašiť tým, čo sme už videli toľkokrát. Podobne je to s mierne znepokojivými scénami, kde sa deje niečo čudné a zdanlivo strašidelné, chýba tomu ale intenzita. Zvyčajne máme akurát pocit, že z nás robia hlupákov, do celkovo ťažko uveriteľného zasadenia vkladajú scény bez náznakov originality. Skutočne drsných scén bude pár, úplne chladným diváka nenechajú, to ale predovšetkým svojou brutalitou. Film spravia ťaživejším a temnejším, opäť ale len primitívne, v zásade nezaujímavo a kostrbato.

Awoken mieša viacero prvkov, ktorými diváka najmä mätie. Základná zápletka je zbytočne zložitá a dej pozliepaný a ťažko stráviteľný. Je tu pár hororových scén, málo originálnych a ničím nevynikajúcim, predsa je to ale nakoniec viac ako celkom nič. Produkcia sa tvári profesionálne, čo celkom zlyháva je scenár aj réžia, keď sú zle skoncipované scény ešte aj čudne zobrazené. Nepochybne by sa mali dať nájsť horory, ktoré sa oplatí pozerať viac.