hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Awoken

Andrej Gomora | 23. 7. 2020
0
3/10          
žáner:
mystery, psycho

Ďalšia nástraha zlého spánku


Na neschopnosť zaspať sa skutočne dá zomrieť, a keď tento stav nastane, býva toto vyústenie nevyhnutné. V skutočnosti ale smrť prichádza v priemere po zhruba roku a pol, počas tohto obdobia si človek prechádza rôznymi stavmi. Zmení sa mu osobnosť, má halucinácie, býva paranoidný, zvykne sa nachádzať v rovnakom stave ako bežný človek krátko pred zaspatím, akurát v jeho prípade ten stav nepredchádza spánku. Lieky nepomáhajú, dokonca sa zdá, že stav zhoršujú. Znie to veru hrozne, o tomto stave ale film nie je. V jeho prípade trvá priebeh choroby len 30 dní a hrôzy, ktoré prináša, sú celkom iné. Tiež ale ide o to, že človek je Awoken.

„Film je ale celý značne zle štylizovaný a často máme pocit, že niečo konštruuje na efekt, hoci to príliš nedáva zmysel“

Už samotné zobrazenie chorých je mierne problematické a nie príliš presvedčivé. Vidíme ich na vozíčkoch, nemocničných lôžkach v nie veľmi prívetivých priestoroch. Na jednej strane majú pôsobiť krehko a ako skutočne vážne chorí. To nepochybne aj sú, nevidno ale dôvod, prečo by si mali vyžadovať zrovna tento druh zaobchádzania, a ako by im mal pomôcť. Film je ale celý značne zle štylizovaný a často máme pocit, že niečo konštruuje na efekt, hoci to príliš nedáva zmysel. Najviac v tomto smere kričia nájdené nahrávky, ktoré sa ani nesnažia dokumentovať vedecký experiment, len hádky medzi doktormi a kňazom. Chápeme, prečo sú pre film relevantné a čím majú byť zaujímavé a aj takými sú. Nič to nemení na tom, že ich existencia úplne nedáva zmysel.

„To nás ako divákov mätie, vyvoláva to v nás odlišné očakávania a o to horšie sa nám vývoj sleduje a prijíma.“

Tým že choroba sama osebe má toho na sebe dosť hrozného, nie celkom automaticky vieme prijať, že o hrôzy nej samotnej tu vlastne vôbec nepôjde. Niekto robí čudné veci, hovorí zvláštnym hlasom, máme pocit, ako keby to bol niekto iný. Pripadá nám nepredvídateľný a nebezpečný. To všetko znie ako prvky choroby, s ktorými by horor mohol pracovať. Ale nie, tu musí do veci vstúpiť nadprirodzená bytosť. To nás ako divákov mätie, vyvoláva to v nás odlišné očakávania a o to horšie sa nám vývoj sleduje a prijíma. Od začiatku na nás dielo prakticky všetkým pôsobí kŕčovito a nepresvedčivo. Postavy sú jednak samé klišé, sestra zachraňujúca brata, mierne podozrivý doktor a dobrý a zároveň prekvapivo racionálny kňaz. Tiež sú nezaujímavé, a rovnako aj priebeh deja. Nie je celkom nezáživný, sledovať ide, ničím ale nezaujme a tiež v divákovi nedokáže príliš vytvárať očakávania, na to je príliš nezrozumiteľný.

„Skutočne drsných scén bude pár, úplne chladným diváka nenechajú, to ale predovšetkým svojou brutalitou“

Hororové scény budú, niektoré aj dostatočne brutálne a kruté, aj keď skôr menej explicitné. Samé osebe by nemuseli vôbec pôsobiť zle, aspoň tie skutočne intenzívne. Tie jemnejšie, či tie, ktoré sa snažia o budovanie atmosféry sa značne strácajú v nepresvedčivosti diela. Hlavne záznamy z nájdených pások pôsobia často priam trápne a nadmieru primitívne, keď sa snažia strašiť tým, čo sme už videli toľkokrát. Podobne je to s mierne znepokojivými scénami, kde sa deje niečo čudné a zdanlivo strašidelné, chýba tomu ale intenzita. Zvyčajne máme akurát pocit, že z nás robia hlupákov, do celkovo ťažko uveriteľného zasadenia vkladajú scény bez náznakov originality. Skutočne drsných scén bude pár, úplne chladným diváka nenechajú, to ale predovšetkým svojou brutalitou. Film spravia ťaživejším a temnejším, opäť ale len primitívne, v zásade nezaujímavo a kostrbato.

Awoken mieša viacero prvkov, ktorými diváka najmä mätie. Základná zápletka je zbytočne zložitá a dej pozliepaný a ťažko stráviteľný. Je tu pár hororových scén, málo originálnych a ničím nevynikajúcim, predsa je to ale nakoniec viac ako celkom nič. Produkcia sa tvári profesionálne, čo celkom zlyháva je scenár aj réžia, keď sú zle skoncipované scény ešte aj čudne zobrazené. Nepochybne by sa mali dať nájsť horory, ktoré sa oplatí pozerať viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy