hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Anything for Jackson

Andrej Gomora | 1. 4. 2021
0
6/10          
žáner:
ghost, mystery

Starí rodičia opäť prekračujú zdravé hranice


V tomto prípade už nie je celkom ľahké prijať hlavné postavy ako jednoducho naivných hlupákov bez skutočne zlých úmyslov. Predsa, idú niekomu ublížiť, nech si aj nahovárajú, že sa to udeje len v minimálnej nevyhnutnej miere. Hlavne na deduškovi je aj niečo vyšinuté, aj keď film sa nám oboch od úvodnej scény snaží prezentovať takmer sympaticky. Ocitli sa v nejakej situácii, a určitý pochopiteľný vzorec správania dotiahli do extrému. Postupujú v mnohom racionálne a svoje činy si vždy do detailov premyslia. Len to hlavné nie, pretože to sa asi tak jednoducho premyslieť nedá. Podobne ako to bolo v Cintoríne domácich zvierat, veci ktorým nerozumejú sa im vymknú spod kontroly. To riziko ale asi boli ochotní prijať, keď si hovorili Anything for Jackson.

„...pôsobia na nás seriózne, čo svojím spôsobom pridáva na našich sympatiách, a robí ich to aj ľudskejšími.“

Cítime atmosféru milujúcej rodiny, či milujúcich starých rodičov, rovnako ako harmonickosť ich dlhoročného vzťahu. Až by sme si povedali, že tak nejako by sme chceli zostarnúť. Nevysvetlia nám, či s okultnosťami začali už pred tým, ako im pre ne ich život priniesol využitie. Na jednej strane im viditeľne príliš nerozumejú, zároveň by ale ani nijako neprekvapovalo, ak by už dlhšie pestovali zaujímavé hobby. Vnímame ich dôslednosť a zodpovednosť v tom, čo robia, pôsobia na nás seriózne, čo svojím spôsobom pridáva na našich sympatiách, a robí ich to aj ľudskejšími. Nemajú byť len tak nejakí magori, ktorí spravia hlúposť v afekte. Ich afekt trvá, a dovoľuje im konať premyslene a dotiahnuť hlúposť ďalej.

„Atmosféra diela sa značne vyvíja tým správnym, temným, smerom.“

Čo sa vlastne ide diať a v čom to bude strašidelné pochopíme pomerne rýchlo, atmosféra diela sa ale značne vyvíja. A je to tým správnym, temným, smerom. Vďaka unesenej dievčine tu máme mierne zložitejšie vzťahy, postavy nie sú vonkoncom na jednej lodi a týkajú sa ich aj rôzne zdroje ohrozenia. Hoci ju jedinú by sme mali skutočný dôvod ľutovať, možno kvôli slabšej prepracovanosti jej postavy s ňou cítime o niečo menej, respektíve menej cez ňu dianie vnímame. Je pre nás skôr len figúrka, o ktorú sa síce výrazne bojíme a cítime s ňou, nie je pre nás ale celkom plnohodnotnou postavou. Jej využiteľnosť to ale nijako neznižuje, ako niekto, kto sa ocitne uprostred besnenia bytostí zo zásvetia nám celkom stačí.

„Zjavenia majú štýl aj nápad, a aj keď nie sú nijako dejovo podstatné, odzrkadľujú predsa otvorenú bránu do očistca.“

Strašidelné dianie prichádza pomerne prirodzene, vysvetlenie nám dajú, nie je ani natoľko nevyhnutné. Hlavné je, že si strašenie užívame, a to sa v tomto prípade skutočne dá. Máme tu prejavy bez vysvetlení, jednoducho strašidelné, blízke vyskakovačkám, nepracujú ale len s primitívnym momentom prekvapenia. Zjavenia majú štýl aj nápad, a aj keď nie sú nijako dejovo podstatné, odzrkadľujú predsa otvorenú bránu do očistca. Dej už skôr napreduje pri strašidelných scénach so živými ľuďmi, smer je ale akosi stále jasný. Film si zachováva spád, príjemne sa vyvíja a niekam smeruje, má dobrú atmosféru a je nám viac menej jasné, ako asi sa musí skončiť. Škoda je, že už nás ničím zásadne neprekvapí a aj keď atmosféra hustne, nič zásadne nové oproti tomu čo vo filme vídame dokola už neuvidíme.

Anything for Jackson je skôr nenápadný film, ktorý zásadne neohúri, zároveň má ale svoje príjemné kvality. Má nejakú myšlienku, nič prevratné ale ani nič, čo by sme mali pocit, že sme už toľkokrát predtým videli. Najviac vynikajú možno práve na horor nadpriemerne spracované postavy dôchodcov, ktoré pôsobia osviežujúco a príjemne netradične. Inak ide v zásade o klasickú duchárinu, so všetkým čo k tomu patrí, v nejakej miere strašidelnú a v nejakej miere nelogickú či čudnú. Fanúšikov žánra nemusí nevyhnutne ohúriť, nemala by ich ale ani zásadne sklamať, rovnako ako všetkých prístupných podivným postavám z iného sveta.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy