hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Don't Knock Twice

Andrej Gomora | 20. 10. 2017
0
5/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Nie hlúpa provokácia, skrátka vedomá samovražda


Je fajn bojovať proti poverám, hecovať sa v tom, kto najodvážnejšie dokáže, že v nejakú neverí. Nemusí sa to vyplatiť akurát ak ste postavou v horore, to už sme videli viackrát. Tentokrát sa postavy údajne dlhé roky snažili naopak dokázať, že stará žena s dlhými vlasmi, žijúca v osamotenom dome, im zobrala kamaráta. Mali ju za čarodejnicu, skutočne sa jej báli. Teraz aj tak prišla tá chvíľa. Môžeme to nazvať nerozvážnosťou, psychomotorickým skratom, alebo nelogickým a neuveriteľným správaním filmových postáv. Dvakrát zaklopali na dvere jej už prázdneho domu. Napriek tomu, že sa vraví Don't Knock Twice.

„Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc.“

S logikou to tu bude miestami celkove biedne, zato sa objavia snahy o prepracovanosť postáv a ich psychológiu. Hlavná postava je totiž pubertiačka, o ktorú po dlhom čase prejavila záujem jej matka, umelkyňa a bývalá alkoholička či narkomanka, presne nám to vlastne nepovedia. Ona záujem sprvu zásadne odmietne, matka sa jej raz vzdala a to už odčiniť nejde. Len potom sa začnú diať tie veci. Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc. Ustráchaná nemá kam utiecť, ide teda k mame, čo jej zostáva. Čudné veci sa dejú aj okolo Chloe, mama v ne spočiatku nie celkom verí, napriek snahe byť k dcére tak ústretová, ako len ide. Nakoniec sa o ich skutočnosti presvedčí na vlastné oči, uverí, snaží sa dcére pomôcť. Kiežby to bolo také jednoduché, či, vôbec možné.

Trochu zvláštne nám už na začiatku odpadá jedna z potenciálnych obetí. Strašidelné intro by bolo v poriadku, tu ale celá sekvencia príde náhle a nakoniec vyznie dosť naprázdno. Bez predošlého budovania atmosféry a diváckej neistoty, čo sa to vlastne chce diať, na nás nedokáže príliš zapôsobiť. Tiež spôsobí to, že celkom nerozumieme, prečo jedna obeť neprežila ani prvú noc, kým tej druhej sa darí unikať pomerne dlho. Zápletka vzťahu medzi matkou a dcérou by možno bola fajn, miestami pôsobí trochu silene, ale má aj svoje veľmi podarené chvíle. Nič to ale nie je oproti zápletke strašidelnej. V tej je dier ako keby sa použité klišé spájali nasilu. Len aby akokoľvek držali pokope a dalo sa ich do filmu dostať čo najviac.

„S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje.“

Strach a hrôza sa napriek tomu časom dostavia. Musí ísť o zásluhu relatívne kvalitnej réžie, ktorá dokáže využiť aj to málo kvality, ktoré jej scenár ponúka. Preto hlavne jedna pasáž na diváka skutočne zapôsobí, a to nielen v trvaní pár sekúnd. Ale možno aj vyše minúty. S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje. Dannyho zabili rýchlo, efektne a bez akejkoľvek možnosti sa brániť. Prečo sa veci okolo Chloe natoľko komplikujú nám náznakom vysvetlia raz, pričom ide o vysvetlenie značne pochybné a deravé. Tak tu vyzerá aj celé pátranie postáv, nesmeruje odniekiaľ niekam, veci sa neodkrývajú zrozumiteľne. Čo môže znieť ako nový zaujímavý prístup a v komplikovanosti môžeme vidieť aj náznaky úmyslu. Atmosfére ani filmu ale zrovna nepomáha.

„Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca nezmyselnosť filmu ako celok.“

Celkove film vyslovene nenudí, svojím špecifickým spôsobom napreduje a podobne špecificky má aj spád. My sa nedokážeme ubrániť otázke, na čo tá čarodejnica, alebo čokoľvek to je, vlastne čaká, a tiež vzdávame snahu všetkému rozumieť, či presnejšie, nájsť v tom logiku či zmysel. Aj tak príde niekoľko zvratov, ktoré dokážu zaujať. Možno im celkom neveríme ani ich celkom neberieme vážne. Ten film sa ale celkom vážne brať nedá, ako celok obsahuje priveľa čudných a nezmyselných momentov. Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca jeho nezmyselnosť ako celok.

Don't Knock Twice je film pokazený tak ako mnoho iných, a predsa trocha inak. Obsahuje veľa klišé a nezmyslov, ktoré sú miestami takmer komické. Ako celok ale predsa nepôsobí celkom negatívnym dojmom, je na ňom niečo sympatické. Pozitívnych je pár scén matersko- dcérskeho vzťahu, a tiež pár hororových sekvencií. Tie nastrašia, nech je to aj len na chvíľu. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy