hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Don't Knock Twice

Andrej Gomora | 20. 10. 2017
0
5/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Nie hlúpa provokácia, skrátka vedomá samovražda


Je fajn bojovať proti poverám, hecovať sa v tom, kto najodvážnejšie dokáže, že v nejakú neverí. Nemusí sa to vyplatiť akurát ak ste postavou v horore, to už sme videli viackrát. Tentokrát sa postavy údajne dlhé roky snažili naopak dokázať, že stará žena s dlhými vlasmi, žijúca v osamotenom dome, im zobrala kamaráta. Mali ju za čarodejnicu, skutočne sa jej báli. Teraz aj tak prišla tá chvíľa. Môžeme to nazvať nerozvážnosťou, psychomotorickým skratom, alebo nelogickým a neuveriteľným správaním filmových postáv. Dvakrát zaklopali na dvere jej už prázdneho domu. Napriek tomu, že sa vraví Don't Knock Twice.

„Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc.“

S logikou to tu bude miestami celkove biedne, zato sa objavia snahy o prepracovanosť postáv a ich psychológiu. Hlavná postava je totiž pubertiačka, o ktorú po dlhom čase prejavila záujem jej matka, umelkyňa a bývalá alkoholička či narkomanka, presne nám to vlastne nepovedia. Ona záujem sprvu zásadne odmietne, matka sa jej raz vzdala a to už odčiniť nejde. Len potom sa začnú diať tie veci. Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc. Ustráchaná nemá kam utiecť, ide teda k mame, čo jej zostáva. Čudné veci sa dejú aj okolo Chloe, mama v ne spočiatku nie celkom verí, napriek snahe byť k dcére tak ústretová, ako len ide. Nakoniec sa o ich skutočnosti presvedčí na vlastné oči, uverí, snaží sa dcére pomôcť. Kiežby to bolo také jednoduché, či, vôbec možné.

Trochu zvláštne nám už na začiatku odpadá jedna z potenciálnych obetí. Strašidelné intro by bolo v poriadku, tu ale celá sekvencia príde náhle a nakoniec vyznie dosť naprázdno. Bez predošlého budovania atmosféry a diváckej neistoty, čo sa to vlastne chce diať, na nás nedokáže príliš zapôsobiť. Tiež spôsobí to, že celkom nerozumieme, prečo jedna obeť neprežila ani prvú noc, kým tej druhej sa darí unikať pomerne dlho. Zápletka vzťahu medzi matkou a dcérou by možno bola fajn, miestami pôsobí trochu silene, ale má aj svoje veľmi podarené chvíle. Nič to ale nie je oproti zápletke strašidelnej. V tej je dier ako keby sa použité klišé spájali nasilu. Len aby akokoľvek držali pokope a dalo sa ich do filmu dostať čo najviac.

„S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje.“

Strach a hrôza sa napriek tomu časom dostavia. Musí ísť o zásluhu relatívne kvalitnej réžie, ktorá dokáže využiť aj to málo kvality, ktoré jej scenár ponúka. Preto hlavne jedna pasáž na diváka skutočne zapôsobí, a to nielen v trvaní pár sekúnd. Ale možno aj vyše minúty. S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje. Dannyho zabili rýchlo, efektne a bez akejkoľvek možnosti sa brániť. Prečo sa veci okolo Chloe natoľko komplikujú nám náznakom vysvetlia raz, pričom ide o vysvetlenie značne pochybné a deravé. Tak tu vyzerá aj celé pátranie postáv, nesmeruje odniekiaľ niekam, veci sa neodkrývajú zrozumiteľne. Čo môže znieť ako nový zaujímavý prístup a v komplikovanosti môžeme vidieť aj náznaky úmyslu. Atmosfére ani filmu ale zrovna nepomáha.

„Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca nezmyselnosť filmu ako celok.“

Celkove film vyslovene nenudí, svojím špecifickým spôsobom napreduje a podobne špecificky má aj spád. My sa nedokážeme ubrániť otázke, na čo tá čarodejnica, alebo čokoľvek to je, vlastne čaká, a tiež vzdávame snahu všetkému rozumieť, či presnejšie, nájsť v tom logiku či zmysel. Aj tak príde niekoľko zvratov, ktoré dokážu zaujať. Možno im celkom neveríme ani ich celkom neberieme vážne. Ten film sa ale celkom vážne brať nedá, ako celok obsahuje priveľa čudných a nezmyselných momentov. Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca jeho nezmyselnosť ako celok.

Don't Knock Twice je film pokazený tak ako mnoho iných, a predsa trocha inak. Obsahuje veľa klišé a nezmyslov, ktoré sú miestami takmer komické. Ako celok ale predsa nepôsobí celkom negatívnym dojmom, je na ňom niečo sympatické. Pozitívnych je pár scén matersko- dcérskeho vzťahu, a tiež pár hororových sekvencií. Tie nastrašia, nech je to aj len na chvíľu. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy