hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Don't Knock Twice

Andrej Gomora | 20. 10. 2017
0
5/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Nie hlúpa provokácia, skrátka vedomá samovražda


Je fajn bojovať proti poverám, hecovať sa v tom, kto najodvážnejšie dokáže, že v nejakú neverí. Nemusí sa to vyplatiť akurát ak ste postavou v horore, to už sme videli viackrát. Tentokrát sa postavy údajne dlhé roky snažili naopak dokázať, že stará žena s dlhými vlasmi, žijúca v osamotenom dome, im zobrala kamaráta. Mali ju za čarodejnicu, skutočne sa jej báli. Teraz aj tak prišla tá chvíľa. Môžeme to nazvať nerozvážnosťou, psychomotorickým skratom, alebo nelogickým a neuveriteľným správaním filmových postáv. Dvakrát zaklopali na dvere jej už prázdneho domu. Napriek tomu, že sa vraví Don't Knock Twice.

„Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc.“

S logikou to tu bude miestami celkove biedne, zato sa objavia snahy o prepracovanosť postáv a ich psychológiu. Hlavná postava je totiž pubertiačka, o ktorú po dlhom čase prejavila záujem jej matka, umelkyňa a bývalá alkoholička či narkomanka, presne nám to vlastne nepovedia. Ona záujem sprvu zásadne odmietne, matka sa jej raz vzdala a to už odčiniť nejde. Len potom sa začnú diať tie veci. Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc. Ustráchaná nemá kam utiecť, ide teda k mame, čo jej zostáva. Čudné veci sa dejú aj okolo Chloe, mama v ne spočiatku nie celkom verí, napriek snahe byť k dcére tak ústretová, ako len ide. Nakoniec sa o ich skutočnosti presvedčí na vlastné oči, uverí, snaží sa dcére pomôcť. Kiežby to bolo také jednoduché, či, vôbec možné.

Trochu zvláštne nám už na začiatku odpadá jedna z potenciálnych obetí. Strašidelné intro by bolo v poriadku, tu ale celá sekvencia príde náhle a nakoniec vyznie dosť naprázdno. Bez predošlého budovania atmosféry a diváckej neistoty, čo sa to vlastne chce diať, na nás nedokáže príliš zapôsobiť. Tiež spôsobí to, že celkom nerozumieme, prečo jedna obeť neprežila ani prvú noc, kým tej druhej sa darí unikať pomerne dlho. Zápletka vzťahu medzi matkou a dcérou by možno bola fajn, miestami pôsobí trochu silene, ale má aj svoje veľmi podarené chvíle. Nič to ale nie je oproti zápletke strašidelnej. V tej je dier ako keby sa použité klišé spájali nasilu. Len aby akokoľvek držali pokope a dalo sa ich do filmu dostať čo najviac.

„S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje.“

Strach a hrôza sa napriek tomu časom dostavia. Musí ísť o zásluhu relatívne kvalitnej réžie, ktorá dokáže využiť aj to málo kvality, ktoré jej scenár ponúka. Preto hlavne jedna pasáž na diváka skutočne zapôsobí, a to nielen v trvaní pár sekúnd. Ale možno aj vyše minúty. S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje. Dannyho zabili rýchlo, efektne a bez akejkoľvek možnosti sa brániť. Prečo sa veci okolo Chloe natoľko komplikujú nám náznakom vysvetlia raz, pričom ide o vysvetlenie značne pochybné a deravé. Tak tu vyzerá aj celé pátranie postáv, nesmeruje odniekiaľ niekam, veci sa neodkrývajú zrozumiteľne. Čo môže znieť ako nový zaujímavý prístup a v komplikovanosti môžeme vidieť aj náznaky úmyslu. Atmosfére ani filmu ale zrovna nepomáha.

„Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca nezmyselnosť filmu ako celok.“

Celkove film vyslovene nenudí, svojím špecifickým spôsobom napreduje a podobne špecificky má aj spád. My sa nedokážeme ubrániť otázke, na čo tá čarodejnica, alebo čokoľvek to je, vlastne čaká, a tiež vzdávame snahu všetkému rozumieť, či presnejšie, nájsť v tom logiku či zmysel. Aj tak príde niekoľko zvratov, ktoré dokážu zaujať. Možno im celkom neveríme ani ich celkom neberieme vážne. Ten film sa ale celkom vážne brať nedá, ako celok obsahuje priveľa čudných a nezmyselných momentov. Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca jeho nezmyselnosť ako celok.

Don't Knock Twice je film pokazený tak ako mnoho iných, a predsa trocha inak. Obsahuje veľa klišé a nezmyslov, ktoré sú miestami takmer komické. Ako celok ale predsa nepôsobí celkom negatívnym dojmom, je na ňom niečo sympatické. Pozitívnych je pár scén matersko- dcérskeho vzťahu, a tiež pár hororových sekvencií. Tie nastrašia, nech je to aj len na chvíľu. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy