hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Don't Knock Twice

Andrej Gomora | 20. 10. 2017
0
5/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Nie hlúpa provokácia, skrátka vedomá samovražda


Je fajn bojovať proti poverám, hecovať sa v tom, kto najodvážnejšie dokáže, že v nejakú neverí. Nemusí sa to vyplatiť akurát ak ste postavou v horore, to už sme videli viackrát. Tentokrát sa postavy údajne dlhé roky snažili naopak dokázať, že stará žena s dlhými vlasmi, žijúca v osamotenom dome, im zobrala kamaráta. Mali ju za čarodejnicu, skutočne sa jej báli. Teraz aj tak prišla tá chvíľa. Môžeme to nazvať nerozvážnosťou, psychomotorickým skratom, alebo nelogickým a neuveriteľným správaním filmových postáv. Dvakrát zaklopali na dvere jej už prázdneho domu. Napriek tomu, že sa vraví Don't Knock Twice.

„Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc.“

S logikou to tu bude miestami celkove biedne, zato sa objavia snahy o prepracovanosť postáv a ich psychológiu. Hlavná postava je totiž pubertiačka, o ktorú po dlhom čase prejavila záujem jej matka, umelkyňa a bývalá alkoholička či narkomanka, presne nám to vlastne nepovedia. Ona záujem sprvu zásadne odmietne, matka sa jej raz vzdala a to už odčiniť nejde. Len potom sa začnú diať tie veci. Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc. Ustráchaná nemá kam utiecť, ide teda k mame, čo jej zostáva. Čudné veci sa dejú aj okolo Chloe, mama v ne spočiatku nie celkom verí, napriek snahe byť k dcére tak ústretová, ako len ide. Nakoniec sa o ich skutočnosti presvedčí na vlastné oči, uverí, snaží sa dcére pomôcť. Kiežby to bolo také jednoduché, či, vôbec možné.

Trochu zvláštne nám už na začiatku odpadá jedna z potenciálnych obetí. Strašidelné intro by bolo v poriadku, tu ale celá sekvencia príde náhle a nakoniec vyznie dosť naprázdno. Bez predošlého budovania atmosféry a diváckej neistoty, čo sa to vlastne chce diať, na nás nedokáže príliš zapôsobiť. Tiež spôsobí to, že celkom nerozumieme, prečo jedna obeť neprežila ani prvú noc, kým tej druhej sa darí unikať pomerne dlho. Zápletka vzťahu medzi matkou a dcérou by možno bola fajn, miestami pôsobí trochu silene, ale má aj svoje veľmi podarené chvíle. Nič to ale nie je oproti zápletke strašidelnej. V tej je dier ako keby sa použité klišé spájali nasilu. Len aby akokoľvek držali pokope a dalo sa ich do filmu dostať čo najviac.

„S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje.“

Strach a hrôza sa napriek tomu časom dostavia. Musí ísť o zásluhu relatívne kvalitnej réžie, ktorá dokáže využiť aj to málo kvality, ktoré jej scenár ponúka. Preto hlavne jedna pasáž na diváka skutočne zapôsobí, a to nielen v trvaní pár sekúnd. Ale možno aj vyše minúty. S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje. Dannyho zabili rýchlo, efektne a bez akejkoľvek možnosti sa brániť. Prečo sa veci okolo Chloe natoľko komplikujú nám náznakom vysvetlia raz, pričom ide o vysvetlenie značne pochybné a deravé. Tak tu vyzerá aj celé pátranie postáv, nesmeruje odniekiaľ niekam, veci sa neodkrývajú zrozumiteľne. Čo môže znieť ako nový zaujímavý prístup a v komplikovanosti môžeme vidieť aj náznaky úmyslu. Atmosfére ani filmu ale zrovna nepomáha.

„Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca nezmyselnosť filmu ako celok.“

Celkove film vyslovene nenudí, svojím špecifickým spôsobom napreduje a podobne špecificky má aj spád. My sa nedokážeme ubrániť otázke, na čo tá čarodejnica, alebo čokoľvek to je, vlastne čaká, a tiež vzdávame snahu všetkému rozumieť, či presnejšie, nájsť v tom logiku či zmysel. Aj tak príde niekoľko zvratov, ktoré dokážu zaujať. Možno im celkom neveríme ani ich celkom neberieme vážne. Ten film sa ale celkom vážne brať nedá, ako celok obsahuje priveľa čudných a nezmyselných momentov. Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca jeho nezmyselnosť ako celok.

Don't Knock Twice je film pokazený tak ako mnoho iných, a predsa trocha inak. Obsahuje veľa klišé a nezmyslov, ktoré sú miestami takmer komické. Ako celok ale predsa nepôsobí celkom negatívnym dojmom, je na ňom niečo sympatické. Pozitívnych je pár scén matersko- dcérskeho vzťahu, a tiež pár hororových sekvencií. Tie nastrašia, nech je to aj len na chvíľu. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy