hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Don't Knock Twice

Andrej Gomora | 20. 10. 2017
0
5/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Nie hlúpa provokácia, skrátka vedomá samovražda


Je fajn bojovať proti poverám, hecovať sa v tom, kto najodvážnejšie dokáže, že v nejakú neverí. Nemusí sa to vyplatiť akurát ak ste postavou v horore, to už sme videli viackrát. Tentokrát sa postavy údajne dlhé roky snažili naopak dokázať, že stará žena s dlhými vlasmi, žijúca v osamotenom dome, im zobrala kamaráta. Mali ju za čarodejnicu, skutočne sa jej báli. Teraz aj tak prišla tá chvíľa. Môžeme to nazvať nerozvážnosťou, psychomotorickým skratom, alebo nelogickým a neuveriteľným správaním filmových postáv. Dvakrát zaklopali na dvere jej už prázdneho domu. Napriek tomu, že sa vraví Don't Knock Twice.

„Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc.“

S logikou to tu bude miestami celkove biedne, zato sa objavia snahy o prepracovanosť postáv a ich psychológiu. Hlavná postava je totiž pubertiačka, o ktorú po dlhom čase prejavila záujem jej matka, umelkyňa a bývalá alkoholička či narkomanka, presne nám to vlastne nepovedia. Ona záujem sprvu zásadne odmietne, matka sa jej raz vzdala a to už odčiniť nejde. Len potom sa začnú diať tie veci. Na dvere klopala spolu s kamarátom Dannym, po toho si čarodejnica príde ešte v tú noc. Ustráchaná nemá kam utiecť, ide teda k mame, čo jej zostáva. Čudné veci sa dejú aj okolo Chloe, mama v ne spočiatku nie celkom verí, napriek snahe byť k dcére tak ústretová, ako len ide. Nakoniec sa o ich skutočnosti presvedčí na vlastné oči, uverí, snaží sa dcére pomôcť. Kiežby to bolo také jednoduché, či, vôbec možné.

Trochu zvláštne nám už na začiatku odpadá jedna z potenciálnych obetí. Strašidelné intro by bolo v poriadku, tu ale celá sekvencia príde náhle a nakoniec vyznie dosť naprázdno. Bez predošlého budovania atmosféry a diváckej neistoty, čo sa to vlastne chce diať, na nás nedokáže príliš zapôsobiť. Tiež spôsobí to, že celkom nerozumieme, prečo jedna obeť neprežila ani prvú noc, kým tej druhej sa darí unikať pomerne dlho. Zápletka vzťahu medzi matkou a dcérou by možno bola fajn, miestami pôsobí trochu silene, ale má aj svoje veľmi podarené chvíle. Nič to ale nie je oproti zápletke strašidelnej. V tej je dier ako keby sa použité klišé spájali nasilu. Len aby akokoľvek držali pokope a dalo sa ich do filmu dostať čo najviac.

„S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje.“

Strach a hrôza sa napriek tomu časom dostavia. Musí ísť o zásluhu relatívne kvalitnej réžie, ktorá dokáže využiť aj to málo kvality, ktoré jej scenár ponúka. Preto hlavne jedna pasáž na diváka skutočne zapôsobí, a to nielen v trvaní pár sekúnd. Ale možno aj vyše minúty. S budovaním celkovej atmosféry je to ťažšie, my si nikdy nie sme celkom istí, čo sa to tu deje. Dannyho zabili rýchlo, efektne a bez akejkoľvek možnosti sa brániť. Prečo sa veci okolo Chloe natoľko komplikujú nám náznakom vysvetlia raz, pričom ide o vysvetlenie značne pochybné a deravé. Tak tu vyzerá aj celé pátranie postáv, nesmeruje odniekiaľ niekam, veci sa neodkrývajú zrozumiteľne. Čo môže znieť ako nový zaujímavý prístup a v komplikovanosti môžeme vidieť aj náznaky úmyslu. Atmosfére ani filmu ale zrovna nepomáha.

„Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca nezmyselnosť filmu ako celok.“

Celkove film vyslovene nenudí, svojím špecifickým spôsobom napreduje a podobne špecificky má aj spád. My sa nedokážeme ubrániť otázke, na čo tá čarodejnica, alebo čokoľvek to je, vlastne čaká, a tiež vzdávame snahu všetkému rozumieť, či presnejšie, nájsť v tom logiku či zmysel. Aj tak príde niekoľko zvratov, ktoré dokážu zaujať. Možno im celkom neveríme ani ich celkom neberieme vážne. Ten film sa ale celkom vážne brať nedá, ako celok obsahuje priveľa čudných a nezmyselných momentov. Čo neznamená, že nie je možné užiť si tých pár svetlých momentov, ktoré obsahuje, či dokonca jeho nezmyselnosť ako celok.

Don't Knock Twice je film pokazený tak ako mnoho iných, a predsa trocha inak. Obsahuje veľa klišé a nezmyslov, ktoré sú miestami takmer komické. Ako celok ale predsa nepôsobí celkom negatívnym dojmom, je na ňom niečo sympatické. Pozitívnych je pár scén matersko- dcérskeho vzťahu, a tiež pár hororových sekvencií. Tie nastrašia, nech je to aj len na chvíľu. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy