hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

And Soon the Darkness

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať
And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. 28. 1. 2011

recenzie.

Rozpoltený/ Split

Andrej Gomora | 1. 2. 2017
0
5/10          
žáner:
bizarre, psycho

Kvalitne spravený mysteriózny gýč


Výtvory M. Night Shyamalana ako Znamenia, Šiesty zmysel alebo Vyvolený si určite pamätáte, na prelome tisícročia si získali značnú popularitu. Pán tvorca po nich nezostal úplne nečinný, a mnoho fanúšikov nedočkavo sledovalo jeho ďalšiu tvorbu. Tej sa ale príliš nedarilo, priaznivcov skôr strácal, ako by naberal ďalších. Pred necelými dvoma rokmi konečne priniesol pomerne decentný horor s názvom The Visit, po ktorom prichádza ďalší, uvedený aj do našich kín pod názvom Rozpoltený.

„Drží ich zamknuté a púšťa k nim tri zo svojich identít, tie ako keby momentálne nad ostatnými prevládali.“

Názov sa má odvolávať na poruchu, či ako je nám to podané, možno prednosť, ktorou trpí hlavný hrdina. Žije v ňom 23 rôznych osobností- mužov, žien aj detí. Každá s celkom odlišnými povahovými a údajne aj fyzickými vlastnosťami. Na začiatku filmu unesie tri mladé dievčatá z nie celkom jasných dôvodov. Drží ich zamknuté a púšťa k nim tri zo svojich identít, tie ako keby momentálne nad ostatnými prevládali. Pred svojou doktorkou sa síce snaží vystupovať ako priateľský homosexuál Barry, ona ale vie, že to nie je on. Barry či ktorákoľvek z potlačovaných identít jej píšu v noci emaily, vraj potrebujú súrne pomoc. Nakoniec ale vždy príde ten istý údajný Barry, na toho by sa podľa doktorky mohol hrať napríklad Dennis. Ten mal svojho času zákaz chodiť na svetlo, teda preberať kontrolu nad telom. Bol nebezpečný, a tá pretvárka zjavne neveští nič dobré.

Porucha, na ktorej je film postavený, nie je skutočná. To nám dáva jasne najavo tým, ako divoko sa s ňou hrá a nesnaží sa vydávať ju za obyčajnú schizofréniu. Ideológia to možno nie je celkom absurdná, niečo podobné bolo aj vo filme Shelter. Tu sa v nej ale trocha príliš pitveme. Doktorka ju prezentuje ako možnú výhodu, príležitosť naplno odhaliť svoje schopnosti a využiť celú kapacitu svojho mozgu. Kiežby aj samotný prípad jej výskytu bol náznakom pozitívny. Mysteriózna zápletka by mohla mať aj akýsi filozofický rozmer, niečo na spôsob objavovania svojich možností, a že človek môže byť čím chce, ak v seba uverí. Tá sa ale stráca v zdôrazňovaní jej nadprirodzeného rozmeru. Ten chce byť predovšetkým zábavný a pútavý, nie inšpiratívny.

„Po drsnom únose pôsobí viac menej neškodne, dievčatám neubližuje ani sa im nevyhráža.“

Zdrojov skutočného napätia je vo filme dlho zúfalo málo. Máme tu tri dievčatá, ktoré síce väznia, nič zlé im ale zatiaľ nerobia, nie je nám vôbec jasné, čo by ich asi mohlo čakať. Nevypočítateľnosť hlavného hrdinu (či viacerých hrdinov v jednom tele) obavy nevzbudzuje. Po drsnom únose pôsobí viac menej neškodne, dievčatám neubližuje ani sa im nevyhráža. Letmé spomenutia ich možného obetovania alebo niečoho na ten spôsob na nás nedokážu zapôsobiť bez akejkoľvek konkretizácie podoby a reálnosti tejto hrozby.

„S výnimkou možno dvoch či troch scén sa stráca dramatický potenciál zmien osobnosti, tie sú kvôli zábave preschematizované za hranicu uveriteľnosti.“

Príjemnosť sledovania zatiaľ nehororovej časti záleží na divákovom vzťahu k postavám. Zo samotných dievčat sú dve nie príliš dobre zahrané a napísané sú úmyselne ako iritujúce, skazené sliepky. Pri tretej sa film aj s pomocou prestrihov do minulosti snaží ísť do hĺbky, ktorej náznaky sa aj dostavia. Samotný rozpoltený je do určitej miery komediálnou postavou, ktorej humor vám vôbec nemusí sadnúť. Keďže divák má byť schopný v ňom rozoznať viacero osobností, dá sa ospravedlniť preafektovanosť v ich stvárnení. Tá si určite vyžaduje určité herecké umenie, ide ale skôr o prízemnú zábavu. Tak sa s výnimkou možno dvoch či troch scén stráca dramatický potenciál zmien osobnosti, tie sú kvôli zábave preschematizované za hranicu uveriteľnosti.

„Konečne máme dojem, že film aj niekam smeroval a že tá zápletka bola myslená vážne.“

Čo vo filme skutočne funguje aj po hororovej stránke je finále. Náznak gýča si síce drží a viacero zvratov v ňom je značne zjednodušených. Diváka ale nastraší, príde akcia aj mŕtvoly. Konečne máme dojem, že film aj niekam smeroval a že tá zápletka bola myslená vážne. Svojím spôsobom sa zdá, ako keby sa všetko akosi pozliepalo dohromady a dostavil sa aj dramatický pocit, ktorý chcel film vyvolať. Čo nie je málo, aby to ale stačilo na ospravedlnenie toľkého času stráveného bezduchou zábavou asi predsa nie dosť.

Rozpoltený je po mnohých stránkach kvalitný film. Nedá sa ale nevšimnúť jeho lacno mysteriózny nádych a nie je jednoduché prepáčiť mu množstvo podradnej a predovšetkým nehororovej zábavy, ktorú nám predkladá. Ak máte radi lacnú tajomnosť, môže vás zabaviť veľmi príjemne. Inak je to ale znesiteľný, no ničím nie zaujímavý thriller s hororovým finále. 

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy