recenzie.

Rozpoltený/ Split

Andrej Gomora | 1. 2. 2017

0

5/10          

žáner:

bizarre, psycho

Kvalitne spravený mysteriózny gýč

Výtvory M. Night Shyamalana ako Znamenia, Šiesty zmysel alebo Vyvolený si určite pamätáte, na prelome tisícročia si získali značnú popularitu. Pán tvorca po nich nezostal úplne nečinný, a mnoho fanúšikov nedočkavo sledovalo jeho ďalšiu tvorbu. Tej sa ale príliš nedarilo, priaznivcov skôr strácal, ako by naberal ďalších. Pred necelými dvoma rokmi konečne priniesol pomerne decentný horor s názvom The Visit, po ktorom prichádza ďalší, uvedený aj do našich kín pod názvom Rozpoltený.

„Drží ich zamknuté a púšťa k nim tri zo svojich identít, tie ako keby momentálne nad ostatnými prevládali.“

Názov sa má odvolávať na poruchu, či ako je nám to podané, možno prednosť, ktorou trpí hlavný hrdina. Žije v ňom 23 rôznych osobností- mužov, žien aj detí. Každá s celkom odlišnými povahovými a údajne aj fyzickými vlastnosťami. Na začiatku filmu unesie tri mladé dievčatá z nie celkom jasných dôvodov. Drží ich zamknuté a púšťa k nim tri zo svojich identít, tie ako keby momentálne nad ostatnými prevládali. Pred svojou doktorkou sa síce snaží vystupovať ako priateľský homosexuál Barry, ona ale vie, že to nie je on. Barry či ktorákoľvek z potlačovaných identít jej píšu v noci emaily, vraj potrebujú súrne pomoc. Nakoniec ale vždy príde ten istý údajný Barry, na toho by sa podľa doktorky mohol hrať napríklad Dennis. Ten mal svojho času zákaz chodiť na svetlo, teda preberať kontrolu nad telom. Bol nebezpečný, a tá pretvárka zjavne neveští nič dobré.

Porucha, na ktorej je film postavený, nie je skutočná. To nám dáva jasne najavo tým, ako divoko sa s ňou hrá a nesnaží sa vydávať ju za obyčajnú schizofréniu. Ideológia to možno nie je celkom absurdná, niečo podobné bolo aj vo filme Shelter. Tu sa v nej ale trocha príliš pitveme. Doktorka ju prezentuje ako možnú výhodu, príležitosť naplno odhaliť svoje schopnosti a využiť celú kapacitu svojho mozgu. Kiežby aj samotný prípad jej výskytu bol náznakom pozitívny. Mysteriózna zápletka by mohla mať aj akýsi filozofický rozmer, niečo na spôsob objavovania svojich možností, a že človek môže byť čím chce, ak v seba uverí. Tá sa ale stráca v zdôrazňovaní jej nadprirodzeného rozmeru. Ten chce byť predovšetkým zábavný a pútavý, nie inšpiratívny.

„Po drsnom únose pôsobí viac menej neškodne, dievčatám neubližuje ani sa im nevyhráža.“

Zdrojov skutočného napätia je vo filme dlho zúfalo málo. Máme tu tri dievčatá, ktoré síce väznia, nič zlé im ale zatiaľ nerobia, nie je nám vôbec jasné, čo by ich asi mohlo čakať. Nevypočítateľnosť hlavného hrdinu (či viacerých hrdinov v jednom tele) obavy nevzbudzuje. Po drsnom únose pôsobí viac menej neškodne, dievčatám neubližuje ani sa im nevyhráža. Letmé spomenutia ich možného obetovania alebo niečoho na ten spôsob na nás nedokážu zapôsobiť bez akejkoľvek konkretizácie podoby a reálnosti tejto hrozby.

„S výnimkou možno dvoch či troch scén sa stráca dramatický potenciál zmien osobnosti, tie sú kvôli zábave preschematizované za hranicu uveriteľnosti.“

Príjemnosť sledovania zatiaľ nehororovej časti záleží na divákovom vzťahu k postavám. Zo samotných dievčat sú dve nie príliš dobre zahrané a napísané sú úmyselne ako iritujúce, skazené sliepky. Pri tretej sa film aj s pomocou prestrihov do minulosti snaží ísť do hĺbky, ktorej náznaky sa aj dostavia. Samotný rozpoltený je do určitej miery komediálnou postavou, ktorej humor vám vôbec nemusí sadnúť. Keďže divák má byť schopný v ňom rozoznať viacero osobností, dá sa ospravedlniť preafektovanosť v ich stvárnení. Tá si určite vyžaduje určité herecké umenie, ide ale skôr o prízemnú zábavu. Tak sa s výnimkou možno dvoch či troch scén stráca dramatický potenciál zmien osobnosti, tie sú kvôli zábave preschematizované za hranicu uveriteľnosti.

„Konečne máme dojem, že film aj niekam smeroval a že tá zápletka bola myslená vážne.“

Čo vo filme skutočne funguje aj po hororovej stránke je finále. Náznak gýča si síce drží a viacero zvratov v ňom je značne zjednodušených. Diváka ale nastraší, príde akcia aj mŕtvoly. Konečne máme dojem, že film aj niekam smeroval a že tá zápletka bola myslená vážne. Svojím spôsobom sa zdá, ako keby sa všetko akosi pozliepalo dohromady a dostavil sa aj dramatický pocit, ktorý chcel film vyvolať. Čo nie je málo, aby to ale stačilo na ospravedlnenie toľkého času stráveného bezduchou zábavou asi predsa nie dosť.

Rozpoltený je po mnohých stránkach kvalitný film. Nedá sa ale nevšimnúť jeho lacno mysteriózny nádych a nie je jednoduché prepáčiť mu množstvo podradnej a predovšetkým nehororovej zábavy, ktorú nám predkladá. Ak máte radi lacnú tajomnosť, môže vás zabaviť veľmi príjemne. Inak je to ale znesiteľný, no ničím nie zaujímavý thriller s hororovým finále.