hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Rozpoltený/ Split

Andrej Gomora | 1. 2. 2017
0
5/10          
žáner:
bizarre, psycho

Kvalitne spravený mysteriózny gýč


Výtvory M. Night Shyamalana ako Znamenia, Šiesty zmysel alebo Vyvolený si určite pamätáte, na prelome tisícročia si získali značnú popularitu. Pán tvorca po nich nezostal úplne nečinný, a mnoho fanúšikov nedočkavo sledovalo jeho ďalšiu tvorbu. Tej sa ale príliš nedarilo, priaznivcov skôr strácal, ako by naberal ďalších. Pred necelými dvoma rokmi konečne priniesol pomerne decentný horor s názvom The Visit, po ktorom prichádza ďalší, uvedený aj do našich kín pod názvom Rozpoltený.

„Drží ich zamknuté a púšťa k nim tri zo svojich identít, tie ako keby momentálne nad ostatnými prevládali.“

Názov sa má odvolávať na poruchu, či ako je nám to podané, možno prednosť, ktorou trpí hlavný hrdina. Žije v ňom 23 rôznych osobností- mužov, žien aj detí. Každá s celkom odlišnými povahovými a údajne aj fyzickými vlastnosťami. Na začiatku filmu unesie tri mladé dievčatá z nie celkom jasných dôvodov. Drží ich zamknuté a púšťa k nim tri zo svojich identít, tie ako keby momentálne nad ostatnými prevládali. Pred svojou doktorkou sa síce snaží vystupovať ako priateľský homosexuál Barry, ona ale vie, že to nie je on. Barry či ktorákoľvek z potlačovaných identít jej píšu v noci emaily, vraj potrebujú súrne pomoc. Nakoniec ale vždy príde ten istý údajný Barry, na toho by sa podľa doktorky mohol hrať napríklad Dennis. Ten mal svojho času zákaz chodiť na svetlo, teda preberať kontrolu nad telom. Bol nebezpečný, a tá pretvárka zjavne neveští nič dobré.

Porucha, na ktorej je film postavený, nie je skutočná. To nám dáva jasne najavo tým, ako divoko sa s ňou hrá a nesnaží sa vydávať ju za obyčajnú schizofréniu. Ideológia to možno nie je celkom absurdná, niečo podobné bolo aj vo filme Shelter. Tu sa v nej ale trocha príliš pitveme. Doktorka ju prezentuje ako možnú výhodu, príležitosť naplno odhaliť svoje schopnosti a využiť celú kapacitu svojho mozgu. Kiežby aj samotný prípad jej výskytu bol náznakom pozitívny. Mysteriózna zápletka by mohla mať aj akýsi filozofický rozmer, niečo na spôsob objavovania svojich možností, a že človek môže byť čím chce, ak v seba uverí. Tá sa ale stráca v zdôrazňovaní jej nadprirodzeného rozmeru. Ten chce byť predovšetkým zábavný a pútavý, nie inšpiratívny.

„Po drsnom únose pôsobí viac menej neškodne, dievčatám neubližuje ani sa im nevyhráža.“

Zdrojov skutočného napätia je vo filme dlho zúfalo málo. Máme tu tri dievčatá, ktoré síce väznia, nič zlé im ale zatiaľ nerobia, nie je nám vôbec jasné, čo by ich asi mohlo čakať. Nevypočítateľnosť hlavného hrdinu (či viacerých hrdinov v jednom tele) obavy nevzbudzuje. Po drsnom únose pôsobí viac menej neškodne, dievčatám neubližuje ani sa im nevyhráža. Letmé spomenutia ich možného obetovania alebo niečoho na ten spôsob na nás nedokážu zapôsobiť bez akejkoľvek konkretizácie podoby a reálnosti tejto hrozby.

„S výnimkou možno dvoch či troch scén sa stráca dramatický potenciál zmien osobnosti, tie sú kvôli zábave preschematizované za hranicu uveriteľnosti.“

Príjemnosť sledovania zatiaľ nehororovej časti záleží na divákovom vzťahu k postavám. Zo samotných dievčat sú dve nie príliš dobre zahrané a napísané sú úmyselne ako iritujúce, skazené sliepky. Pri tretej sa film aj s pomocou prestrihov do minulosti snaží ísť do hĺbky, ktorej náznaky sa aj dostavia. Samotný rozpoltený je do určitej miery komediálnou postavou, ktorej humor vám vôbec nemusí sadnúť. Keďže divák má byť schopný v ňom rozoznať viacero osobností, dá sa ospravedlniť preafektovanosť v ich stvárnení. Tá si určite vyžaduje určité herecké umenie, ide ale skôr o prízemnú zábavu. Tak sa s výnimkou možno dvoch či troch scén stráca dramatický potenciál zmien osobnosti, tie sú kvôli zábave preschematizované za hranicu uveriteľnosti.

„Konečne máme dojem, že film aj niekam smeroval a že tá zápletka bola myslená vážne.“

Čo vo filme skutočne funguje aj po hororovej stránke je finále. Náznak gýča si síce drží a viacero zvratov v ňom je značne zjednodušených. Diváka ale nastraší, príde akcia aj mŕtvoly. Konečne máme dojem, že film aj niekam smeroval a že tá zápletka bola myslená vážne. Svojím spôsobom sa zdá, ako keby sa všetko akosi pozliepalo dohromady a dostavil sa aj dramatický pocit, ktorý chcel film vyvolať. Čo nie je málo, aby to ale stačilo na ospravedlnenie toľkého času stráveného bezduchou zábavou asi predsa nie dosť.

Rozpoltený je po mnohých stránkach kvalitný film. Nedá sa ale nevšimnúť jeho lacno mysteriózny nádych a nie je jednoduché prepáčiť mu množstvo podradnej a predovšetkým nehororovej zábavy, ktorú nám predkladá. Ak máte radi lacnú tajomnosť, môže vás zabaviť veľmi príjemne. Inak je to ale znesiteľný, no ničím nie zaujímavý thriller s hororovým finále. 

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy