hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Rozpoltený/ Split

Andrej Gomora | 1. 2. 2017
0
5/10          
žáner:
bizarre, psycho

Kvalitne spravený mysteriózny gýč


Výtvory M. Night Shyamalana ako Znamenia, Šiesty zmysel alebo Vyvolený si určite pamätáte, na prelome tisícročia si získali značnú popularitu. Pán tvorca po nich nezostal úplne nečinný, a mnoho fanúšikov nedočkavo sledovalo jeho ďalšiu tvorbu. Tej sa ale príliš nedarilo, priaznivcov skôr strácal, ako by naberal ďalších. Pred necelými dvoma rokmi konečne priniesol pomerne decentný horor s názvom The Visit, po ktorom prichádza ďalší, uvedený aj do našich kín pod názvom Rozpoltený.

„Drží ich zamknuté a púšťa k nim tri zo svojich identít, tie ako keby momentálne nad ostatnými prevládali.“

Názov sa má odvolávať na poruchu, či ako je nám to podané, možno prednosť, ktorou trpí hlavný hrdina. Žije v ňom 23 rôznych osobností- mužov, žien aj detí. Každá s celkom odlišnými povahovými a údajne aj fyzickými vlastnosťami. Na začiatku filmu unesie tri mladé dievčatá z nie celkom jasných dôvodov. Drží ich zamknuté a púšťa k nim tri zo svojich identít, tie ako keby momentálne nad ostatnými prevládali. Pred svojou doktorkou sa síce snaží vystupovať ako priateľský homosexuál Barry, ona ale vie, že to nie je on. Barry či ktorákoľvek z potlačovaných identít jej píšu v noci emaily, vraj potrebujú súrne pomoc. Nakoniec ale vždy príde ten istý údajný Barry, na toho by sa podľa doktorky mohol hrať napríklad Dennis. Ten mal svojho času zákaz chodiť na svetlo, teda preberať kontrolu nad telom. Bol nebezpečný, a tá pretvárka zjavne neveští nič dobré.

Porucha, na ktorej je film postavený, nie je skutočná. To nám dáva jasne najavo tým, ako divoko sa s ňou hrá a nesnaží sa vydávať ju za obyčajnú schizofréniu. Ideológia to možno nie je celkom absurdná, niečo podobné bolo aj vo filme Shelter. Tu sa v nej ale trocha príliš pitveme. Doktorka ju prezentuje ako možnú výhodu, príležitosť naplno odhaliť svoje schopnosti a využiť celú kapacitu svojho mozgu. Kiežby aj samotný prípad jej výskytu bol náznakom pozitívny. Mysteriózna zápletka by mohla mať aj akýsi filozofický rozmer, niečo na spôsob objavovania svojich možností, a že človek môže byť čím chce, ak v seba uverí. Tá sa ale stráca v zdôrazňovaní jej nadprirodzeného rozmeru. Ten chce byť predovšetkým zábavný a pútavý, nie inšpiratívny.

„Po drsnom únose pôsobí viac menej neškodne, dievčatám neubližuje ani sa im nevyhráža.“

Zdrojov skutočného napätia je vo filme dlho zúfalo málo. Máme tu tri dievčatá, ktoré síce väznia, nič zlé im ale zatiaľ nerobia, nie je nám vôbec jasné, čo by ich asi mohlo čakať. Nevypočítateľnosť hlavného hrdinu (či viacerých hrdinov v jednom tele) obavy nevzbudzuje. Po drsnom únose pôsobí viac menej neškodne, dievčatám neubližuje ani sa im nevyhráža. Letmé spomenutia ich možného obetovania alebo niečoho na ten spôsob na nás nedokážu zapôsobiť bez akejkoľvek konkretizácie podoby a reálnosti tejto hrozby.

„S výnimkou možno dvoch či troch scén sa stráca dramatický potenciál zmien osobnosti, tie sú kvôli zábave preschematizované za hranicu uveriteľnosti.“

Príjemnosť sledovania zatiaľ nehororovej časti záleží na divákovom vzťahu k postavám. Zo samotných dievčat sú dve nie príliš dobre zahrané a napísané sú úmyselne ako iritujúce, skazené sliepky. Pri tretej sa film aj s pomocou prestrihov do minulosti snaží ísť do hĺbky, ktorej náznaky sa aj dostavia. Samotný rozpoltený je do určitej miery komediálnou postavou, ktorej humor vám vôbec nemusí sadnúť. Keďže divák má byť schopný v ňom rozoznať viacero osobností, dá sa ospravedlniť preafektovanosť v ich stvárnení. Tá si určite vyžaduje určité herecké umenie, ide ale skôr o prízemnú zábavu. Tak sa s výnimkou možno dvoch či troch scén stráca dramatický potenciál zmien osobnosti, tie sú kvôli zábave preschematizované za hranicu uveriteľnosti.

„Konečne máme dojem, že film aj niekam smeroval a že tá zápletka bola myslená vážne.“

Čo vo filme skutočne funguje aj po hororovej stránke je finále. Náznak gýča si síce drží a viacero zvratov v ňom je značne zjednodušených. Diváka ale nastraší, príde akcia aj mŕtvoly. Konečne máme dojem, že film aj niekam smeroval a že tá zápletka bola myslená vážne. Svojím spôsobom sa zdá, ako keby sa všetko akosi pozliepalo dohromady a dostavil sa aj dramatický pocit, ktorý chcel film vyvolať. Čo nie je málo, aby to ale stačilo na ospravedlnenie toľkého času stráveného bezduchou zábavou asi predsa nie dosť.

Rozpoltený je po mnohých stránkach kvalitný film. Nedá sa ale nevšimnúť jeho lacno mysteriózny nádych a nie je jednoduché prepáčiť mu množstvo podradnej a predovšetkým nehororovej zábavy, ktorú nám predkladá. Ak máte radi lacnú tajomnosť, môže vás zabaviť veľmi príjemne. Inak je to ale znesiteľný, no ničím nie zaujímavý thriller s hororovým finále. 

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy