hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Animal

Andrej Gomora | 11. 5. 2015
0
2/10          
žáner:
bizarre, survival

Premyslenejší názov by mohol zavádzať


Aj banálne podané príbehy môžu mať hlbší zmysel. Napríklad keď Albert Camus písal o more v alžírskom meste, jeho obraz ľudí uzavretých, spoločne bojujúcich proti nákaze pripomínal časy nacizmu v Európe. Alebo pre príjemnú rozprávku Harún a more príbehov sa Salman Rushdie nechal inšpirovať honom na seba a snahou cenzurovať umeleckú tvorbu. Niečo hlbšie môže dokonca byť aj v niektorých hororoch. Nikedy sú to ale skutočne len banálne až nahlúple výmysly. Ako film menom Animal.
 

„Máme tu len monštrum, o ktorom je nám škoda čokoľvek vedieť, a bandu ľudí, ktorých bude vraždiť."

Ten sa vlastne snaží zaujať presne jediným. Sofistikovanou potvorou. Je to človek, je to zviera, je to mutant, a o čo jej vlastne ide? To posledné vieme, chce všetkých vyzabíjať. S nejakým prečo a ako už si film ale nerobí starosti. Chcel spraviť horor prístupný aj pre menej bystrých divákov. Preto tu máme len monštrum, o ktorom je nám škoda čokoľvek vedieť, a bandu ľudí, ktorých bude vraždiť. V zjednodušovaní oboje dotiahnuté skutočne až na hranicu paródie. Niekedy je silenosť ich správania pochopiteľná z hľadiska deja. Predsa sa nemôžu správať rozumne a snažiť sa prežiť. Inokedy je to snaha byť akýmkoľvek spôsobom trochu vtipný a iný, keď už to čo sa týka kvalít alebo deja nepôjde. Napríklad keď v dramatickej scéne potrebuje gej kamarátke povedať, že miloval jej frajera. A on jeho tiež!

„Tí ľudia, ktorých stretnú v opustenom dome, už tiež ulietavajú viac, ako by sme si priali."

Ťažko pritom povedať, čím film vyvoláva dojem až takej priblblosti. Je normálne, keď sa skupinka mladých ľudí vyberie do lesa na výlet, stratia sa, zostanú na noc a niečo ich začne zabíjať. Možno tá príšera, skutočne ťažko uhádnuť, čo tou chceli povedať. A tí ľudia, ktorých stretnú v opustenom dome, už tiež ulietavajú viac, ako by sme si priali. Jedna vec sú tajomné hlášky, nech tu máme trochu atmosféry. Akože zjavne v tom dome neskončili prví. Prečo to tam ľudí ženie? Okrem staršieho múdreho tu musí byť samozrejme jeden trochu horší. Áno, vzalo mu to ženu. Zato ale nemusí ostatných začať vyvierať. Aj on sa musí správať ako keby vedel, čo robí. Tak ako ostatní, aj on musí zistiť, že to vlastne nevie. Akurát jeho snahu nikto neocení. Keďže nikomu inému sa s ňou nesnaží pomôcť.

„Len keby nebola celá beštia taká stupídna a jej správanie také silené a nelogické."

Napätie má držať čo iné, pravidelný prísun brutality. Jedna škoda je, že scény s príšerou veľmi rýchlo nadobudnú nádych komiky. Stále je hrozná, má veľké zuby a vyzerá nebezpečne, obeť roztrhá ako nič. Len keby nebola celá taká stupídna a jej správanie také silené a nelogické. Asi aby mala ešte niečo spoločné s ľudskými postavami. Gore nie je detailný, vytrhnuté črevá pôsobia nerealisticky, inak vidíme hlavne striekajúcu krv. Samozrejme, keď niekoho režú, respektíve sa chystajú rezať, trochu sa zľaknúť musíme. Hlavne do chvíle, keď nás ovládne celková atmosféra filmu a jeho nezmyselnosti.

„Vôbec zlí nie sú herci, svojich úloh sa zhosťujú nie len s plným odhodlaním, dávajú do nich aj svoju hereckú česť."

Od úplných katastrof sa dielo ale predsa odlišuje. Je až smutné, na čo sa venovalo toľko námahy, no v každom prípade, nakrútené nie je vôbec zle. Možno ten dojem do určitej miery zdôrazňuje aj kontrast s otrasným scenárom. Vôbec zlí nie sú herci, svojich úloh sa zhosťujú nie len s plným odhodlaním, dávajú do nich aj svoju hereckú česť. A tú si napriek všetkému vo väčšine prípadov aj uchovajú. Slušná je aj réžia či kamera, na hororový štandard by sa bez problémov doťahovali. Nakoniec aj tá maska by za určitých okolností mohla fungovať. Keby sa použila za nejakým premyslenejším účelom. Nie len do tej najprimitívnejšej možnej, prvoplánovej vyvražďovačky.

Animal je skutočne film s ambíciou uraziť inteligenciu aj toho najnenáročnejšieho diváka. S týmto pocitom sa dá pozerať a dokonca aj dopozerať. Pretože určité kvality nakoniec má, v mnohých častiach je príjemný až vizuálne pekný. Ale ten pocit, že niečo podobné sa vám niekto skutočne snaží naservírovať ako plnohodnotný horor. Cez ten sa preniesť jednoducho nedá.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy