hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

recenzie.

Animal

Andrej Gomora | 11. 5. 2015
0
2/10          
žáner:
bizarre, survival

Premyslenejší názov by mohol zavádzať


Aj banálne podané príbehy môžu mať hlbší zmysel. Napríklad keď Albert Camus písal o more v alžírskom meste, jeho obraz ľudí uzavretých, spoločne bojujúcich proti nákaze pripomínal časy nacizmu v Európe. Alebo pre príjemnú rozprávku Harún a more príbehov sa Salman Rushdie nechal inšpirovať honom na seba a snahou cenzurovať umeleckú tvorbu. Niečo hlbšie môže dokonca byť aj v niektorých hororoch. Nikedy sú to ale skutočne len banálne až nahlúple výmysly. Ako film menom Animal.
 

„Máme tu len monštrum, o ktorom je nám škoda čokoľvek vedieť, a bandu ľudí, ktorých bude vraždiť."

Ten sa vlastne snaží zaujať presne jediným. Sofistikovanou potvorou. Je to človek, je to zviera, je to mutant, a o čo jej vlastne ide? To posledné vieme, chce všetkých vyzabíjať. S nejakým prečo a ako už si film ale nerobí starosti. Chcel spraviť horor prístupný aj pre menej bystrých divákov. Preto tu máme len monštrum, o ktorom je nám škoda čokoľvek vedieť, a bandu ľudí, ktorých bude vraždiť. V zjednodušovaní oboje dotiahnuté skutočne až na hranicu paródie. Niekedy je silenosť ich správania pochopiteľná z hľadiska deja. Predsa sa nemôžu správať rozumne a snažiť sa prežiť. Inokedy je to snaha byť akýmkoľvek spôsobom trochu vtipný a iný, keď už to čo sa týka kvalít alebo deja nepôjde. Napríklad keď v dramatickej scéne potrebuje gej kamarátke povedať, že miloval jej frajera. A on jeho tiež!

„Tí ľudia, ktorých stretnú v opustenom dome, už tiež ulietavajú viac, ako by sme si priali."

Ťažko pritom povedať, čím film vyvoláva dojem až takej priblblosti. Je normálne, keď sa skupinka mladých ľudí vyberie do lesa na výlet, stratia sa, zostanú na noc a niečo ich začne zabíjať. Možno tá príšera, skutočne ťažko uhádnuť, čo tou chceli povedať. A tí ľudia, ktorých stretnú v opustenom dome, už tiež ulietavajú viac, ako by sme si priali. Jedna vec sú tajomné hlášky, nech tu máme trochu atmosféry. Akože zjavne v tom dome neskončili prví. Prečo to tam ľudí ženie? Okrem staršieho múdreho tu musí byť samozrejme jeden trochu horší. Áno, vzalo mu to ženu. Zato ale nemusí ostatných začať vyvierať. Aj on sa musí správať ako keby vedel, čo robí. Tak ako ostatní, aj on musí zistiť, že to vlastne nevie. Akurát jeho snahu nikto neocení. Keďže nikomu inému sa s ňou nesnaží pomôcť.

„Len keby nebola celá beštia taká stupídna a jej správanie také silené a nelogické."

Napätie má držať čo iné, pravidelný prísun brutality. Jedna škoda je, že scény s príšerou veľmi rýchlo nadobudnú nádych komiky. Stále je hrozná, má veľké zuby a vyzerá nebezpečne, obeť roztrhá ako nič. Len keby nebola celá taká stupídna a jej správanie také silené a nelogické. Asi aby mala ešte niečo spoločné s ľudskými postavami. Gore nie je detailný, vytrhnuté črevá pôsobia nerealisticky, inak vidíme hlavne striekajúcu krv. Samozrejme, keď niekoho režú, respektíve sa chystajú rezať, trochu sa zľaknúť musíme. Hlavne do chvíle, keď nás ovládne celková atmosféra filmu a jeho nezmyselnosti.

„Vôbec zlí nie sú herci, svojich úloh sa zhosťujú nie len s plným odhodlaním, dávajú do nich aj svoju hereckú česť."

Od úplných katastrof sa dielo ale predsa odlišuje. Je až smutné, na čo sa venovalo toľko námahy, no v každom prípade, nakrútené nie je vôbec zle. Možno ten dojem do určitej miery zdôrazňuje aj kontrast s otrasným scenárom. Vôbec zlí nie sú herci, svojich úloh sa zhosťujú nie len s plným odhodlaním, dávajú do nich aj svoju hereckú česť. A tú si napriek všetkému vo väčšine prípadov aj uchovajú. Slušná je aj réžia či kamera, na hororový štandard by sa bez problémov doťahovali. Nakoniec aj tá maska by za určitých okolností mohla fungovať. Keby sa použila za nejakým premyslenejším účelom. Nie len do tej najprimitívnejšej možnej, prvoplánovej vyvražďovačky.

Animal je skutočne film s ambíciou uraziť inteligenciu aj toho najnenáročnejšieho diváka. S týmto pocitom sa dá pozerať a dokonca aj dopozerať. Pretože určité kvality nakoniec má, v mnohých častiach je príjemný až vizuálne pekný. Ale ten pocit, že niečo podobné sa vám niekto skutočne snaží naservírovať ako plnohodnotný horor. Cez ten sa preniesť jednoducho nedá.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy