hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Animal

Andrej Gomora | 11. 5. 2015
0
2/10          
žáner:
bizarre, survival

Premyslenejší názov by mohol zavádzať


Aj banálne podané príbehy môžu mať hlbší zmysel. Napríklad keď Albert Camus písal o more v alžírskom meste, jeho obraz ľudí uzavretých, spoločne bojujúcich proti nákaze pripomínal časy nacizmu v Európe. Alebo pre príjemnú rozprávku Harún a more príbehov sa Salman Rushdie nechal inšpirovať honom na seba a snahou cenzurovať umeleckú tvorbu. Niečo hlbšie môže dokonca byť aj v niektorých hororoch. Nikedy sú to ale skutočne len banálne až nahlúple výmysly. Ako film menom Animal.
 

„Máme tu len monštrum, o ktorom je nám škoda čokoľvek vedieť, a bandu ľudí, ktorých bude vraždiť."

Ten sa vlastne snaží zaujať presne jediným. Sofistikovanou potvorou. Je to človek, je to zviera, je to mutant, a o čo jej vlastne ide? To posledné vieme, chce všetkých vyzabíjať. S nejakým prečo a ako už si film ale nerobí starosti. Chcel spraviť horor prístupný aj pre menej bystrých divákov. Preto tu máme len monštrum, o ktorom je nám škoda čokoľvek vedieť, a bandu ľudí, ktorých bude vraždiť. V zjednodušovaní oboje dotiahnuté skutočne až na hranicu paródie. Niekedy je silenosť ich správania pochopiteľná z hľadiska deja. Predsa sa nemôžu správať rozumne a snažiť sa prežiť. Inokedy je to snaha byť akýmkoľvek spôsobom trochu vtipný a iný, keď už to čo sa týka kvalít alebo deja nepôjde. Napríklad keď v dramatickej scéne potrebuje gej kamarátke povedať, že miloval jej frajera. A on jeho tiež!

„Tí ľudia, ktorých stretnú v opustenom dome, už tiež ulietavajú viac, ako by sme si priali."

Ťažko pritom povedať, čím film vyvoláva dojem až takej priblblosti. Je normálne, keď sa skupinka mladých ľudí vyberie do lesa na výlet, stratia sa, zostanú na noc a niečo ich začne zabíjať. Možno tá príšera, skutočne ťažko uhádnuť, čo tou chceli povedať. A tí ľudia, ktorých stretnú v opustenom dome, už tiež ulietavajú viac, ako by sme si priali. Jedna vec sú tajomné hlášky, nech tu máme trochu atmosféry. Akože zjavne v tom dome neskončili prví. Prečo to tam ľudí ženie? Okrem staršieho múdreho tu musí byť samozrejme jeden trochu horší. Áno, vzalo mu to ženu. Zato ale nemusí ostatných začať vyvierať. Aj on sa musí správať ako keby vedel, čo robí. Tak ako ostatní, aj on musí zistiť, že to vlastne nevie. Akurát jeho snahu nikto neocení. Keďže nikomu inému sa s ňou nesnaží pomôcť.

„Len keby nebola celá beštia taká stupídna a jej správanie také silené a nelogické."

Napätie má držať čo iné, pravidelný prísun brutality. Jedna škoda je, že scény s príšerou veľmi rýchlo nadobudnú nádych komiky. Stále je hrozná, má veľké zuby a vyzerá nebezpečne, obeť roztrhá ako nič. Len keby nebola celá taká stupídna a jej správanie také silené a nelogické. Asi aby mala ešte niečo spoločné s ľudskými postavami. Gore nie je detailný, vytrhnuté črevá pôsobia nerealisticky, inak vidíme hlavne striekajúcu krv. Samozrejme, keď niekoho režú, respektíve sa chystajú rezať, trochu sa zľaknúť musíme. Hlavne do chvíle, keď nás ovládne celková atmosféra filmu a jeho nezmyselnosti.

„Vôbec zlí nie sú herci, svojich úloh sa zhosťujú nie len s plným odhodlaním, dávajú do nich aj svoju hereckú česť."

Od úplných katastrof sa dielo ale predsa odlišuje. Je až smutné, na čo sa venovalo toľko námahy, no v každom prípade, nakrútené nie je vôbec zle. Možno ten dojem do určitej miery zdôrazňuje aj kontrast s otrasným scenárom. Vôbec zlí nie sú herci, svojich úloh sa zhosťujú nie len s plným odhodlaním, dávajú do nich aj svoju hereckú česť. A tú si napriek všetkému vo väčšine prípadov aj uchovajú. Slušná je aj réžia či kamera, na hororový štandard by sa bez problémov doťahovali. Nakoniec aj tá maska by za určitých okolností mohla fungovať. Keby sa použila za nejakým premyslenejším účelom. Nie len do tej najprimitívnejšej možnej, prvoplánovej vyvražďovačky.

Animal je skutočne film s ambíciou uraziť inteligenciu aj toho najnenáročnejšieho diváka. S týmto pocitom sa dá pozerať a dokonca aj dopozerať. Pretože určité kvality nakoniec má, v mnohých častiach je príjemný až vizuálne pekný. Ale ten pocit, že niečo podobné sa vám niekto skutočne snaží naservírovať ako plnohodnotný horor. Cez ten sa preniesť jednoducho nedá.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy