najčítanejšie recenzie.
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
Ratu Ilmu Hitam
Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.
The Visit
Demon
Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.
13. 9. 2016Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016recenzie.
Animal
Premyslenejší názov by mohol zavádzať
„Máme tu len monštrum, o ktorom je nám škoda čokoľvek vedieť, a bandu ľudí, ktorých bude vraždiť."
Ten sa vlastne snaží zaujať presne jediným. Sofistikovanou potvorou. Je to človek, je to zviera, je to mutant, a o čo jej vlastne ide? To posledné vieme, chce všetkých vyzabíjať. S nejakým prečo a ako už si film ale nerobí starosti. Chcel spraviť horor prístupný aj pre menej bystrých divákov. Preto tu máme len monštrum, o ktorom je nám škoda čokoľvek vedieť, a bandu ľudí, ktorých bude vraždiť. V zjednodušovaní oboje dotiahnuté skutočne až na hranicu paródie. Niekedy je silenosť ich správania pochopiteľná z hľadiska deja. Predsa sa nemôžu správať rozumne a snažiť sa prežiť. Inokedy je to snaha byť akýmkoľvek spôsobom trochu vtipný a iný, keď už to čo sa týka kvalít alebo deja nepôjde. Napríklad keď v dramatickej scéne potrebuje gej kamarátke povedať, že miloval jej frajera. A on jeho tiež!
„Tí ľudia, ktorých stretnú v opustenom dome, už tiež ulietavajú viac, ako by sme si priali."
Ťažko pritom povedať, čím film vyvoláva dojem až takej priblblosti. Je normálne, keď sa skupinka mladých ľudí vyberie do lesa na výlet, stratia sa, zostanú na noc a niečo ich začne zabíjať. Možno tá príšera, skutočne ťažko uhádnuť, čo tou chceli povedať. A tí ľudia, ktorých stretnú v opustenom dome, už tiež ulietavajú viac, ako by sme si priali. Jedna vec sú tajomné hlášky, nech tu máme trochu atmosféry. Akože zjavne v tom dome neskončili prví. Prečo to tam ľudí ženie? Okrem staršieho múdreho tu musí byť samozrejme jeden trochu horší. Áno, vzalo mu to ženu. Zato ale nemusí ostatných začať vyvierať. Aj on sa musí správať ako keby vedel, čo robí. Tak ako ostatní, aj on musí zistiť, že to vlastne nevie. Akurát jeho snahu nikto neocení. Keďže nikomu inému sa s ňou nesnaží pomôcť.
„Len keby nebola celá beštia taká stupídna a jej správanie také silené a nelogické."
Napätie má držať čo iné, pravidelný prísun brutality. Jedna škoda je, že scény s príšerou veľmi rýchlo nadobudnú nádych komiky. Stále je hrozná, má veľké zuby a vyzerá nebezpečne, obeť roztrhá ako nič. Len keby nebola celá taká stupídna a jej správanie také silené a nelogické. Asi aby mala ešte niečo spoločné s ľudskými postavami. Gore nie je detailný, vytrhnuté črevá pôsobia nerealisticky, inak vidíme hlavne striekajúcu krv. Samozrejme, keď niekoho režú, respektíve sa chystajú rezať, trochu sa zľaknúť musíme. Hlavne do chvíle, keď nás ovládne celková atmosféra filmu a jeho nezmyselnosti.
„Vôbec zlí nie sú herci, svojich úloh sa zhosťujú nie len s plným odhodlaním, dávajú do nich aj svoju hereckú česť."
Od úplných katastrof sa dielo ale predsa odlišuje. Je až smutné, na čo sa venovalo toľko námahy, no v každom prípade, nakrútené nie je vôbec zle. Možno ten dojem do určitej miery zdôrazňuje aj kontrast s otrasným scenárom. Vôbec zlí nie sú herci, svojich úloh sa zhosťujú nie len s plným odhodlaním, dávajú do nich aj svoju hereckú česť. A tú si napriek všetkému vo väčšine prípadov aj uchovajú. Slušná je aj réžia či kamera, na hororový štandard by sa bez problémov doťahovali. Nakoniec aj tá maska by za určitých okolností mohla fungovať. Keby sa použila za nejakým premyslenejším účelom. Nie len do tej najprimitívnejšej možnej, prvoplánovej vyvražďovačky.
Animal je skutočne film s ambíciou uraziť inteligenciu aj toho najnenáročnejšieho diváka. S týmto pocitom sa dá pozerať a dokonca aj dopozerať. Pretože určité kvality nakoniec má, v mnohých častiach je príjemný až vizuálne pekný. Ale ten pocit, že niečo podobné sa vám niekto skutočne snaží naservírovať ako plnohodnotný horor. Cez ten sa preniesť jednoducho nedá.
