najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Prvá Očista
Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.
12. 7. 2018Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Nočná mora z Elm Street (2010)
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010
recenzie.
Let It Snow
Keď vie zaujať len sneh
Film sa na pohľad nesnaží ísť do politiky, pôsobí skôr dojmom jednoduchej a priamočiarej zábavy, v tomto prípade hororovej. Prví zloduchovia, stojaci na počiatku celej tragédie, ale počas svojho párminútového účinkovania hovoria pod helmami po rusky. Potom prídu Američania, v zásade možno nerobia nič zlé a ich úmyslom nie je nikomu škodiť. Prišli sa zabávať, a do Gruzínska sa dotrepali až z ďalekých Spojených štátov. Musia to každému a dokola opakovať. Ako keby očakávali špeciálne zaobchádzanie a skutočnosť, že sú z USA im mala automaticky otvárať každé dvere. Pôsobia viac naivne ako namyslene, ich nadradenosť je neagresívna, akosi prirodzená. A ešte by chceli stále počúvať, Let It Snow.
„Dvojica hlavných hrdinov zrovna nezaujme, pôsobia ako klasickí americkí turisti, ktorí sa prišli niekam dať zavraždiť.“
Čo sa na filme nedá neoceniť je krásne prostredie, kde sneh prerušujú len vrcholky kopcov a luxusný hotel. Dvojica hlavných hrdinov zrovna nezaujme, pôsobia ako klasickí americkí turisti, ktorí sa prišli niekam dať zavraždiť. Pomáhajú si neopatrnosťou a odmietaním všetkých varovaní miestnych. Predsa prišli z Ameriky, všetko by si mali vedieť kúpiť, nič by im nemalo byť nedostupné. Ich americkosť je vlastne jedinou výraznou črtou ich osobností, a nepôsobí ani priamo negatívne, jednoducho takí sú a môže ich to priviesť do určitých situácií. Ako zamilovaná dvojica sú plní klišé, tie nie sú otravné, skôr nudné, máme pocit, že sme ich už videli veľakrát a ničím nás neoslovujú.
„Vlastne je nám od začiatku absolútne jasné, čo sa tu bude diať, a každý pokus o náznak zvratu tento pocit len umocňuje.“
Úvod je krutý, možno aj mierne hororový, diváka ale nevnáša do atmosféry a nenalaďuje sa báť. Vlastne je nám od začiatku absolútne jasné, čo sa tu bude diať, a každý pokus o náznak zvratu tento pocit len umocňuje. Obavy máme len z nízkeho počtu postáv a teda aj potenciálnych obetí, a tie sa v nejakej miere aj naplnia. Že tu ľudia miznú nám opakujú stále, nám je jasné, čo za tým asi bude a ako sa to asi dotkne našich postáv. Príde dokonca aj na snahy násilie a smrť nám priblížiť, prezentovať ako niečo bezprostrednejšie blízke. My tomu veríme, dokopy nič to s nami ale nerobí. Blížiaca sa smrť postáv nie je skutočne hororovou, ak sa v nás nedarí vyvolať strach. Ten nemôžeme cítiť z postáv, keďže o ničom nevedia. A nám sú príliš ľahostajní, aby sme sa o nich báli sami od seba. Skôr len čakáme, čo už sa z tohto podarí spraviť a kedy sa rozbehne niečo zaujímavé či pútavé. Hlavne, či vôbec.
„Vrahovu prítomnosť ale nedokážeme vôbec precítiť a nedarí sa mu v nás vyvolať pocit strachu a neustáleho ohrozenia.“
Vrah má byť takou tou tajomnou postavou, ktorá sa len niekde zjaví a zaútočí. Pôsobí neohrozene a neľudsky. Jeho prítomnosť ale nedokážeme vôbec precítiť a nedarí sa mu v nás vyvolať pocit strachu a neustáleho ohrozenia. V jednej chvíli pôsobí sadisticky, ako keby chcel postavy týrať, hrať sa s nimi. Potom ho zase dlho nevidíme, len sledujeme opustenú chuderu, ako sa sama, bez rukavíc a čiapky brodí snehom. Filmu celkom chýba spád, miestami sa vrah vytráca ako keby hlavný boj bol ten s prírodou. My ten nedokážeme prijať, veď ani nedáva zmysel. Zároveň tu máme väčšinu času už len jednu možnú obeť, bezmocnú a pre neomylného vraha priľahkú. Čo sa tu teda chce diať? Cítime bezradnosť, chýba nám zmysluplné smerovanie diela a predovšetkým atmosféra, pocit strachu či čokoľvek hororovo príjemné.
Let It Snow je film, na ktorom je zaujímavé prostredie, a to je asi tak všetko. Na to, že ide o gruzínsko-ukrajinskú koprodukciu je produkčne solídne zvládnutý, úplne mu ale chýba kvalitný scenár či réžia. Je bezradný, naľaká možno bezprostredne v pár scénach, necítime žiadnu atmosféru strachu a spád neustále zakopáva o prejavy bezradnosti. Výsledkom je film na hranici pozerateľnosti, aj to len vďaka peknému prostrediu. Nič zaujímavé po hororovej stránke na ňom ale nie je.
