hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Green Inferno

Andrej Gomora | 4. 1. 2016
0
2/10          
žáner:
cannibal, exploitation, survival, torture

Ako reálne pomôcť hladujúcim kanibalom


Aj keď Eli Roth sa v posledných rokoch striedavo venoval rôznym projektom, bez pochýb najdôležitejším ako pre neho, tak aj pre jeho skalných fanúšikov, bolo The Green Inferno. Malo ísť o poctu Cannibal Holocaustu s odkazmi na Wernera Herzoga a Terrencea Mallicka. Teda gorno prepletené hlbokými témami nakrútené sofistikovaným filmárskym štýlom. Hoci očakávané veľdielo bolo hotové už dva roky, kvôli produkčným ťažkostiam sa do kín pred krvichtivých divákov dostalo až na jeseň minulého roka. Mali sa na čo tešiť aspoň tí, ktorí Rothovým špecifickým štýlom zásadne neopovrhujú?
 

„Pôjdu k Amazonke bojovať proti buldozérom, a ich zbraňou budú mobilné telefóny s fotoaparátmi."

Tá hlboká téma je tentokrát okrem civilizačného kontrastu aj aktivizmus a záchrancovia bezbranných úbožiakov z krajín tretieho sveta. Hlavná postava Justine sa totiž pridá ku skupinke bojujúcej za ochranu pralesov, očarí ju charizma jej vodcu. Pôjdu k Amazonke bojovať proti buldozérom, a ich zbraňou budú mobilné telefóny s fotoaparátmi. Ukážu svetu, čo sa v pralese deje a zlí podnikatelia sa prepadnú od hanby. Zastavia klčovanie skôr, ako sa dostanú k mierumilovnej dedinke v jeho strede, doteraz nedotknutej neduhmi moderného sveta. Plán sa vydarí, hoci Justine zistí, že ako dcére funkcionára OSN jej v ňom pripravili o niečo väčšiu úlohu, než s akou počítala. Na cestu späť nastupuje s pocitom podvedenosti, cesta ale bude aj tak krátka. Lietadlu vybuchne motor, padne do pralesa, ich sprievodcovi rozrazí hlavu strom, ďalšiemu záchrancovi sveta ju pretne vrtuľa. Zvyšní dúfajú, že pomocou signálu z GPS ich niekto nájde. Aj bez technológií ich ale nájdu domorodci, z tej dediny, ktorú sa chystali zachraňovať. Ako sa dá predpokladať, zrovna mierumilovní nebudú.

„Gornovým skvostom je hneď prvá scéna v ich tábore, pričom skvost v tomto prípade definuje čo najväčšie množstvo explicitného násilia bez nápadu či atmosféry."

Že sa Eli nechcel zamerať monotematicky na gorno má asi napovedať dlhý úvod bez násilia. Pozerať sa naň dá, no že by išiel zrovna do hĺbky určite povedať nejde. Postavy sú nezaujímavé, dej plný nudných klišé a primitívne predvídateľných zvratov. O to energickejšie musia na scénu vstúpiť domorodci. Gornovým skvostom je hneď prvá scéna v ich tábore, pričom skvost v tomto prípade definuje čo najväčšie množstvo explicitného násilia bez nápadu či atmosféry. Dôkazom kvality pri gorne je vždy divákova otázka, či sa skutočne na toto chcel pozerať. A tá by sa v tejto chvíli mala nepochybne dostaviť. Nedá sa totiž ubrániť dojmu, že film už sa dostal tam, kam chcel, a na to, čo sme práve videli, sa ideme pozerať stále dokola. Úplne tak to našťastie nie je. Roth sa ide pokúšať aspoň o ilúziu nápaditosti či spádu.

„Každý pokus zabiť ďalšiu postavu inak a originálne vyznie silene."

Gorno sa samozrejme nezaobíde bez cynického humoru. Náznak vtipnosti sa nedá odoprieť akoby dokumentárnym záberom na domorodcov spracúvajúcich ľudské mäso. Horšie už to je, keď sa vtip s vrecúškom marihuany v mŕtvej kamarátke a rozosmiatou dedinou stane kľúčovým momentom deja. Film sa snaží neskĺznuť do monotónnosti a aj keď je zvláštne to napísať, možno sa predsa mal radšej viac držať jednoduchého mučenia. Každý pokus zabiť ďalšiu postavu inak a originálne vyznie silene. Pozitívom je, že už žiadna scéna sa nedotiahne na prvú a teda už nebudeme mať nutkanie veľdielo nedopozerať. Spád filmu sa ale úplne stráca v neúspešných pokusoch byť nápadití. Je tu snaha použiť komplexné témy a motívy, dokonca rozvíjať postavy. Výsledkom je, že divák zostane dezorientovaný. Jeho pozornosť nedrží ani dej, keďže je takmer nepostihnuteľný. Ale ani očakávanie ďalšej brutality. Pretože už žiadna nemusí prísť, respektíve môže byť natoľko prešpekulovaná, že mu bude trápne ju sledovať.

Na rozdiel od Cannibal Holocaustu sa už nepýtame, kto sú tí divosi. Úlohy sú tentokrát definované jasne, otázky film kladie len ohľadne aktivizmu a pohnútok ľudí, ktorí sa mu venujú. V tejto polohe je tiež dokonale nepresvedčivý, vnímame len potrebu nejako, akokoľvek, vystavať dej, vsunúť do neho nejaké prekvapivé dialógy. Asi nikto si Eliho Rotha nepozrie s očakávaním zaujímavých myšlienok či postáv. Takým sa snaží byť prekvapivý záver, na ktorý by si divák čisto teoreticky mohol spraviť názor. Ak by sa mu náhodou chcelo.

The Green Inferno má na jednej strane výrazné prvky gorna a viacero scén jeho priaznivcov nepochybne poteší. Chýba mu ale nielen hororová atmosféra strachu, ale aj ten pocit trvalého zhnusenia a ťaživosti, ktorý vyvolával napríklad Cannibal Holocaust. Stráca sa tematicky aj dejovo, chýba mu napredovanie a okrem pár sadistických scén akýkoľvek dôvod, prečo by ho divák mal pozerať. Takže zhruba Eliho štandard, možno kúsok pod ním.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy