hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Bitter Feast

Andrej Gomora | 21. 1. 2011
0
4/10          
žáner:
psycho, torture

Nedovarený a neslaný exploit


Dvaja frustrovaní a zatrpknutí muži. Jeden chce vo svojej televíznej kuchárskej relácii propagovať kvalitnú stravu a svoju prácu berie vážne. Tvorcovia mu však vnucujú kolegyňu, ktorá divákom dáva to, čo naozaj chcú - lacnú zábavu. Zosmiešňuje jeho nadšenie a prácu mu len komplikuje hlúpymi žartmi. Pre neochotu spolupracovať pri rozvíjaní šou komediálnym smerom Williameovi Colleymu hrozí, že čoskoro jeho reláciu zrušia. Na druhej strane JT Franks vie svojmu obecenstvu, čitateľom svojho blogu, dať presne to, čo chcú. Píše recenzie na reštaurácie, kde nešetrí expresívnosťou a prekonáva sa vo vymýšľaní tých najhorších možných opisov jedál, ktoré mu servírovali. Už aj zabudol, že kedysi sa snažil napísať román, a zdá sa, že zakopal všetky ambície robiť viac, ako uspokojovať túžby čitateľov vidieť "krv" šéfkuchárov. Frustráciu zažíva aj v osobnom živote, pred dvoma rokmi mu zomrelo dieťa na leukémiu a vzťah s partnerkou má ďaleko od harmonického. K stretnutiu týchto dvoch prichádza, ako inak, keď JT svojou recenziou na Williamovu reštauráciu zatlčie posledný klinec do rakvy a privolá mu výpoveď. Ako charakterný človek však kuchár nenechá urážku len tak a blogerovi sa chystá pomstiť. Naučí ho tomu, čo mu chýba - úcte.

„Kuchár ho núti dokázať to, čo by podľa jeho recenzií zvládla aj opica."

V porovnaní s inými horormi, kde niekto niekoho unesie a chce sa mu za niečo odplatiť, vyzerá Bitter Feast ako veľmi odľahčená verzia tohto subžánra. Žiadneho poriadneho mučenia ani gore sa nedočkáme. JT je mučený hladom a smädom, ktoré kamera ťažko zachytí. Kuchár ho núti dokázať to, čo by podľa jeho recenzií zvládla aj opica. Keď to nedokáže, následky zväčša nie sú ani príliš drastické, ani divácky zaujímavé. Násilie však nezastupuje ani napätie. Problém totiž je, že tak mučiteľ, ako aj mučený sú veľmi nesympatické postavy. Obaja sú skrachovanci, navyše úplne nezaujímaví a bez charizmy. JT pôsobí natoľko vyhasnuto a v stave takej životnej rezignácie, že báť sa o neho je veľmi ťažké. Na jednej strane by sa dal pokladať za nie najhoršie zosobnenie umelca, ktorý sa úplne vzdal snahy tvoriť a zapredal svoj talent nezmyselnej a nedôstojnej práci. Takáto stratená existencia je však dokonale nevhodná do úlohy, v ktorej má jej utrpenie pôsobiť na publikum.

Podobne nanešťastie pôsobí aj postava rozzúreného kuchára. Už z jeho televíznej šou je jasné, že je to skôr puntičkár a suchár ako krutý zurvalec. Jeho suchosť a márnivosť je našťastie až komická a v mnohých momentoch dokáže zabaviť. Postava si udržiava svoju integritu aj v mučení, alebo skôr ponižovaní, keďže mučenie sa tu javí ako prisilné slovo. To vykonáva povýšene a snaží sa niečo obeti dokázať. Na druhej strane je však suché a nenápadité. Prakticky sa nestupňuje, film tak nijako nenapreduje a nevyvoláva žiadne očakávania o ďalšom priebehu. Prázdnotu zápletky si zrejme uvedomovali aj tvorcovia. Pokúsili sa ju vyplniť najskôr vložením postavy súkromného detektíva pátrajúceho po unesenom a potom aj návratom Franksovej manželky, ktorú sme stretli na začiatku. Kým postava manželky nakoniec zohrá nejakú úlohu, detektív a sa tu javí úplne nadbytočný a nasilu vtlačený. Veľmi slabí sú navyše aj predstavitelia týchto postáv, na ktorých je už skutočné utrpenie sa pozerať. Herci v dvoch hlavných úlohách zvládli svoje roly o poznanie lepšie a zo svojich postáv dostali aspoň to málo, čo sa dalo.

„Prázdnotu zápletky si zrejme uvedomovali aj tvorcovia."

Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet na originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár. Je možné, že autori chceli rovnako nekonvenčne poňať aj samotné postavy a prekvapiť charaktermi, ktoré by v týchto úlohách a v tomto žánri nikto nečakal. Film v pár prestrihoch obsahuje aj filozofickú líniu, pojednávajúcu o úlohách jedincov. Tá len zvýrazňuje, že tí, s ktorými tu máme do činenia, sú bezvýznamné existencie, ktoré si zaslúžia „zaniknúť". Miestami sa pobavíme na ich úkor a občas nám poskytnú pohľad na trochu krvi. V skutočnom živote by však s nimi hodinu a pol nevydržal asi nikto, pozerať sa z diaľky na ich besnenie je len o čosi málo zábavnejšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy