hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Bitter Feast

Andrej Gomora | 21. 1. 2011
0
4/10          
žáner:
psycho, torture

Nedovarený a neslaný exploit


Dvaja frustrovaní a zatrpknutí muži. Jeden chce vo svojej televíznej kuchárskej relácii propagovať kvalitnú stravu a svoju prácu berie vážne. Tvorcovia mu však vnucujú kolegyňu, ktorá divákom dáva to, čo naozaj chcú - lacnú zábavu. Zosmiešňuje jeho nadšenie a prácu mu len komplikuje hlúpymi žartmi. Pre neochotu spolupracovať pri rozvíjaní šou komediálnym smerom Williameovi Colleymu hrozí, že čoskoro jeho reláciu zrušia. Na druhej strane JT Franks vie svojmu obecenstvu, čitateľom svojho blogu, dať presne to, čo chcú. Píše recenzie na reštaurácie, kde nešetrí expresívnosťou a prekonáva sa vo vymýšľaní tých najhorších možných opisov jedál, ktoré mu servírovali. Už aj zabudol, že kedysi sa snažil napísať román, a zdá sa, že zakopal všetky ambície robiť viac, ako uspokojovať túžby čitateľov vidieť "krv" šéfkuchárov. Frustráciu zažíva aj v osobnom živote, pred dvoma rokmi mu zomrelo dieťa na leukémiu a vzťah s partnerkou má ďaleko od harmonického. K stretnutiu týchto dvoch prichádza, ako inak, keď JT svojou recenziou na Williamovu reštauráciu zatlčie posledný klinec do rakvy a privolá mu výpoveď. Ako charakterný človek však kuchár nenechá urážku len tak a blogerovi sa chystá pomstiť. Naučí ho tomu, čo mu chýba - úcte.

„Kuchár ho núti dokázať to, čo by podľa jeho recenzií zvládla aj opica."

V porovnaní s inými horormi, kde niekto niekoho unesie a chce sa mu za niečo odplatiť, vyzerá Bitter Feast ako veľmi odľahčená verzia tohto subžánra. Žiadneho poriadneho mučenia ani gore sa nedočkáme. JT je mučený hladom a smädom, ktoré kamera ťažko zachytí. Kuchár ho núti dokázať to, čo by podľa jeho recenzií zvládla aj opica. Keď to nedokáže, následky zväčša nie sú ani príliš drastické, ani divácky zaujímavé. Násilie však nezastupuje ani napätie. Problém totiž je, že tak mučiteľ, ako aj mučený sú veľmi nesympatické postavy. Obaja sú skrachovanci, navyše úplne nezaujímaví a bez charizmy. JT pôsobí natoľko vyhasnuto a v stave takej životnej rezignácie, že báť sa o neho je veľmi ťažké. Na jednej strane by sa dal pokladať za nie najhoršie zosobnenie umelca, ktorý sa úplne vzdal snahy tvoriť a zapredal svoj talent nezmyselnej a nedôstojnej práci. Takáto stratená existencia je však dokonale nevhodná do úlohy, v ktorej má jej utrpenie pôsobiť na publikum.

Podobne nanešťastie pôsobí aj postava rozzúreného kuchára. Už z jeho televíznej šou je jasné, že je to skôr puntičkár a suchár ako krutý zurvalec. Jeho suchosť a márnivosť je našťastie až komická a v mnohých momentoch dokáže zabaviť. Postava si udržiava svoju integritu aj v mučení, alebo skôr ponižovaní, keďže mučenie sa tu javí ako prisilné slovo. To vykonáva povýšene a snaží sa niečo obeti dokázať. Na druhej strane je však suché a nenápadité. Prakticky sa nestupňuje, film tak nijako nenapreduje a nevyvoláva žiadne očakávania o ďalšom priebehu. Prázdnotu zápletky si zrejme uvedomovali aj tvorcovia. Pokúsili sa ju vyplniť najskôr vložením postavy súkromného detektíva pátrajúceho po unesenom a potom aj návratom Franksovej manželky, ktorú sme stretli na začiatku. Kým postava manželky nakoniec zohrá nejakú úlohu, detektív a sa tu javí úplne nadbytočný a nasilu vtlačený. Veľmi slabí sú navyše aj predstavitelia týchto postáv, na ktorých je už skutočné utrpenie sa pozerať. Herci v dvoch hlavných úlohách zvládli svoje roly o poznanie lepšie a zo svojich postáv dostali aspoň to málo, čo sa dalo.

„Prázdnotu zápletky si zrejme uvedomovali aj tvorcovia."

Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet na originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár. Je možné, že autori chceli rovnako nekonvenčne poňať aj samotné postavy a prekvapiť charaktermi, ktoré by v týchto úlohách a v tomto žánri nikto nečakal. Film v pár prestrihoch obsahuje aj filozofickú líniu, pojednávajúcu o úlohách jedincov. Tá len zvýrazňuje, že tí, s ktorými tu máme do činenia, sú bezvýznamné existencie, ktoré si zaslúžia „zaniknúť". Miestami sa pobavíme na ich úkor a občas nám poskytnú pohľad na trochu krvi. V skutočnom živote by však s nimi hodinu a pol nevydržal asi nikto, pozerať sa z diaľky na ich besnenie je len o čosi málo zábavnejšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy