hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Bitter Feast

Andrej Gomora | 21. 1. 2011
0
4/10          
žáner:
psycho, torture

Nedovarený a neslaný exploit


Dvaja frustrovaní a zatrpknutí muži. Jeden chce vo svojej televíznej kuchárskej relácii propagovať kvalitnú stravu a svoju prácu berie vážne. Tvorcovia mu však vnucujú kolegyňu, ktorá divákom dáva to, čo naozaj chcú - lacnú zábavu. Zosmiešňuje jeho nadšenie a prácu mu len komplikuje hlúpymi žartmi. Pre neochotu spolupracovať pri rozvíjaní šou komediálnym smerom Williameovi Colleymu hrozí, že čoskoro jeho reláciu zrušia. Na druhej strane JT Franks vie svojmu obecenstvu, čitateľom svojho blogu, dať presne to, čo chcú. Píše recenzie na reštaurácie, kde nešetrí expresívnosťou a prekonáva sa vo vymýšľaní tých najhorších možných opisov jedál, ktoré mu servírovali. Už aj zabudol, že kedysi sa snažil napísať román, a zdá sa, že zakopal všetky ambície robiť viac, ako uspokojovať túžby čitateľov vidieť "krv" šéfkuchárov. Frustráciu zažíva aj v osobnom živote, pred dvoma rokmi mu zomrelo dieťa na leukémiu a vzťah s partnerkou má ďaleko od harmonického. K stretnutiu týchto dvoch prichádza, ako inak, keď JT svojou recenziou na Williamovu reštauráciu zatlčie posledný klinec do rakvy a privolá mu výpoveď. Ako charakterný človek však kuchár nenechá urážku len tak a blogerovi sa chystá pomstiť. Naučí ho tomu, čo mu chýba - úcte.

„Kuchár ho núti dokázať to, čo by podľa jeho recenzií zvládla aj opica."

V porovnaní s inými horormi, kde niekto niekoho unesie a chce sa mu za niečo odplatiť, vyzerá Bitter Feast ako veľmi odľahčená verzia tohto subžánra. Žiadneho poriadneho mučenia ani gore sa nedočkáme. JT je mučený hladom a smädom, ktoré kamera ťažko zachytí. Kuchár ho núti dokázať to, čo by podľa jeho recenzií zvládla aj opica. Keď to nedokáže, následky zväčša nie sú ani príliš drastické, ani divácky zaujímavé. Násilie však nezastupuje ani napätie. Problém totiž je, že tak mučiteľ, ako aj mučený sú veľmi nesympatické postavy. Obaja sú skrachovanci, navyše úplne nezaujímaví a bez charizmy. JT pôsobí natoľko vyhasnuto a v stave takej životnej rezignácie, že báť sa o neho je veľmi ťažké. Na jednej strane by sa dal pokladať za nie najhoršie zosobnenie umelca, ktorý sa úplne vzdal snahy tvoriť a zapredal svoj talent nezmyselnej a nedôstojnej práci. Takáto stratená existencia je však dokonale nevhodná do úlohy, v ktorej má jej utrpenie pôsobiť na publikum.

Podobne nanešťastie pôsobí aj postava rozzúreného kuchára. Už z jeho televíznej šou je jasné, že je to skôr puntičkár a suchár ako krutý zurvalec. Jeho suchosť a márnivosť je našťastie až komická a v mnohých momentoch dokáže zabaviť. Postava si udržiava svoju integritu aj v mučení, alebo skôr ponižovaní, keďže mučenie sa tu javí ako prisilné slovo. To vykonáva povýšene a snaží sa niečo obeti dokázať. Na druhej strane je však suché a nenápadité. Prakticky sa nestupňuje, film tak nijako nenapreduje a nevyvoláva žiadne očakávania o ďalšom priebehu. Prázdnotu zápletky si zrejme uvedomovali aj tvorcovia. Pokúsili sa ju vyplniť najskôr vložením postavy súkromného detektíva pátrajúceho po unesenom a potom aj návratom Franksovej manželky, ktorú sme stretli na začiatku. Kým postava manželky nakoniec zohrá nejakú úlohu, detektív a sa tu javí úplne nadbytočný a nasilu vtlačený. Veľmi slabí sú navyše aj predstavitelia týchto postáv, na ktorých je už skutočné utrpenie sa pozerať. Herci v dvoch hlavných úlohách zvládli svoje roly o poznanie lepšie a zo svojich postáv dostali aspoň to málo, čo sa dalo.

„Prázdnotu zápletky si zrejme uvedomovali aj tvorcovia."

Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet na originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár. Je možné, že autori chceli rovnako nekonvenčne poňať aj samotné postavy a prekvapiť charaktermi, ktoré by v týchto úlohách a v tomto žánri nikto nečakal. Film v pár prestrihoch obsahuje aj filozofickú líniu, pojednávajúcu o úlohách jedincov. Tá len zvýrazňuje, že tí, s ktorými tu máme do činenia, sú bezvýznamné existencie, ktoré si zaslúžia „zaniknúť". Miestami sa pobavíme na ich úkor a občas nám poskytnú pohľad na trochu krvi. V skutočnom živote by však s nimi hodinu a pol nevydržal asi nikto, pozerať sa z diaľky na ich besnenie je len o čosi málo zábavnejšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy