hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Bitter Feast

Andrej Gomora | 21. 1. 2011
0
4/10          
žáner:
psycho, torture

Nedovarený a neslaný exploit


Dvaja frustrovaní a zatrpknutí muži. Jeden chce vo svojej televíznej kuchárskej relácii propagovať kvalitnú stravu a svoju prácu berie vážne. Tvorcovia mu však vnucujú kolegyňu, ktorá divákom dáva to, čo naozaj chcú - lacnú zábavu. Zosmiešňuje jeho nadšenie a prácu mu len komplikuje hlúpymi žartmi. Pre neochotu spolupracovať pri rozvíjaní šou komediálnym smerom Williameovi Colleymu hrozí, že čoskoro jeho reláciu zrušia. Na druhej strane JT Franks vie svojmu obecenstvu, čitateľom svojho blogu, dať presne to, čo chcú. Píše recenzie na reštaurácie, kde nešetrí expresívnosťou a prekonáva sa vo vymýšľaní tých najhorších možných opisov jedál, ktoré mu servírovali. Už aj zabudol, že kedysi sa snažil napísať román, a zdá sa, že zakopal všetky ambície robiť viac, ako uspokojovať túžby čitateľov vidieť "krv" šéfkuchárov. Frustráciu zažíva aj v osobnom živote, pred dvoma rokmi mu zomrelo dieťa na leukémiu a vzťah s partnerkou má ďaleko od harmonického. K stretnutiu týchto dvoch prichádza, ako inak, keď JT svojou recenziou na Williamovu reštauráciu zatlčie posledný klinec do rakvy a privolá mu výpoveď. Ako charakterný človek však kuchár nenechá urážku len tak a blogerovi sa chystá pomstiť. Naučí ho tomu, čo mu chýba - úcte.

„Kuchár ho núti dokázať to, čo by podľa jeho recenzií zvládla aj opica."

V porovnaní s inými horormi, kde niekto niekoho unesie a chce sa mu za niečo odplatiť, vyzerá Bitter Feast ako veľmi odľahčená verzia tohto subžánra. Žiadneho poriadneho mučenia ani gore sa nedočkáme. JT je mučený hladom a smädom, ktoré kamera ťažko zachytí. Kuchár ho núti dokázať to, čo by podľa jeho recenzií zvládla aj opica. Keď to nedokáže, následky zväčša nie sú ani príliš drastické, ani divácky zaujímavé. Násilie však nezastupuje ani napätie. Problém totiž je, že tak mučiteľ, ako aj mučený sú veľmi nesympatické postavy. Obaja sú skrachovanci, navyše úplne nezaujímaví a bez charizmy. JT pôsobí natoľko vyhasnuto a v stave takej životnej rezignácie, že báť sa o neho je veľmi ťažké. Na jednej strane by sa dal pokladať za nie najhoršie zosobnenie umelca, ktorý sa úplne vzdal snahy tvoriť a zapredal svoj talent nezmyselnej a nedôstojnej práci. Takáto stratená existencia je však dokonale nevhodná do úlohy, v ktorej má jej utrpenie pôsobiť na publikum.

Podobne nanešťastie pôsobí aj postava rozzúreného kuchára. Už z jeho televíznej šou je jasné, že je to skôr puntičkár a suchár ako krutý zurvalec. Jeho suchosť a márnivosť je našťastie až komická a v mnohých momentoch dokáže zabaviť. Postava si udržiava svoju integritu aj v mučení, alebo skôr ponižovaní, keďže mučenie sa tu javí ako prisilné slovo. To vykonáva povýšene a snaží sa niečo obeti dokázať. Na druhej strane je však suché a nenápadité. Prakticky sa nestupňuje, film tak nijako nenapreduje a nevyvoláva žiadne očakávania o ďalšom priebehu. Prázdnotu zápletky si zrejme uvedomovali aj tvorcovia. Pokúsili sa ju vyplniť najskôr vložením postavy súkromného detektíva pátrajúceho po unesenom a potom aj návratom Franksovej manželky, ktorú sme stretli na začiatku. Kým postava manželky nakoniec zohrá nejakú úlohu, detektív a sa tu javí úplne nadbytočný a nasilu vtlačený. Veľmi slabí sú navyše aj predstavitelia týchto postáv, na ktorých je už skutočné utrpenie sa pozerať. Herci v dvoch hlavných úlohách zvládli svoje roly o poznanie lepšie a zo svojich postáv dostali aspoň to málo, čo sa dalo.

„Prázdnotu zápletky si zrejme uvedomovali aj tvorcovia."

Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet na originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár. Je možné, že autori chceli rovnako nekonvenčne poňať aj samotné postavy a prekvapiť charaktermi, ktoré by v týchto úlohách a v tomto žánri nikto nečakal. Film v pár prestrihoch obsahuje aj filozofickú líniu, pojednávajúcu o úlohách jedincov. Tá len zvýrazňuje, že tí, s ktorými tu máme do činenia, sú bezvýznamné existencie, ktoré si zaslúžia „zaniknúť". Miestami sa pobavíme na ich úkor a občas nám poskytnú pohľad na trochu krvi. V skutočnom živote by však s nimi hodinu a pol nevydržal asi nikto, pozerať sa z diaľky na ich besnenie je len o čosi málo zábavnejšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy