hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

recenzie.

Patrick

Andrej Gomora | 7. 1. 2015
0
4/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Najlepší stalker sa nezakráda, radšej leží v posteli


Kóma nebola pre ľúbostné príbehy nikdy zásadnou prekážkou. Obmien, v ktorých sa vyskytuje, je nespočet, od večne trvajúcej vernosti po zaľúbenie sa do tej krásnej pokojnej tváre pripútanej na lôžko. Absenciu názorov, záujmov a vlastne akýchkoľvek prejavov jedného z partnerov predsa nemožno zďaleka vždy pokladať za nevýhodu. Čo by mnohí za takého životného druha dali. Už ste ale počuli o tom, aby sa do sestričky zamiloval chlapec v kóme? Jeden taký sa volá Patrick.
 

„Útechou na pochmúrnom mieste je pre prišelkyňu práve Patrick. Mladý, krásny, jeho svalnaté telo zatiaľ ležaním vôbec neochablo."

V tejto nemocnici sú len pacienti v kóme, takže sestrička určite nemá nárok byť prieberčivá. Sama sem prišla aj aby sa spamätala zo svojho predošlého vzťahu. Aj keď ako uvidíme, spôsob, ktorým privíta príchod svojho bývalého, vôbec nezodpovedá ťažkému rozchodu. Takmer ako keby ho rada videla. Prečo potom odchádzala na miesto s hroznými podmienkami a minimálnou mzdou, kde máloktorá sestrička vydrží dlhšie ako pár mesiacov? Práca medzi dožívajúcimi vo vegetatívnom stave, ktorých sa skrátka chceli zbaviť, znie možno pokojne. No tak ju neberie miestny doktor, pre neho sú predmetmi výskumu. Pracovné prostredie nespríjemňuje ani jeho dcéra, jediný stály personál. Útechou na pochmúrnom mieste je pre prišelkyňu práve Patrick. Mladý, krásny, jeho svalnaté telo zatiaľ ležaním vôbec neochablo. Snaží sa ho ochrániť pred hroznými pokusmi. Zistí, že Patrick dokáže komunikovať, no komunikuje len s ňou. Pľuje, aj keď jeho schopnosti mu dovoľujú neporovnateľne viac.

„Stupňovanie atmosféry by sa totiž potrebovalo odrážať od deja, a s tým už to zrovna slávne nie je."

Staré osamotené sídlo plné ľudí na rozhraní smrti, tajomný doktor a jeho drsná dcéra. Na atmosféru sa film sústreďuje každým chlpom. Prispôsobuje sa jej kamera i neustále hrajúca tajomná hudba. Aj keď ju nazveme ako tak fungujúcou, rovnaká je na začiatku po násilnom úvode prakticky až do konca. Stupňovanie by sa totiž potrebovalo odrážať od deja, a s tým už to zrovna slávne nie je. Divák dlho netuší, čo sa bude diať a s čo by komu mohlo perspektívne možno začať hroziť. Úvod je totiž prakticky nemožné umiestniť si do kontextu a my netušíme, za akých okolností by sa mohol opakovať. Dokola je to len žmýkanie prostredia a jeho zobrazenia. Nie je zlé, ale film zďaleka neutiahne.

Ak by sme si zobrali čisto pointu a námet, mohli by sme ich vnímať ešte niekde na hranici znesiteľnosti, alebo len tesne pod ňou. Horšie už je to s ich spracovaním do deja. Všetko, čo sa tu odohráva, ide v duchu prístupu, že kvalitná atmosféra znesie čokoľvek. Zmysel nedáva správanie postáv, je neuveriteľné až absurdné. Ešte hrošie je to ale s prejavmi zla a hororovými scénami. Snažia sa byť brutálne a ťaživé, čo sa miestami aj darí. Počas filmu sú zväčša osamotené a krátke, nestihnú na diváka zapôsobiť. Ku koncu sa ich spád zrýchli, ale kvalita zostáva nízka. Divák už navyše začína byť chaosom znechutený, a tu aj snahou diela poskytnúť vysvetlenie pre čudné dianie.

„Skutočným problémom je nízka kvalita špeciálnych efektov."

Gore nie je síce veľa, zaujme snahou o výraznú intenzitu. Tá do atmosférického prístupu síce úplne nezapadá, no ani sa s ním nebije. Skutočným problémom je nízka kvalita špeciálnych efektov. Nejde tu len o krv, digitálne zobraziť sa autorom nedarí prakticky nič. O nedostatok by išlo pri akomkoľvek horore, tu mal ale vizuál byť jedným z kľúčových prvkov. Ide už len o korunovanie snahy až samoúčelne sa sústrediť na atmosféru. Tá síce určite má svoje klady ako napríklad hudbu, a slušné sú aj herecké výkony. No všetky stupidity nemajú ani najmenšiu šancu sa v nej stratiť, ako si tvorcovia nepochybne priali.

Patrick by mohol byť sympatický pokus znova využiť pomalé spracovanie tajomného prostredia. S takým zlým scenárom by ale nešlo nakrútiť ani bezdejový film. Ak sa chvíľami v temnom dome dá stratiť, je to práve keď v ňom okrem hudby pozorujeme najmenej aktivity tvorcov filmu. Aj keď v porovnaní s mnohými inými horormi nejde o zďaleka katastrofálny výtvor, zamrzí hlavne, nakoľko sa míňa svojim cieľom. Remakeom vždy hrozí, že nedokážu zopakovať špecifiká doby pôvodného filmu. Alebo sa na tie sústredia natoľko, že na všetko ostatné zabudnú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy