hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Patrick

Andrej Gomora | 7. 1. 2015
0
4/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Najlepší stalker sa nezakráda, radšej leží v posteli


Kóma nebola pre ľúbostné príbehy nikdy zásadnou prekážkou. Obmien, v ktorých sa vyskytuje, je nespočet, od večne trvajúcej vernosti po zaľúbenie sa do tej krásnej pokojnej tváre pripútanej na lôžko. Absenciu názorov, záujmov a vlastne akýchkoľvek prejavov jedného z partnerov predsa nemožno zďaleka vždy pokladať za nevýhodu. Čo by mnohí za takého životného druha dali. Už ste ale počuli o tom, aby sa do sestričky zamiloval chlapec v kóme? Jeden taký sa volá Patrick.
 

„Útechou na pochmúrnom mieste je pre prišelkyňu práve Patrick. Mladý, krásny, jeho svalnaté telo zatiaľ ležaním vôbec neochablo."

V tejto nemocnici sú len pacienti v kóme, takže sestrička určite nemá nárok byť prieberčivá. Sama sem prišla aj aby sa spamätala zo svojho predošlého vzťahu. Aj keď ako uvidíme, spôsob, ktorým privíta príchod svojho bývalého, vôbec nezodpovedá ťažkému rozchodu. Takmer ako keby ho rada videla. Prečo potom odchádzala na miesto s hroznými podmienkami a minimálnou mzdou, kde máloktorá sestrička vydrží dlhšie ako pár mesiacov? Práca medzi dožívajúcimi vo vegetatívnom stave, ktorých sa skrátka chceli zbaviť, znie možno pokojne. No tak ju neberie miestny doktor, pre neho sú predmetmi výskumu. Pracovné prostredie nespríjemňuje ani jeho dcéra, jediný stály personál. Útechou na pochmúrnom mieste je pre prišelkyňu práve Patrick. Mladý, krásny, jeho svalnaté telo zatiaľ ležaním vôbec neochablo. Snaží sa ho ochrániť pred hroznými pokusmi. Zistí, že Patrick dokáže komunikovať, no komunikuje len s ňou. Pľuje, aj keď jeho schopnosti mu dovoľujú neporovnateľne viac.

„Stupňovanie atmosféry by sa totiž potrebovalo odrážať od deja, a s tým už to zrovna slávne nie je."

Staré osamotené sídlo plné ľudí na rozhraní smrti, tajomný doktor a jeho drsná dcéra. Na atmosféru sa film sústreďuje každým chlpom. Prispôsobuje sa jej kamera i neustále hrajúca tajomná hudba. Aj keď ju nazveme ako tak fungujúcou, rovnaká je na začiatku po násilnom úvode prakticky až do konca. Stupňovanie by sa totiž potrebovalo odrážať od deja, a s tým už to zrovna slávne nie je. Divák dlho netuší, čo sa bude diať a s čo by komu mohlo perspektívne možno začať hroziť. Úvod je totiž prakticky nemožné umiestniť si do kontextu a my netušíme, za akých okolností by sa mohol opakovať. Dokola je to len žmýkanie prostredia a jeho zobrazenia. Nie je zlé, ale film zďaleka neutiahne.

Ak by sme si zobrali čisto pointu a námet, mohli by sme ich vnímať ešte niekde na hranici znesiteľnosti, alebo len tesne pod ňou. Horšie už je to s ich spracovaním do deja. Všetko, čo sa tu odohráva, ide v duchu prístupu, že kvalitná atmosféra znesie čokoľvek. Zmysel nedáva správanie postáv, je neuveriteľné až absurdné. Ešte hrošie je to ale s prejavmi zla a hororovými scénami. Snažia sa byť brutálne a ťaživé, čo sa miestami aj darí. Počas filmu sú zväčša osamotené a krátke, nestihnú na diváka zapôsobiť. Ku koncu sa ich spád zrýchli, ale kvalita zostáva nízka. Divák už navyše začína byť chaosom znechutený, a tu aj snahou diela poskytnúť vysvetlenie pre čudné dianie.

„Skutočným problémom je nízka kvalita špeciálnych efektov."

Gore nie je síce veľa, zaujme snahou o výraznú intenzitu. Tá do atmosférického prístupu síce úplne nezapadá, no ani sa s ním nebije. Skutočným problémom je nízka kvalita špeciálnych efektov. Nejde tu len o krv, digitálne zobraziť sa autorom nedarí prakticky nič. O nedostatok by išlo pri akomkoľvek horore, tu mal ale vizuál byť jedným z kľúčových prvkov. Ide už len o korunovanie snahy až samoúčelne sa sústrediť na atmosféru. Tá síce určite má svoje klady ako napríklad hudbu, a slušné sú aj herecké výkony. No všetky stupidity nemajú ani najmenšiu šancu sa v nej stratiť, ako si tvorcovia nepochybne priali.

Patrick by mohol byť sympatický pokus znova využiť pomalé spracovanie tajomného prostredia. S takým zlým scenárom by ale nešlo nakrútiť ani bezdejový film. Ak sa chvíľami v temnom dome dá stratiť, je to práve keď v ňom okrem hudby pozorujeme najmenej aktivity tvorcov filmu. Aj keď v porovnaní s mnohými inými horormi nejde o zďaleka katastrofálny výtvor, zamrzí hlavne, nakoľko sa míňa svojim cieľom. Remakeom vždy hrozí, že nedokážu zopakovať špecifiká doby pôvodného filmu. Alebo sa na tie sústredia natoľko, že na všetko ostatné zabudnú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy