recenzie.

Patrick

Andrej Gomora | 7. 1. 2015

0

4/10          

žáner:

bizarre, claustrophobic, psycho

Najlepší stalker sa nezakráda, radšej leží v posteli

„Útechou na pochmúrnom mieste je pre prišelkyňu práve Patrick. Mladý, krásny, jeho svalnaté telo zatiaľ ležaním vôbec neochablo."

V tejto nemocnici sú len pacienti v kóme, takže sestrička určite nemá nárok byť prieberčivá. Sama sem prišla aj aby sa spamätala zo svojho predošlého vzťahu. Aj keď ako uvidíme, spôsob, ktorým privíta príchod svojho bývalého, vôbec nezodpovedá ťažkému rozchodu. Takmer ako keby ho rada videla. Prečo potom odchádzala na miesto s hroznými podmienkami a minimálnou mzdou, kde máloktorá sestrička vydrží dlhšie ako pár mesiacov? Práca medzi dožívajúcimi vo vegetatívnom stave, ktorých sa skrátka chceli zbaviť, znie možno pokojne. No tak ju neberie miestny doktor, pre neho sú predmetmi výskumu. Pracovné prostredie nespríjemňuje ani jeho dcéra, jediný stály personál. Útechou na pochmúrnom mieste je pre prišelkyňu práve Patrick. Mladý, krásny, jeho svalnaté telo zatiaľ ležaním vôbec neochablo. Snaží sa ho ochrániť pred hroznými pokusmi. Zistí, že Patrick dokáže komunikovať, no komunikuje len s ňou. Pľuje, aj keď jeho schopnosti mu dovoľujú neporovnateľne viac.

„Stupňovanie atmosféry by sa totiž potrebovalo odrážať od deja, a s tým už to zrovna slávne nie je."

Staré osamotené sídlo plné ľudí na rozhraní smrti, tajomný doktor a jeho drsná dcéra. Na atmosféru sa film sústreďuje každým chlpom. Prispôsobuje sa jej kamera i neustále hrajúca tajomná hudba. Aj keď ju nazveme ako tak fungujúcou, rovnaká je na začiatku po násilnom úvode prakticky až do konca. Stupňovanie by sa totiž potrebovalo odrážať od deja, a s tým už to zrovna slávne nie je. Divák dlho netuší, čo sa bude diať a s čo by komu mohlo perspektívne možno začať hroziť. Úvod je totiž prakticky nemožné umiestniť si do kontextu a my netušíme, za akých okolností by sa mohol opakovať. Dokola je to len žmýkanie prostredia a jeho zobrazenia. Nie je zlé, ale film zďaleka neutiahne.

Ak by sme si zobrali čisto pointu a námet, mohli by sme ich vnímať ešte niekde na hranici znesiteľnosti, alebo len tesne pod ňou. Horšie už je to s ich spracovaním do deja. Všetko, čo sa tu odohráva, ide v duchu prístupu, že kvalitná atmosféra znesie čokoľvek. Zmysel nedáva správanie postáv, je neuveriteľné až absurdné. Ešte hrošie je to ale s prejavmi zla a hororovými scénami. Snažia sa byť brutálne a ťaživé, čo sa miestami aj darí. Počas filmu sú zväčša osamotené a krátke, nestihnú na diváka zapôsobiť. Ku koncu sa ich spád zrýchli, ale kvalita zostáva nízka. Divák už navyše začína byť chaosom znechutený, a tu aj snahou diela poskytnúť vysvetlenie pre čudné dianie.

„Skutočným problémom je nízka kvalita špeciálnych efektov."

Gore nie je síce veľa, zaujme snahou o výraznú intenzitu. Tá do atmosférického prístupu síce úplne nezapadá, no ani sa s ním nebije. Skutočným problémom je nízka kvalita špeciálnych efektov. Nejde tu len o krv, digitálne zobraziť sa autorom nedarí prakticky nič. O nedostatok by išlo pri akomkoľvek horore, tu mal ale vizuál byť jedným z kľúčových prvkov. Ide už len o korunovanie snahy až samoúčelne sa sústrediť na atmosféru. Tá síce určite má svoje klady ako napríklad hudbu, a slušné sú aj herecké výkony. No všetky stupidity nemajú ani najmenšiu šancu sa v nej stratiť, ako si tvorcovia nepochybne priali.

Patrick by mohol byť sympatický pokus znova využiť pomalé spracovanie tajomného prostredia. S takým zlým scenárom by ale nešlo nakrútiť ani bezdejový film. Ak sa chvíľami v temnom dome dá stratiť, je to práve keď v ňom okrem hudby pozorujeme najmenej aktivity tvorcov filmu. Aj keď v porovnaní s mnohými inými horormi nejde o zďaleka katastrofálny výtvor, zamrzí hlavne, nakoľko sa míňa svojim cieľom. Remakeom vždy hrozí, že nedokážu zopakovať špecifiká doby pôvodného filmu. Alebo sa na tie sústredia natoľko, že na všetko ostatné zabudnú.