hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Patrick

Andrej Gomora | 7. 1. 2015
0
4/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Najlepší stalker sa nezakráda, radšej leží v posteli


Kóma nebola pre ľúbostné príbehy nikdy zásadnou prekážkou. Obmien, v ktorých sa vyskytuje, je nespočet, od večne trvajúcej vernosti po zaľúbenie sa do tej krásnej pokojnej tváre pripútanej na lôžko. Absenciu názorov, záujmov a vlastne akýchkoľvek prejavov jedného z partnerov predsa nemožno zďaleka vždy pokladať za nevýhodu. Čo by mnohí za takého životného druha dali. Už ste ale počuli o tom, aby sa do sestričky zamiloval chlapec v kóme? Jeden taký sa volá Patrick.
 

„Útechou na pochmúrnom mieste je pre prišelkyňu práve Patrick. Mladý, krásny, jeho svalnaté telo zatiaľ ležaním vôbec neochablo."

V tejto nemocnici sú len pacienti v kóme, takže sestrička určite nemá nárok byť prieberčivá. Sama sem prišla aj aby sa spamätala zo svojho predošlého vzťahu. Aj keď ako uvidíme, spôsob, ktorým privíta príchod svojho bývalého, vôbec nezodpovedá ťažkému rozchodu. Takmer ako keby ho rada videla. Prečo potom odchádzala na miesto s hroznými podmienkami a minimálnou mzdou, kde máloktorá sestrička vydrží dlhšie ako pár mesiacov? Práca medzi dožívajúcimi vo vegetatívnom stave, ktorých sa skrátka chceli zbaviť, znie možno pokojne. No tak ju neberie miestny doktor, pre neho sú predmetmi výskumu. Pracovné prostredie nespríjemňuje ani jeho dcéra, jediný stály personál. Útechou na pochmúrnom mieste je pre prišelkyňu práve Patrick. Mladý, krásny, jeho svalnaté telo zatiaľ ležaním vôbec neochablo. Snaží sa ho ochrániť pred hroznými pokusmi. Zistí, že Patrick dokáže komunikovať, no komunikuje len s ňou. Pľuje, aj keď jeho schopnosti mu dovoľujú neporovnateľne viac.

„Stupňovanie atmosféry by sa totiž potrebovalo odrážať od deja, a s tým už to zrovna slávne nie je."

Staré osamotené sídlo plné ľudí na rozhraní smrti, tajomný doktor a jeho drsná dcéra. Na atmosféru sa film sústreďuje každým chlpom. Prispôsobuje sa jej kamera i neustále hrajúca tajomná hudba. Aj keď ju nazveme ako tak fungujúcou, rovnaká je na začiatku po násilnom úvode prakticky až do konca. Stupňovanie by sa totiž potrebovalo odrážať od deja, a s tým už to zrovna slávne nie je. Divák dlho netuší, čo sa bude diať a s čo by komu mohlo perspektívne možno začať hroziť. Úvod je totiž prakticky nemožné umiestniť si do kontextu a my netušíme, za akých okolností by sa mohol opakovať. Dokola je to len žmýkanie prostredia a jeho zobrazenia. Nie je zlé, ale film zďaleka neutiahne.

Ak by sme si zobrali čisto pointu a námet, mohli by sme ich vnímať ešte niekde na hranici znesiteľnosti, alebo len tesne pod ňou. Horšie už je to s ich spracovaním do deja. Všetko, čo sa tu odohráva, ide v duchu prístupu, že kvalitná atmosféra znesie čokoľvek. Zmysel nedáva správanie postáv, je neuveriteľné až absurdné. Ešte hrošie je to ale s prejavmi zla a hororovými scénami. Snažia sa byť brutálne a ťaživé, čo sa miestami aj darí. Počas filmu sú zväčša osamotené a krátke, nestihnú na diváka zapôsobiť. Ku koncu sa ich spád zrýchli, ale kvalita zostáva nízka. Divák už navyše začína byť chaosom znechutený, a tu aj snahou diela poskytnúť vysvetlenie pre čudné dianie.

„Skutočným problémom je nízka kvalita špeciálnych efektov."

Gore nie je síce veľa, zaujme snahou o výraznú intenzitu. Tá do atmosférického prístupu síce úplne nezapadá, no ani sa s ním nebije. Skutočným problémom je nízka kvalita špeciálnych efektov. Nejde tu len o krv, digitálne zobraziť sa autorom nedarí prakticky nič. O nedostatok by išlo pri akomkoľvek horore, tu mal ale vizuál byť jedným z kľúčových prvkov. Ide už len o korunovanie snahy až samoúčelne sa sústrediť na atmosféru. Tá síce určite má svoje klady ako napríklad hudbu, a slušné sú aj herecké výkony. No všetky stupidity nemajú ani najmenšiu šancu sa v nej stratiť, ako si tvorcovia nepochybne priali.

Patrick by mohol byť sympatický pokus znova využiť pomalé spracovanie tajomného prostredia. S takým zlým scenárom by ale nešlo nakrútiť ani bezdejový film. Ak sa chvíľami v temnom dome dá stratiť, je to práve keď v ňom okrem hudby pozorujeme najmenej aktivity tvorcov filmu. Aj keď v porovnaní s mnohými inými horormi nejde o zďaleka katastrofálny výtvor, zamrzí hlavne, nakoľko sa míňa svojim cieľom. Remakeom vždy hrozí, že nedokážu zopakovať špecifiká doby pôvodného filmu. Alebo sa na tie sústredia natoľko, že na všetko ostatné zabudnú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy