hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

recenzie.

47 Metrov

Andrej Gomora | 27. 7. 2017
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, eco-terror

Ďalší nenáročný žralok


Film 47 Metrov mal vyjsť pôvodne minulý rok v auguste na DVD pod názvom In the Deep. Dimension films ako distribútor ho už stihol zaradiť do ponuky internetových obchodov a rozoslal kópie filmu recenzentom. Niektorá z tých musela uniknúť aj na internet, kde sa dielo už od minulého leta šíri. K oficiálnemu vydaniu filmu ale minulý rok neprišlo. Práva na distribúciu kúpili Entertainment Studios a rozhodli sa uviesť dielo do kín. Počkať museli do ďalšieho leta, nech je horor o krvilačných žralokoch opäť aktuálny. A má tú jednu výhodu, ak aj nič iné.

Prináša nám postavy plné klišé, pre ktoré vymyslel aspoň trocha odlišný dej. Dve sestry, jedna dobrodružná, druhá suchárka, tú práve opustil priateľ, pretože sa s ňou nudil. Rada by na neho ešte spravila dojem, preto sa necháva nahovoriť aj na hlúposti, do ktorých sa jej až hystericky nechce. Napríklad ísť pozorovať žraloky s pofidérnymi mexickými sprievodcami. Klietka sa dievčatám odtrhne, uviaznu na dne mora. Dochádza im vzduch, nad nimi žraloky, ich mexickí priatelia im ich špeciálne nalákali. Mali by zostať v bezpečí a čakať na pomoc. Môžu ale svojim sprievodcom veriť, nevykašlú sa na ne, radšej ako si s nimi komplikovať život a vystavovať sa ohrozeniu?

„Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie.“

Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.

Zdanlivá beznádejnosť situácie a hlavne nedostatok iných možností pre dievčatá ako len čakať je dosť zásadný problém z dejového hľadiska. Môžu sa rozprávať, báť, upokojovať, pozorovať svoje okolie. Ich výlety mimo klietky sa javia z hľadiska filmu ako nevyhnutné, niečo sa predsa diať musí. Okrem jednej sú ale skôr nezmyselné a neuveriteľné. Výrazne nepresvedčivé je aj správanie žralokov, tí sa nevedia vtesnať do žiadnej zmysluplnej polohy. Miestami z nich musia byť vrahovia, ktorí chcú za každú cenu len zabíjať ľudí. Zároveň sa správajú hlúpo, neschopne, ľahko sa nechajú oklamať či odplašiť. Čo film samozrejme potrebuje, keď má len dve potenciálne obete. Príliš tak ale nelichotí divákovej inteligencii.

„Miestami sa môžeme cítiť takmer ako v počítačovej hre, vo virtuálnej realite bezostyšne prispôsobenej určitému účelu.“

Počítať hlúposti by nakoniec bol dosť nezmysel, tých je tu skutočne neúrekom. Miestami sa môžeme cítiť takmer ako v počítačovej hre, vo virtuálnej realite bezostyšne prispôsobenej určitému účelu. Prostredie ale aj tak v zásade funguje. Keď si vezmeme, koľkokrát žralokov vôbec uvidíme a koľko sa toho reálne odohrá, máme skutočne dôvod sa čudovať, ako málo sa nudíme a ako príjemne na nás pôsobí atmosféra. Tá využíva naplno možnosti morského dna. Dezorientáciu, tmu, stratenosť, ktorá miestami pripomína až filmy ako Blair Witch. Hororová zábava sa teda predsa dostaví, nech aj zrovna neohuruje.

47 Metrov sa nemôže vyhnúť porovnaniu s minuloročným Smrtiacim prílivom. S tým okrem žraloka, dovolenky a slečien v plavkách zdieľa aj úplné nadradenie zábavy nad uveriteľnosť či inteligenciu. Ponúka tak ďalší čisto oddychový horor vhodný pre letom prehriate mozgy. Aj taký niekedy padne vhod.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok