hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

47 Metrov

Andrej Gomora | 27. 7. 2017
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, eco-terror

Ďalší nenáročný žralok


Film 47 Metrov mal vyjsť pôvodne minulý rok v auguste na DVD pod názvom In the Deep. Dimension films ako distribútor ho už stihol zaradiť do ponuky internetových obchodov a rozoslal kópie filmu recenzentom. Niektorá z tých musela uniknúť aj na internet, kde sa dielo už od minulého leta šíri. K oficiálnemu vydaniu filmu ale minulý rok neprišlo. Práva na distribúciu kúpili Entertainment Studios a rozhodli sa uviesť dielo do kín. Počkať museli do ďalšieho leta, nech je horor o krvilačných žralokoch opäť aktuálny. A má tú jednu výhodu, ak aj nič iné.

Prináša nám postavy plné klišé, pre ktoré vymyslel aspoň trocha odlišný dej. Dve sestry, jedna dobrodružná, druhá suchárka, tú práve opustil priateľ, pretože sa s ňou nudil. Rada by na neho ešte spravila dojem, preto sa necháva nahovoriť aj na hlúposti, do ktorých sa jej až hystericky nechce. Napríklad ísť pozorovať žraloky s pofidérnymi mexickými sprievodcami. Klietka sa dievčatám odtrhne, uviaznu na dne mora. Dochádza im vzduch, nad nimi žraloky, ich mexickí priatelia im ich špeciálne nalákali. Mali by zostať v bezpečí a čakať na pomoc. Môžu ale svojim sprievodcom veriť, nevykašlú sa na ne, radšej ako si s nimi komplikovať život a vystavovať sa ohrozeniu?

„Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie.“

Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.

Zdanlivá beznádejnosť situácie a hlavne nedostatok iných možností pre dievčatá ako len čakať je dosť zásadný problém z dejového hľadiska. Môžu sa rozprávať, báť, upokojovať, pozorovať svoje okolie. Ich výlety mimo klietky sa javia z hľadiska filmu ako nevyhnutné, niečo sa predsa diať musí. Okrem jednej sú ale skôr nezmyselné a neuveriteľné. Výrazne nepresvedčivé je aj správanie žralokov, tí sa nevedia vtesnať do žiadnej zmysluplnej polohy. Miestami z nich musia byť vrahovia, ktorí chcú za každú cenu len zabíjať ľudí. Zároveň sa správajú hlúpo, neschopne, ľahko sa nechajú oklamať či odplašiť. Čo film samozrejme potrebuje, keď má len dve potenciálne obete. Príliš tak ale nelichotí divákovej inteligencii.

„Miestami sa môžeme cítiť takmer ako v počítačovej hre, vo virtuálnej realite bezostyšne prispôsobenej určitému účelu.“

Počítať hlúposti by nakoniec bol dosť nezmysel, tých je tu skutočne neúrekom. Miestami sa môžeme cítiť takmer ako v počítačovej hre, vo virtuálnej realite bezostyšne prispôsobenej určitému účelu. Prostredie ale aj tak v zásade funguje. Keď si vezmeme, koľkokrát žralokov vôbec uvidíme a koľko sa toho reálne odohrá, máme skutočne dôvod sa čudovať, ako málo sa nudíme a ako príjemne na nás pôsobí atmosféra. Tá využíva naplno možnosti morského dna. Dezorientáciu, tmu, stratenosť, ktorá miestami pripomína až filmy ako Blair Witch. Hororová zábava sa teda predsa dostaví, nech aj zrovna neohuruje.

47 Metrov sa nemôže vyhnúť porovnaniu s minuloročným Smrtiacim prílivom. S tým okrem žraloka, dovolenky a slečien v plavkách zdieľa aj úplné nadradenie zábavy nad uveriteľnosť či inteligenciu. Ponúka tak ďalší čisto oddychový horor vhodný pre letom prehriate mozgy. Aj taký niekedy padne vhod.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok