najčítanejšie recenzie.
Repulsion
Brightburn
Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.
Cyntoryn zvieratiek
Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.
Boarding School
Mercy Black
Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.
recenzie.
Pet
Ktorého majiteľa si domáce zvieratko nezotročí?
Môže mať aj výhodu, ak si žena nedokáže vôbec zapamätať muža, ktorý jej chce dokola neúspešne dvoriť. On to totiž môže skúšať stále znova, vždy inak a nanovo, bez toho, aby zo seba robil otravného chudáka, čo sa do nej zamiloval. Pravda je, že ak si ani len nezapamätá, že sa s ňou rozprával a volal ju na koncert, zrovna jej typ asi nebude. Čo už ale Seth dá za ďalší pokus, na tú trochu poníženia je zvyknutý. A keď raz zistí, že to skrátka nemá zmysel, skúsi to inak, spraví si z krásnej Holly svoj Pet. Jemu ale akosi v živote nič príliš nevychádza.
„V klietke asi byť nechce, no ona vôbec nevie, kde by presne chcela byť a ako by túžila, aby sa jej život vyvíjal.“
Seth pracuje v psom útulku, je nám vykreslený ako večný skrachovanec. Holly na tom nie je oveľa lepšie, robí čašníčku, jej absolútny nezáujem o Setha je aj tak pochopiteľný a presvedčivý. Rozhodnutie uniesť ju a zatvoriť do klietky máme vnímať ako prejav nepremysleného zúfalstva, keď ani samotný Seth presne nevie, čo ním chcel dosiahnuť. Veľmi podobne je na tom zároveň aj Holly, ktorej postoj k novej situácii je tiež značne nerozhodný a neurčitý. V klietke asi byť nechce, no ona vôbec nevie, kde by presne chcela byť a ako by túžila, aby sa jej život vyvíjal. Preto ešte skôr, ako sa začnú diať a opisovať čudné veci, ich položenie nevnímame ako klasický vzťah úchylného väzniteľa a zúfalej väznenej.
„Seth sa má stať súčasťou jej sveta, má sa prispôsobiť jej mentálnemu nastaveniu, ku ktorému sa nedávno dopracovala.“
Tie čudné veci začnú prichádzať od Holly, z opisov jej dovtedajšieho života. Rozpráva sa s halucináciou svojej niekdajšej najlepšej priateľky, čo by ešte možno u uväznenej a osamelej osoby nebolo celkom nepochopiteľné. Ani to, ako sa ona ako dominantná začne so submisívnym Sethom hrať hry. Čudné je, že nejde o hry vedúce k jej oslobodeniu, jej ciele pri ovládnutí situácie sú iné. Chce Setha k niečomu stiahnuť, dotlačiť ho k určitému správaniu ďaleko mimo bežných ľudských vzorcov. Seth sa má stať súčasťou jej sveta, má sa prispôsobiť jej mentálnemu nastaveniu, ku ktorému sa nedávno dopracovala. Život v klietke a bezmedzná oddanosť jej do neho zapadajú oveľa lepšie, ako do čohokoľvek zo Sethových pôvodných úmyslov.
Po predstavení postáv v ich povrchnej a zdanlivej normálnosti či hrubej konvenčnosti prichádza práca s ich zvrhlosťou, kde jasne dominuje Holly. Úvodná ťaživo psychologická dráma či thriller sa postupne skĺzava smerom k hororu, čo je vyslovene jej zásluha. Ona je tá skutočne strašidelná a hrozivá. Je v nej zlo, ktorým Setha postupne ovláda vďaka jeho oddanosti. Predsa bol do nej zamilovaný, nech sa tak teraz správa, ukáže, nakoľko silne je na ňu napojený, čo všetko je schopný kvôli nej spraviť. Možno mal pôvodne vlastné ciele, tie sa ale stanú nepodstatnými. Lásku nič neporazí.
„Hlavne obaja pôsobia komicky, nekonvenčne a prekvapivo. Preto sa môže poľaviť od presvedčivosti.“
Viacero násilných scén pôsobí vykonštruovane, vidíme niekoľko nepravdepodobných náhod. Ich cieľ začne byť dokola ten istý, vykresliť Holly ako extrémne zvrhlú, a Setha ako úplného chudáka. Príde aj prvok zvráteného a ťaživého humoru, keď už si film vzal za cieľ pôsobiť neočakávane a perverzne, prekvapiť nás čo najdokonalejšou úchylnosťou tam, kde by sme to nečakali. Nejde tu o budovanie napätia, len o vytvorenie originálneho exploitu, v ktorom chudák môže byť o to úbohejší, keďže si za svoj osud môže sám. A trýzniteľ prehnane zvrátený, keďže ho do jeho polohy dostali iní. Hlavne obaja pôsobia komicky, nekonvenčne a prekvapivo. Preto sa môže poľaviť od presvedčivosti.
Pet by bol klasický exploitation, akurát sa nevyžíva v tom najbežnejšom mučení a trápení, ako ho poznáme. Úlohy sú v ňom vymenené, zmiešané, komplikovane prepletené. Neponúka presne to, čo by ste od neho čakali, tiež sa ale nedá povedať, že by v ťaživom a znechucujúcom pôsobení na diváka výrazne zaostával. Ak máte radi, ak na vás film pôsobí týmto štýlom, nemusel by vás sklamať, skôr by vás mohol potešiť svojou sviežosťou. Nakoniec ale o nič viac ako priemerný exploitation nejde.
