najčítanejšie recenzie.
Boarding School
I Spit on Your Grave (2010)
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Al morir la matinée
Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.
26. 3. 2021Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016recenzie.
Pet
Ktorého majiteľa si domáce zvieratko nezotročí?
Môže mať aj výhodu, ak si žena nedokáže vôbec zapamätať muža, ktorý jej chce dokola neúspešne dvoriť. On to totiž môže skúšať stále znova, vždy inak a nanovo, bez toho, aby zo seba robil otravného chudáka, čo sa do nej zamiloval. Pravda je, že ak si ani len nezapamätá, že sa s ňou rozprával a volal ju na koncert, zrovna jej typ asi nebude. Čo už ale Seth dá za ďalší pokus, na tú trochu poníženia je zvyknutý. A keď raz zistí, že to skrátka nemá zmysel, skúsi to inak, spraví si z krásnej Holly svoj Pet. Jemu ale akosi v živote nič príliš nevychádza.
„V klietke asi byť nechce, no ona vôbec nevie, kde by presne chcela byť a ako by túžila, aby sa jej život vyvíjal.“
Seth pracuje v psom útulku, je nám vykreslený ako večný skrachovanec. Holly na tom nie je oveľa lepšie, robí čašníčku, jej absolútny nezáujem o Setha je aj tak pochopiteľný a presvedčivý. Rozhodnutie uniesť ju a zatvoriť do klietky máme vnímať ako prejav nepremysleného zúfalstva, keď ani samotný Seth presne nevie, čo ním chcel dosiahnuť. Veľmi podobne je na tom zároveň aj Holly, ktorej postoj k novej situácii je tiež značne nerozhodný a neurčitý. V klietke asi byť nechce, no ona vôbec nevie, kde by presne chcela byť a ako by túžila, aby sa jej život vyvíjal. Preto ešte skôr, ako sa začnú diať a opisovať čudné veci, ich položenie nevnímame ako klasický vzťah úchylného väzniteľa a zúfalej väznenej.
„Seth sa má stať súčasťou jej sveta, má sa prispôsobiť jej mentálnemu nastaveniu, ku ktorému sa nedávno dopracovala.“
Tie čudné veci začnú prichádzať od Holly, z opisov jej dovtedajšieho života. Rozpráva sa s halucináciou svojej niekdajšej najlepšej priateľky, čo by ešte možno u uväznenej a osamelej osoby nebolo celkom nepochopiteľné. Ani to, ako sa ona ako dominantná začne so submisívnym Sethom hrať hry. Čudné je, že nejde o hry vedúce k jej oslobodeniu, jej ciele pri ovládnutí situácie sú iné. Chce Setha k niečomu stiahnuť, dotlačiť ho k určitému správaniu ďaleko mimo bežných ľudských vzorcov. Seth sa má stať súčasťou jej sveta, má sa prispôsobiť jej mentálnemu nastaveniu, ku ktorému sa nedávno dopracovala. Život v klietke a bezmedzná oddanosť jej do neho zapadajú oveľa lepšie, ako do čohokoľvek zo Sethových pôvodných úmyslov.
Po predstavení postáv v ich povrchnej a zdanlivej normálnosti či hrubej konvenčnosti prichádza práca s ich zvrhlosťou, kde jasne dominuje Holly. Úvodná ťaživo psychologická dráma či thriller sa postupne skĺzava smerom k hororu, čo je vyslovene jej zásluha. Ona je tá skutočne strašidelná a hrozivá. Je v nej zlo, ktorým Setha postupne ovláda vďaka jeho oddanosti. Predsa bol do nej zamilovaný, nech sa tak teraz správa, ukáže, nakoľko silne je na ňu napojený, čo všetko je schopný kvôli nej spraviť. Možno mal pôvodne vlastné ciele, tie sa ale stanú nepodstatnými. Lásku nič neporazí.
„Hlavne obaja pôsobia komicky, nekonvenčne a prekvapivo. Preto sa môže poľaviť od presvedčivosti.“
Viacero násilných scén pôsobí vykonštruovane, vidíme niekoľko nepravdepodobných náhod. Ich cieľ začne byť dokola ten istý, vykresliť Holly ako extrémne zvrhlú, a Setha ako úplného chudáka. Príde aj prvok zvráteného a ťaživého humoru, keď už si film vzal za cieľ pôsobiť neočakávane a perverzne, prekvapiť nás čo najdokonalejšou úchylnosťou tam, kde by sme to nečakali. Nejde tu o budovanie napätia, len o vytvorenie originálneho exploitu, v ktorom chudák môže byť o to úbohejší, keďže si za svoj osud môže sám. A trýzniteľ prehnane zvrátený, keďže ho do jeho polohy dostali iní. Hlavne obaja pôsobia komicky, nekonvenčne a prekvapivo. Preto sa môže poľaviť od presvedčivosti.
Pet by bol klasický exploitation, akurát sa nevyžíva v tom najbežnejšom mučení a trápení, ako ho poznáme. Úlohy sú v ňom vymenené, zmiešané, komplikovane prepletené. Neponúka presne to, čo by ste od neho čakali, tiež sa ale nedá povedať, že by v ťaživom a znechucujúcom pôsobení na diváka výrazne zaostával. Ak máte radi, ak na vás film pôsobí týmto štýlom, nemusel by vás sklamať, skôr by vás mohol potešiť svojou sviežosťou. Nakoniec ale o nič viac ako priemerný exploitation nejde.
