najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Bird Box
Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
The Abominable Dr. Phibes
I Am Not a Serial Killer
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
Pet
Ktorého majiteľa si domáce zvieratko nezotročí?
Môže mať aj výhodu, ak si žena nedokáže vôbec zapamätať muža, ktorý jej chce dokola neúspešne dvoriť. On to totiž môže skúšať stále znova, vždy inak a nanovo, bez toho, aby zo seba robil otravného chudáka, čo sa do nej zamiloval. Pravda je, že ak si ani len nezapamätá, že sa s ňou rozprával a volal ju na koncert, zrovna jej typ asi nebude. Čo už ale Seth dá za ďalší pokus, na tú trochu poníženia je zvyknutý. A keď raz zistí, že to skrátka nemá zmysel, skúsi to inak, spraví si z krásnej Holly svoj Pet. Jemu ale akosi v živote nič príliš nevychádza.
„V klietke asi byť nechce, no ona vôbec nevie, kde by presne chcela byť a ako by túžila, aby sa jej život vyvíjal.“
Seth pracuje v psom útulku, je nám vykreslený ako večný skrachovanec. Holly na tom nie je oveľa lepšie, robí čašníčku, jej absolútny nezáujem o Setha je aj tak pochopiteľný a presvedčivý. Rozhodnutie uniesť ju a zatvoriť do klietky máme vnímať ako prejav nepremysleného zúfalstva, keď ani samotný Seth presne nevie, čo ním chcel dosiahnuť. Veľmi podobne je na tom zároveň aj Holly, ktorej postoj k novej situácii je tiež značne nerozhodný a neurčitý. V klietke asi byť nechce, no ona vôbec nevie, kde by presne chcela byť a ako by túžila, aby sa jej život vyvíjal. Preto ešte skôr, ako sa začnú diať a opisovať čudné veci, ich položenie nevnímame ako klasický vzťah úchylného väzniteľa a zúfalej väznenej.
„Seth sa má stať súčasťou jej sveta, má sa prispôsobiť jej mentálnemu nastaveniu, ku ktorému sa nedávno dopracovala.“
Tie čudné veci začnú prichádzať od Holly, z opisov jej dovtedajšieho života. Rozpráva sa s halucináciou svojej niekdajšej najlepšej priateľky, čo by ešte možno u uväznenej a osamelej osoby nebolo celkom nepochopiteľné. Ani to, ako sa ona ako dominantná začne so submisívnym Sethom hrať hry. Čudné je, že nejde o hry vedúce k jej oslobodeniu, jej ciele pri ovládnutí situácie sú iné. Chce Setha k niečomu stiahnuť, dotlačiť ho k určitému správaniu ďaleko mimo bežných ľudských vzorcov. Seth sa má stať súčasťou jej sveta, má sa prispôsobiť jej mentálnemu nastaveniu, ku ktorému sa nedávno dopracovala. Život v klietke a bezmedzná oddanosť jej do neho zapadajú oveľa lepšie, ako do čohokoľvek zo Sethových pôvodných úmyslov.
Po predstavení postáv v ich povrchnej a zdanlivej normálnosti či hrubej konvenčnosti prichádza práca s ich zvrhlosťou, kde jasne dominuje Holly. Úvodná ťaživo psychologická dráma či thriller sa postupne skĺzava smerom k hororu, čo je vyslovene jej zásluha. Ona je tá skutočne strašidelná a hrozivá. Je v nej zlo, ktorým Setha postupne ovláda vďaka jeho oddanosti. Predsa bol do nej zamilovaný, nech sa tak teraz správa, ukáže, nakoľko silne je na ňu napojený, čo všetko je schopný kvôli nej spraviť. Možno mal pôvodne vlastné ciele, tie sa ale stanú nepodstatnými. Lásku nič neporazí.
„Hlavne obaja pôsobia komicky, nekonvenčne a prekvapivo. Preto sa môže poľaviť od presvedčivosti.“
Viacero násilných scén pôsobí vykonštruovane, vidíme niekoľko nepravdepodobných náhod. Ich cieľ začne byť dokola ten istý, vykresliť Holly ako extrémne zvrhlú, a Setha ako úplného chudáka. Príde aj prvok zvráteného a ťaživého humoru, keď už si film vzal za cieľ pôsobiť neočakávane a perverzne, prekvapiť nás čo najdokonalejšou úchylnosťou tam, kde by sme to nečakali. Nejde tu o budovanie napätia, len o vytvorenie originálneho exploitu, v ktorom chudák môže byť o to úbohejší, keďže si za svoj osud môže sám. A trýzniteľ prehnane zvrátený, keďže ho do jeho polohy dostali iní. Hlavne obaja pôsobia komicky, nekonvenčne a prekvapivo. Preto sa môže poľaviť od presvedčivosti.
Pet by bol klasický exploitation, akurát sa nevyžíva v tom najbežnejšom mučení a trápení, ako ho poznáme. Úlohy sú v ňom vymenené, zmiešané, komplikovane prepletené. Neponúka presne to, čo by ste od neho čakali, tiež sa ale nedá povedať, že by v ťaživom a znechucujúcom pôsobení na diváka výrazne zaostával. Ak máte radi, ak na vás film pôsobí týmto štýlom, nemusel by vás sklamať, skôr by vás mohol potešiť svojou sviežosťou. Nakoniec ale o nič viac ako priemerný exploitation nejde.
