najčítanejšie recenzie.
Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Polaroid
Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.
Regression
Bliss
Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.
Nevesta na zabitie
Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.
recenzie.
Pet
Ktorého majiteľa si domáce zvieratko nezotročí?
Môže mať aj výhodu, ak si žena nedokáže vôbec zapamätať muža, ktorý jej chce dokola neúspešne dvoriť. On to totiž môže skúšať stále znova, vždy inak a nanovo, bez toho, aby zo seba robil otravného chudáka, čo sa do nej zamiloval. Pravda je, že ak si ani len nezapamätá, že sa s ňou rozprával a volal ju na koncert, zrovna jej typ asi nebude. Čo už ale Seth dá za ďalší pokus, na tú trochu poníženia je zvyknutý. A keď raz zistí, že to skrátka nemá zmysel, skúsi to inak, spraví si z krásnej Holly svoj Pet. Jemu ale akosi v živote nič príliš nevychádza.
„V klietke asi byť nechce, no ona vôbec nevie, kde by presne chcela byť a ako by túžila, aby sa jej život vyvíjal.“
Seth pracuje v psom útulku, je nám vykreslený ako večný skrachovanec. Holly na tom nie je oveľa lepšie, robí čašníčku, jej absolútny nezáujem o Setha je aj tak pochopiteľný a presvedčivý. Rozhodnutie uniesť ju a zatvoriť do klietky máme vnímať ako prejav nepremysleného zúfalstva, keď ani samotný Seth presne nevie, čo ním chcel dosiahnuť. Veľmi podobne je na tom zároveň aj Holly, ktorej postoj k novej situácii je tiež značne nerozhodný a neurčitý. V klietke asi byť nechce, no ona vôbec nevie, kde by presne chcela byť a ako by túžila, aby sa jej život vyvíjal. Preto ešte skôr, ako sa začnú diať a opisovať čudné veci, ich položenie nevnímame ako klasický vzťah úchylného väzniteľa a zúfalej väznenej.
„Seth sa má stať súčasťou jej sveta, má sa prispôsobiť jej mentálnemu nastaveniu, ku ktorému sa nedávno dopracovala.“
Tie čudné veci začnú prichádzať od Holly, z opisov jej dovtedajšieho života. Rozpráva sa s halucináciou svojej niekdajšej najlepšej priateľky, čo by ešte možno u uväznenej a osamelej osoby nebolo celkom nepochopiteľné. Ani to, ako sa ona ako dominantná začne so submisívnym Sethom hrať hry. Čudné je, že nejde o hry vedúce k jej oslobodeniu, jej ciele pri ovládnutí situácie sú iné. Chce Setha k niečomu stiahnuť, dotlačiť ho k určitému správaniu ďaleko mimo bežných ľudských vzorcov. Seth sa má stať súčasťou jej sveta, má sa prispôsobiť jej mentálnemu nastaveniu, ku ktorému sa nedávno dopracovala. Život v klietke a bezmedzná oddanosť jej do neho zapadajú oveľa lepšie, ako do čohokoľvek zo Sethových pôvodných úmyslov.
Po predstavení postáv v ich povrchnej a zdanlivej normálnosti či hrubej konvenčnosti prichádza práca s ich zvrhlosťou, kde jasne dominuje Holly. Úvodná ťaživo psychologická dráma či thriller sa postupne skĺzava smerom k hororu, čo je vyslovene jej zásluha. Ona je tá skutočne strašidelná a hrozivá. Je v nej zlo, ktorým Setha postupne ovláda vďaka jeho oddanosti. Predsa bol do nej zamilovaný, nech sa tak teraz správa, ukáže, nakoľko silne je na ňu napojený, čo všetko je schopný kvôli nej spraviť. Možno mal pôvodne vlastné ciele, tie sa ale stanú nepodstatnými. Lásku nič neporazí.
„Hlavne obaja pôsobia komicky, nekonvenčne a prekvapivo. Preto sa môže poľaviť od presvedčivosti.“
Viacero násilných scén pôsobí vykonštruovane, vidíme niekoľko nepravdepodobných náhod. Ich cieľ začne byť dokola ten istý, vykresliť Holly ako extrémne zvrhlú, a Setha ako úplného chudáka. Príde aj prvok zvráteného a ťaživého humoru, keď už si film vzal za cieľ pôsobiť neočakávane a perverzne, prekvapiť nás čo najdokonalejšou úchylnosťou tam, kde by sme to nečakali. Nejde tu o budovanie napätia, len o vytvorenie originálneho exploitu, v ktorom chudák môže byť o to úbohejší, keďže si za svoj osud môže sám. A trýzniteľ prehnane zvrátený, keďže ho do jeho polohy dostali iní. Hlavne obaja pôsobia komicky, nekonvenčne a prekvapivo. Preto sa môže poľaviť od presvedčivosti.
Pet by bol klasický exploitation, akurát sa nevyžíva v tom najbežnejšom mučení a trápení, ako ho poznáme. Úlohy sú v ňom vymenené, zmiešané, komplikovane prepletené. Neponúka presne to, čo by ste od neho čakali, tiež sa ale nedá povedať, že by v ťaživom a znechucujúcom pôsobení na diváka výrazne zaostával. Ak máte radi, ak na vás film pôsobí týmto štýlom, nemusel by vás sklamať, skôr by vás mohol potešiť svojou sviežosťou. Nakoniec ale o nič viac ako priemerný exploitation nejde.
