hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Don't Hang Up

Andrej Gomora | 7. 9. 2017
0
5/10          
žáner:
psycho, slasher, teen

Následky internetového exhibicionizmu


Rozkvet ktorých foriem predtým televíznej zábavy by sme asi mohli čakať s nástupom youtubeu, a možnosti ju vytvárať pre všetkých. Tínedžeri bažiaci po sláve asi nebudú nakrúcať hlboké dokumenty, skôr vytvárať niečo zábavné, vyžadujúce si čo najmenej námahy. Aj inteligencie, hoci tam už nemusí z ich strany ísť o úmyselnú voľbu. Napríklad vtipné telefonáty. Vzhľadom na množstvo konkurencie len musia niečím vyniknúť, jedna z možností je ísť až na doraz. V ľuďoch vytvárajú dojem, že sú v ohrození života, dokola im opakujú hlavne Don't Hang Up.

„Možno nie je natoľko vtipný a originálny ako oni, v niečom ich ale predsa predstihne.“

Robiť to dokola a navyše zverejňovať vlastné tváre a video, ako dobre sa na na smrť vystrašených ľuďoch zabávali, to už je predsa pomerne odvážne. Až hlúpe. Ak ich už nikto neprišiel zmlátiť, s nejakou formou odplaty by asi počítať mali. Napríklad, ak si niekto bude chcieť vystreliť z nich. Aspoň sa to tak začne. Možno nie je natoľko vtipný a originálny ako oni, v niečom ich ale predsa predstihne. Jemu keď raz zložia, dokáže zavolať naspäť. Vlastne im vie zavolať na ktorýkoľvek telefón v dome. Vie sa aj ozvať, keď vytočia akékoľvek číslo. Zdá sa že ich vidí, a ovláda aj ich televízor. Na tom im vie ukázať, ako uväznil jednému rodičov, druhému zhruba bývalú priateľku. No, zjavne ide o trochu sofistikovanejšiu hru, ako boli tie ich.

„Dvojica mladíkov je nám vykreslená tak iritujúco, ako sa len dá.“

Film si opäť takmer v prvom rade potrebuje poradiť s problémom nesympatických obetí. A znova sa mu to nie celkom darí. Dvojica mladíkov je nám totiž vykreslená tak iritujúco, ako sa len dá. V zásade to aj zodpovedá ich hoby, či internetovému povolaniu, ťahať ich až do takého extrému hádam predsa nebolo nevyhnutné. Nejde len o to, čo im doprajeme. Trochu utrpenia určite, s tým vraždením už je to ale zložitejšie. Navyše sledujeme ich tváre ako sa hlúpo škeria, ako sa predvádzajú pred webovými kamerami. Keď sa nám raz do hlavy vryje niekoho obraz v tejto polohe, nie je jednoduché prijať potom jeho utrápený výraz, veriť hereckým výkonom snažiacich sa zobraziť strach či úzkosť.

„Všetko to pôsobí ako prekomplikovaný konštrukt, možno strašidelný, no ťažko celkom divácky prijateľný.“

Druhý problém je nadšenie tvorcov z nápadu, ktoré na nás neustále kričí. Áno, je fajn, vtipné telefonáty sa skutočne javia ako častá zábavka, za ktorú by sme určite dopriali jeho autorom nejakú odplatu. Tá je v tomto prípade ale prehnaná, nedomyslená a značne neuveriteľná. Jej presné pozadie sa dozvieme až neskôr, zatiaľ ho môžeme vnímať skrátka ako hru psychopata. Len všetko to ovládanie techniky za hranicami bežných ľudských schopností. Sofistikovanosť plánu, jeho dokonalá realizácia. Všetko to pôsobí ako prekomplikovaný konštrukt, možno strašidelný, no ťažko celkom divácky prijateľný.

„Atmosféra sa zbavuje nahlúpleho pocitu síce pomaly, časom sa jej to ale do určitej miery podarí.“

Ak sa nám podarí prekonať antipatie voči hlavným hrdinom a nezaoberať sa reálnosťou priebehu, film nakoniec dokáže niečo ponúknuť. Jednak sa v ňom neustále niečo deje, niečo strašidelné. Atmosféra sa zbavuje nahlúpleho pocitu síce pomaly, časom sa jej to ale do určitej miery podarí. Je tu nejaké napätie, spád, trocha vhodne podaného násilia. Škoda, že všetky zvraty sú značne predvídateľné, až na pár výnimiek sa vôbec nedarí udržať tajomnosť a prekvapovať či naťahovať diváka tým, čím by tvorcovia chceli. Viackrát máme pocit, že niečo nápadne podobné sme už videli. Patrí k tým menej rušivým negatívam diela, no určite by sme sa radšej zaobišli bez neho.

Don't Hang Up nie je nijako katastrofálny film. Opäť v ňom sledujeme aktuálne témy a digitálny svet, ktorý je vždy fajn vidieť aj v hororovom spracovaní. Negatíva na čele s nesympatickými hrdinami a dejovou pozliepanosťou ho držia ďaleko od lepších diel žánra, rozhodne ho ale nerobia nepozerateľným. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy