hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Don't Hang Up

Andrej Gomora | 7. 9. 2017
0
5/10          
žáner:
psycho, slasher, teen

Následky internetového exhibicionizmu


Rozkvet ktorých foriem predtým televíznej zábavy by sme asi mohli čakať s nástupom youtubeu, a možnosti ju vytvárať pre všetkých. Tínedžeri bažiaci po sláve asi nebudú nakrúcať hlboké dokumenty, skôr vytvárať niečo zábavné, vyžadujúce si čo najmenej námahy. Aj inteligencie, hoci tam už nemusí z ich strany ísť o úmyselnú voľbu. Napríklad vtipné telefonáty. Vzhľadom na množstvo konkurencie len musia niečím vyniknúť, jedna z možností je ísť až na doraz. V ľuďoch vytvárajú dojem, že sú v ohrození života, dokola im opakujú hlavne Don't Hang Up.

„Možno nie je natoľko vtipný a originálny ako oni, v niečom ich ale predsa predstihne.“

Robiť to dokola a navyše zverejňovať vlastné tváre a video, ako dobre sa na na smrť vystrašených ľuďoch zabávali, to už je predsa pomerne odvážne. Až hlúpe. Ak ich už nikto neprišiel zmlátiť, s nejakou formou odplaty by asi počítať mali. Napríklad, ak si niekto bude chcieť vystreliť z nich. Aspoň sa to tak začne. Možno nie je natoľko vtipný a originálny ako oni, v niečom ich ale predsa predstihne. Jemu keď raz zložia, dokáže zavolať naspäť. Vlastne im vie zavolať na ktorýkoľvek telefón v dome. Vie sa aj ozvať, keď vytočia akékoľvek číslo. Zdá sa že ich vidí, a ovláda aj ich televízor. Na tom im vie ukázať, ako uväznil jednému rodičov, druhému zhruba bývalú priateľku. No, zjavne ide o trochu sofistikovanejšiu hru, ako boli tie ich.

„Dvojica mladíkov je nám vykreslená tak iritujúco, ako sa len dá.“

Film si opäť takmer v prvom rade potrebuje poradiť s problémom nesympatických obetí. A znova sa mu to nie celkom darí. Dvojica mladíkov je nám totiž vykreslená tak iritujúco, ako sa len dá. V zásade to aj zodpovedá ich hoby, či internetovému povolaniu, ťahať ich až do takého extrému hádam predsa nebolo nevyhnutné. Nejde len o to, čo im doprajeme. Trochu utrpenia určite, s tým vraždením už je to ale zložitejšie. Navyše sledujeme ich tváre ako sa hlúpo škeria, ako sa predvádzajú pred webovými kamerami. Keď sa nám raz do hlavy vryje niekoho obraz v tejto polohe, nie je jednoduché prijať potom jeho utrápený výraz, veriť hereckým výkonom snažiacich sa zobraziť strach či úzkosť.

„Všetko to pôsobí ako prekomplikovaný konštrukt, možno strašidelný, no ťažko celkom divácky prijateľný.“

Druhý problém je nadšenie tvorcov z nápadu, ktoré na nás neustále kričí. Áno, je fajn, vtipné telefonáty sa skutočne javia ako častá zábavka, za ktorú by sme určite dopriali jeho autorom nejakú odplatu. Tá je v tomto prípade ale prehnaná, nedomyslená a značne neuveriteľná. Jej presné pozadie sa dozvieme až neskôr, zatiaľ ho môžeme vnímať skrátka ako hru psychopata. Len všetko to ovládanie techniky za hranicami bežných ľudských schopností. Sofistikovanosť plánu, jeho dokonalá realizácia. Všetko to pôsobí ako prekomplikovaný konštrukt, možno strašidelný, no ťažko celkom divácky prijateľný.

„Atmosféra sa zbavuje nahlúpleho pocitu síce pomaly, časom sa jej to ale do určitej miery podarí.“

Ak sa nám podarí prekonať antipatie voči hlavným hrdinom a nezaoberať sa reálnosťou priebehu, film nakoniec dokáže niečo ponúknuť. Jednak sa v ňom neustále niečo deje, niečo strašidelné. Atmosféra sa zbavuje nahlúpleho pocitu síce pomaly, časom sa jej to ale do určitej miery podarí. Je tu nejaké napätie, spád, trocha vhodne podaného násilia. Škoda, že všetky zvraty sú značne predvídateľné, až na pár výnimiek sa vôbec nedarí udržať tajomnosť a prekvapovať či naťahovať diváka tým, čím by tvorcovia chceli. Viackrát máme pocit, že niečo nápadne podobné sme už videli. Patrí k tým menej rušivým negatívam diela, no určite by sme sa radšej zaobišli bez neho.

Don't Hang Up nie je nijako katastrofálny film. Opäť v ňom sledujeme aktuálne témy a digitálny svet, ktorý je vždy fajn vidieť aj v hororovom spracovaní. Negatíva na čele s nesympatickými hrdinami a dejovou pozliepanosťou ho držia ďaleko od lepších diel žánra, rozhodne ho ale nerobia nepozerateľným. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy