hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Tusk

Kto by nechcel mať doma mroža?
Čo robí človeka človekom, kde je hranica medzi človekom a zvieraťom, a čím by sme vlastne radšej mali chcieť byť? Podobné otázky si kladie klasický horor Island of Lost Souls, inšpirovaný literárnou predlohou H.G.Wellsa. V tom robil šialený vedec experimenty na zvieratách, snažil sa zrýchliť v nich evolúciu a vytvoriť z nich ľudí. Keď Simpsonovci film parodovali, smer premeny otočili. Z ľudí sa stávali zvieratá a konečne boli šťastní. Nie až tak iný bol vlastne aj šialený doktor v Ľudskej stonožke, ktorý si tiež vyrábal z ľudí nového domáceho miláčika. Teraz ho pomerne zjavne napodobňuje ďalší šialenec, vo filme menom Tusk.
14. 4. 2015

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

recenzie.

Don't Hang Up

Andrej Gomora | 7. 9. 2017
0
5/10          
žáner:
psycho, slasher, teen

Následky internetového exhibicionizmu


Rozkvet ktorých foriem predtým televíznej zábavy by sme asi mohli čakať s nástupom youtubeu, a možnosti ju vytvárať pre všetkých. Tínedžeri bažiaci po sláve asi nebudú nakrúcať hlboké dokumenty, skôr vytvárať niečo zábavné, vyžadujúce si čo najmenej námahy. Aj inteligencie, hoci tam už nemusí z ich strany ísť o úmyselnú voľbu. Napríklad vtipné telefonáty. Vzhľadom na množstvo konkurencie len musia niečím vyniknúť, jedna z možností je ísť až na doraz. V ľuďoch vytvárajú dojem, že sú v ohrození života, dokola im opakujú hlavne Don't Hang Up.

„Možno nie je natoľko vtipný a originálny ako oni, v niečom ich ale predsa predstihne.“

Robiť to dokola a navyše zverejňovať vlastné tváre a video, ako dobre sa na na smrť vystrašených ľuďoch zabávali, to už je predsa pomerne odvážne. Až hlúpe. Ak ich už nikto neprišiel zmlátiť, s nejakou formou odplaty by asi počítať mali. Napríklad, ak si niekto bude chcieť vystreliť z nich. Aspoň sa to tak začne. Možno nie je natoľko vtipný a originálny ako oni, v niečom ich ale predsa predstihne. Jemu keď raz zložia, dokáže zavolať naspäť. Vlastne im vie zavolať na ktorýkoľvek telefón v dome. Vie sa aj ozvať, keď vytočia akékoľvek číslo. Zdá sa že ich vidí, a ovláda aj ich televízor. Na tom im vie ukázať, ako uväznil jednému rodičov, druhému zhruba bývalú priateľku. No, zjavne ide o trochu sofistikovanejšiu hru, ako boli tie ich.

„Dvojica mladíkov je nám vykreslená tak iritujúco, ako sa len dá.“

Film si opäť takmer v prvom rade potrebuje poradiť s problémom nesympatických obetí. A znova sa mu to nie celkom darí. Dvojica mladíkov je nám totiž vykreslená tak iritujúco, ako sa len dá. V zásade to aj zodpovedá ich hoby, či internetovému povolaniu, ťahať ich až do takého extrému hádam predsa nebolo nevyhnutné. Nejde len o to, čo im doprajeme. Trochu utrpenia určite, s tým vraždením už je to ale zložitejšie. Navyše sledujeme ich tváre ako sa hlúpo škeria, ako sa predvádzajú pred webovými kamerami. Keď sa nám raz do hlavy vryje niekoho obraz v tejto polohe, nie je jednoduché prijať potom jeho utrápený výraz, veriť hereckým výkonom snažiacich sa zobraziť strach či úzkosť.

„Všetko to pôsobí ako prekomplikovaný konštrukt, možno strašidelný, no ťažko celkom divácky prijateľný.“

Druhý problém je nadšenie tvorcov z nápadu, ktoré na nás neustále kričí. Áno, je fajn, vtipné telefonáty sa skutočne javia ako častá zábavka, za ktorú by sme určite dopriali jeho autorom nejakú odplatu. Tá je v tomto prípade ale prehnaná, nedomyslená a značne neuveriteľná. Jej presné pozadie sa dozvieme až neskôr, zatiaľ ho môžeme vnímať skrátka ako hru psychopata. Len všetko to ovládanie techniky za hranicami bežných ľudských schopností. Sofistikovanosť plánu, jeho dokonalá realizácia. Všetko to pôsobí ako prekomplikovaný konštrukt, možno strašidelný, no ťažko celkom divácky prijateľný.

„Atmosféra sa zbavuje nahlúpleho pocitu síce pomaly, časom sa jej to ale do určitej miery podarí.“

Ak sa nám podarí prekonať antipatie voči hlavným hrdinom a nezaoberať sa reálnosťou priebehu, film nakoniec dokáže niečo ponúknuť. Jednak sa v ňom neustále niečo deje, niečo strašidelné. Atmosféra sa zbavuje nahlúpleho pocitu síce pomaly, časom sa jej to ale do určitej miery podarí. Je tu nejaké napätie, spád, trocha vhodne podaného násilia. Škoda, že všetky zvraty sú značne predvídateľné, až na pár výnimiek sa vôbec nedarí udržať tajomnosť a prekvapovať či naťahovať diváka tým, čím by tvorcovia chceli. Viackrát máme pocit, že niečo nápadne podobné sme už videli. Patrí k tým menej rušivým negatívam diela, no určite by sme sa radšej zaobišli bez neho.

Don't Hang Up nie je nijako katastrofálny film. Opäť v ňom sledujeme aktuálne témy a digitálny svet, ktorý je vždy fajn vidieť aj v hororovom spracovaní. Negatíva na čele s nesympatickými hrdinami a dejovou pozliepanosťou ho držia ďaleko od lepších diel žánra, rozhodne ho ale nerobia nepozerateľným. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy