hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Tragedy Girls

Andrej Gomora | 14. 5. 2018
0
6/10          
žáner:
comedy, slasher, teen

Sú veci tragickejšie ako smrť


Skazené pubertiačky, ktorým sa žiada byť neustále stredobodom pozornosti existovali nepochybne vždy, minimálne pred päťdesiatimi rokmi ich krásne zachytila Věra Chytilovávo svojich Sedmikráskach. Hravé vyžívanie sa vo vlastných negatívnych kvalitách sa tiež posunulo na novú úroveň s príchodom digitálnej éry, a pozornosť reálneho okolia človeka už vôbec nie je prvoradou. Skutočne záleží len na likeoch, followeroch, retweetoch a iných prejavoch virtuálnej priazne. Áno, je to smutné, ale taký je aj názov filmu, Tragedy Girls.

„Ako lepšie vyvolať v ľuďoch záujem o vraždy ako tým, že ich prinesiem priamo do ich okolia.“

Keďže ide o komédiu, udalosti sú samozrejme prehnané. Podobností so skutočným svetom a celkom uveriteľných schém správania je v ňom ale naozaj dosť. Keď niekto založí stránku, je predsa dokonale normálne, ak pre ňu hľadá čo najviac sledovateľov, snaží sa ju spropagovať, kde sa len dá. Takže prečo by nespomenul jej meno v každom rozhovore, ideálne ak ho zrovna počúva viac ľudí. Prirodzeným ďalším krokom je potom budovať si publikum, ktoré daná téma zaujíma. Teda, ak píšem o vraždách a masových vrahoch, potrebujem niekoho, kto si o nich bude chcieť čítať, či sledovať videá. A ako lepšie vyvolať v ľuďoch záujem o vraždy ako tým, že ich prinesiem priamo do ich okolia. Do ich mesta, kde začnú umierať náhodní ľudia jeden za druhým. Znie to extrémne a komicky absurdne. Predsa ale pomerne logicky, nie?

„Tak sú jednoducho nastavené, že prvoradý je ich účet na twitteri a jeho čítanosť. Všetko ostatné už sú len technické detaily.“

Dôležité pre film je stvárnenie samotných dievčat, ktoré presne spĺňa to, čo by sa od nich dalo čakať. Musia byť nesympatické a prehnané, pomerne dokonale si ich aj tak vieme zaradiť k ich náprotivkom zo skutočného sveta. Sú celkom vecné a chladné pokiaľ ide o ich záujmy. Tak sú jednoducho nastavené, že prvoradý je ich účet na twitteri a jeho čítanosť. Všetko ostatné už sú len technické detaily. Vrátane morálky, záujmov iných ľudí a ich životov. Iste ide o trochu extrémny prípad, no komickosť mnohých hlášok a situácií je práve v tom, aké sú podobné skutočnému svetu. Ako strach z väzenia len preto, že celá ich práca by vyšla nazmar. A rada šerifa, že ak nechcú, aby ich vrah nenašiel, pomohlo by stále nezverejňovať, kde sa nachádzajú. Na ktorú dostane aj očakávateľnú odpoveď.

„Pozitívne je, že napriek celkovo komickému tónu filmu nie sú vôbec odfláknuté hororové pasáže.“

Pozitívne je, že napriek celkovo komickému tónu filmu nie sú vôbec odfláknuté hororové pasáže. Bude kvalitný gore, vyznievajúci vtipne ale aj hrozivo. Skôr ako ku komickému, nezaujímavému a nedramatickému umieraniu na spôsob Nezvratných osudov, sa blížime tínedžerským slasherom v štýle Vreskotu. Pre horor je vždy problém, ak je hlavnou postavou jeho záporný hrdina, tu sa ale ani nesnažíme mať nejakých hrdinov, s ktorými by sme sa zžili, o ktorých by sme sa počas celého filmu báli. Vždy ide len o jednotlivé hororovo spracované sekvencie, počas ktorých sa bojíme, pretože niekoho zabíjajú. Tie sa skončia, a my sa vrátime k našim dvom dievčatám, a k ich zvráteným záujmom.

Tragedy Girls je na jednej strane značne neseriózna komédia s extrémne iritujúcimi hlavnými hrdinkami. Svoje ciele ale spĺňa, zobrazuje presne to, čo by zobrazovať chcela, pričom často vôbec nejde o témy nehodné vážnejšieho záujmu. Dobre padnúť musí predovšetkým ľuďom s odporom k sociálnym médiám, naháňaniu popularity. K vymýšľaniu hashtagov na všetko, len aby ste dostali ľuďom do úst niečo, čo budú neustále opakovať. A navyše je tú tá miestami pomerne fungujúca hororová zložka. Takže, ak sa nebojíte, že to úmyselné iritovanie neznesiete, mal by vám film vedieť niečo ponúknuť.


View on YouTube
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok