hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Al morir la matinée

Andrej Gomora | 26. 3. 2021
0
7/10          
žáner:
slasher

Zažiť v kine skutočný horor


Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

„Žiaden z príbehov nejde do hĺbky, každý ale svojím spôsobom zaujme, vtiahne nás do atmosféry kina, kde presne podobných ľudí vídame.“

Pocit, že sme v kine je skutočne dokonalý, rušia ho len uveriteľné reálie v podobe chlapíka s baterkou a trochu priveľa rozhovorov v premietacej sále. Ale keď už je raz taká veľká a taká prázdna, načo by sa ukecaní Uruguajci obmedzovali. Ako vo fragmentárnom filme vidíme niekoľko samostatne vedľa seba sa odohrávajúcich príbehov. Študujúca premietačka a jej otec s nalomeným zdravím. Párik na podivnom rande. Starý čudák. A mládež, ktorá ukáže že aj priamo v sále sa dá zbaliť dievča. Len to treba vedieť, a asi musí byť v situácii, keď sa na ňu vykašľali. Žiaden z príbehov nejde do hĺbky, každý ale svojím spôsobom zaujme, vtiahne nás do atmosféry kina, kde presne podobných ľudí vídame. Tiež o nich nič nevieme, na dve hodiny vstúpia do našich životov a vzápätí sa zväčša nenávratne stratia.

„Pridáva to akejsi hravej atmosfére filmu, ktorý ako keby sa nechcel brať príliš vážne, nesilí sa do rýchlej akcie.“

Tak aj vrah ako keby zväčša išiel po obetiach samostatne. S výnimkou konca cítime izolovanosť postáv medzi sebou, tak ako ju poznáme z kina. Tým pádom neprichádza ani k čeleniu vrahovi, spoločnému boju či aspoň vedomosti o jeho existencii. K postavám sa dostáva samostatne, a tie zároveň až do jeho útoku nevedia, že im niečo hrozí. Tento postup má svoje nevýhody, tu si ich ale viditeľne zvážili, navyše ku koncu sa dostávame ku klasickému lovu a boju. Pridáva to akejsi hravej atmosfére filmu, ktorý ako keby sa nechcel brať príliš vážne, nesilí sa do rýchlej akcie. Užíva si svoju orgiu kinofilstva a pocty giallu.

„Vo filme nám ale zároveň nič nevysvetľujú, preto je ľahké nadobudnúť dojem absurdity, čo najintenzívnejšie odpornej.“

Vzhľadom na to, aká dlhá je úvodná časť bez násilia nás prekvapí, k akým nechutnostiam sa to nakoniec dopracujeme. Násilie pritom ako keby sa najviac sústredilo na tento cieľ- byť čo najviac nechutné. Pre tých s určitým druhom zmyslu pre humor môžu byť niektoré scény aj vtipné, je v nich určitý nápad. Vo filme nám ale zároveň nič nevysvetľujú, preto je ľahké nadobudnúť dojem absurdity, čo najintenzívnejšie odpornej. Problém je to len pre citlivejších divákov, na celom filme je niečo absurdné, v pozitívnom zmysle, absurdne hravé. Tento druh násilia doň preto dokonale zapadne a umocňuje v nás pocit zvláštnej odviazanosti. Ide aj o mierne primitívny spôsob ako v nás vyvolať viac strachu, keď miera brutálnosti psychopata čiastočne kompenzuje slabšiu priamočiarosť spádu a celkovú uveriteľnosť, ktorá by nám pomáhala vžiť sa do postáv. Je nám nepríjemne, lebo tu niekto vyjedá oči. Trochu ako v exploite, tu ale nikto netvrdil, že ide byť konvenčný.

Al morir la matinée je na jednej strane miestami veľmi odporný slasher, zároveň je to hravý prejav lásky k filmu, hororu a giallu. Čím skutočne vyniká je úplné ponorenie diváka do atmosféry kina, čo je možno na úkor menej akčnej prvej polovice. Potom sa ale všetko vynahradí a milovník hororu a krvi dostane to, čo sa mu žiada. Celkove ide o dobre spracovaný film, ktorý určite mieri hlavne na milovníkov žánra a divákov schopných zdieľať jeho vášeň pre staršie horory. Tento druh publika má potenciál veľmi potešiť, hoci možno nie úplne nadchnúť. Pre ostatných by malo ísť o minimálne nadpriemerný krvák, a teda tiež nie nepríjemne strávený čas.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok