recenzie.

Night Visitor (1971)

Andrej Gomora | 7. 5. 2015

0

8/10          

žáner:

psycho, retro, slasher

Pomste neprekáža ísť v trenkách snehom

„Má len jeden cieľ, pomstu, a do tej dokáže konečne sústrediť všetky svoje schopnosti."

Night Visitor je film vybudovaný okolo hlavnej postavy, ktorá má drsnej charizmy skutočne na rozdávanie. Na jednej strane ide v zásade o životného skrachovanca. Kým bol voľný, len chlastal, a z liečebne odísť ani netúži. Má len jeden cieľ, pomstu, a do tej dokáže konečne sústrediť všetky svoje schopnosti. Salemovu inteligenciu vidíme nie len v spôsobe, akým sa odpláca. Tvorcovia nám ju pre istotu zdôraznia šachovým majstrovstvom. Samozrejme ide o vysokého statného blondiaka v podaní Maxa von Sydowa, okrem iného známeho aj ako rytiera z Bergmanovej Siedmej pečate. Tu prekonáva všetky prekážky, takmer nahý beží v noci snehom za svojím cieľom.

„Aj na nich pôsobí neutešené prostredie zasneženej samoty, navyše sa ich zmocňuje strach a výčitky svedomia."

Dej filmu sa odohráva behom dvoch nocí a jedného dňa medzi nimi. Na jednej strane sledujeme dom sestry v podaní Liv Ullmanovej s jej manželom. Aj na nich pôsobí neutešené prostredie zasneženej samoty, navyše sa ich zmocňuje strach a výčitky svedomia. Salem mal byť predsa zavretý v liečebni, stále tam je. Ako mohol niekoho zabiť? Už aj tak si liezli na nervy, už aj tak ich život ubíjal, nič sa im nedarilo. Teraz sa ich svet definitívne rúca, stratili dôveru jeden v druhého aj v seba samých.

Trochu zvláštnou postavou vo filme je policajný vyšetrovateľ. Divák je navedený, aby Salemovi držal palce, predsa sa mstí za neprávosť. Mĺkvy policajt nič nehovorí jasne, no na rozdiel od všetkých ostatných neprijíma okamžite jasné indície v Salemov prospech. Keď sa samotné Salemove obete stávajú len hračkami v jeho rukách, ktoré musia skôr či neskôr podľahnúť jeho tichému odhodlaniu, práve komisár je jeho jediným súperom. Toho predsa potrebuje oklamať a v ňom nachádza sebe podobného, mĺkveho no nepoddajného protivníka.

„Salem na jednej strane nie je tajomný duch, ktorý sa niekde zjaví a zase zmizne. Naopak, je pre nás veľmi ľudský, vidíme jeho snahu, jeho bolesť aj nezdary."

Väčšina stopáže samozrejme sleduje samotného Salema. Mnoho scén stavia čisto na jeho osobnom čare, sú dlhé a bez prínosu pre dej. Preto Salema sledujeme, ako behá v snehu, štverá sa na múry a na trikrát si na ne vyhadzuje lano. Salem na jednej strane nie je tajomný duch, ktorý sa niekde zjaví a zase zmizne. Naopak, je pre nás veľmi ľudský, vidíme jeho snahu, jeho bolesť aj nezdary. Jeho pôsobenie je ale o to silnejšie, zároveň je totiž človek a zároveň nezastaviteľná sila, ktorá si ide chladnokrvne a cez všetky prekážky za svojím. Sneh aj hrubé múry liečebne už slúžia len na zdôraznenie jeho drsnosti, rovnako ako drsnosti atmosféry. Tú popri krásnom vizuále dotvára veľmi zaujímavá hudba inak Hollywoodskeho skladateľa Henryho Manciniho, okrem iného autora motívu Ružového pantera.

Ak má príbeh o pomste množstvo variácií, Night visitor nám predvádza jednu severskú. Drsne severskú. Pomsta je spravodlivá, aj keď tvrdá, tak ako jej vykonávateľ. Ten povie za celý film asi päť viet, ale nie je stroj. Je skutočný človek, romantický hrdina sám proti všetkým. Zničený a stratený, ale nie rezignovaný, keď nájde niečo, čo by chcel dokázať. Chladnokrvne ako on napreduje aj film. Vo vraždách sa nevyžíva, nepotrebuje veľa krvi. Stačí mu tvrdosť, pomalá a istá.