hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

recenzie.

Leatherface

Andrej Gomora | 16. 11. 2017
0
5/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, psycho

Toľko ste toho pod maskou nečakali


Vôbec s názvom séria treba byť pri Texaských masakroch motorovou pílou opatrní, ide skôr o klasický prípad žmýkania kultu a mena, spôsobom často dosť nekoncepčným. Kult vytvoril zaslúžene v roku 1974 pôvodný Texaský masaker. Okrem znesiteľného remakeu z roku 2003 vzniklo viacero pokusov o sequely a prequely, ktoré z výnimkou možno jedného z roku 1990 dopadli viac či menej katastrofou. Až v tých prišlo vôbec kúlové pomenovanie Leatherface a povýšenie chlapíka bez tváre ale zato s pílou na samostatnú postavu. Snaha ju rozvíjať pokračuje aj teraz, konkrétne sa dostávame k jeho minulosti, vo filme nazvanom jednoducho Leatherface.

„Potom spravili jeho rodičia chybu, do stodoly sa im nejakou náhodou dostala mŕtvola šerifovej dcéry.“

Ako zistíme, on vôbec nie je len tak ďalší z radu buranov, ktorý sa akurát vyvinul trochu inak. Viac do veľkosti a menej do inteligencie. Ako malý mal dokonca aj súcit, do lovenia cudzincov sa zapájal rád, no rezanie, to mu akosi nešlo. Potom spravili jeho rodičia chybu, do stodoly sa im nejakou náhodou dostala mŕtvola šerifovej dcéry. Malého Leatherfacea, vtedy ešte používajúceho meno Jed, zato šerif rodičom vezme. Ako pomstu ho dá zatvoriť do svojskej inštitúcie, oficiálne sa snažiacej deti pred rodičmi ochrániť, a prevychovať. Tie tam samozrejme nie sú zrovna spokojné, robia si zle navzájom a zle im robí aj vedenie, s výnimkou jednej mladej sestričky plnej ideálov. Zrovna tá sa pritrafí aj ako rukojemníčka, keď v inštitúte vypukne vzbura a naskytne sa šanca utiecť. Utekajú s ňou štyria, z ktorých Jed sa javí tým najnormálnejším. Áno, až natoľko nádejne to s ním dovtedy vyzeralo.

„Pár nedostatkov je len na strane uveriteľnosti, keď sa zobrazenie inštitúcie zdá mierne prehnané, hlavne čo do nezmyselnej krutosti. Taký ale bude celý film.“

Atmosféra liečebne či ako to chceme nazvať funguje, pôsobí stiesňujúco a beznádejne, plná ľudského zla úplne zo všetkých strán. Mladá Lizzy ako jediná predstaviteľka intenzívnej ľudskosti a dobra tento pocit ešte umocňuje, keď sa dostáva so svojím okolím do silného kontrastu. Pár nedostatkov je len na strane uveriteľnosti, keď sa zobrazenie inštitúcie zdá mierne prehnané, hlavne čo do nezmyselnej krutosti. Taký ale bude celý film. Priestorovo opúšťa jednu zvrátenú farmu, na tej sa odohráva len z malej časti. Zobrazuje ale krutosť a násilie ako ich poznáme odtiaľ, a pre nás nemusí byť celkom uveriteľné, že by mohlo ísť o až natoľko bežné úkazy.

„Exploitation zachádza často vo svojej brutalite až do úplných extrémov, jediné šťastie, že celkom explicitné nie je aj jej zobrazenie.“

Postavy sa okamžite pomerne jasne zaškatuľkujú, zaujať sa snažia predovšetkým psychopati, a Lizzy ako ich obeť. Exploitation zachádza často vo svojej brutalite až do úplných extrémov, jediné šťastie, že celkom explicitné nie je aj jej zobrazenie. Príde aj pár sviežejších nápadov, sviežich v zmysle, že nejde len o najprimitívnejšie rezanie, keďže asi všetky sme už niekde videli. Do filmu sa každopádne hodia, hlavne keď ich zobrazenie nezachádza za hranice pozerateľnosti, na čo mali určite potenciál.

„Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie.“

Práve žánrové miešanie krutého exploitationu s thrillerom, ktorému by zodpovedala dejová stránka, je síce sympatické, no nakoniec sa ukáže ako nezvládnuté. Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie. V tom prípade by ale potreboval na budovanie atmosféry svoje vlastné prostriedky, a tie mu chýbajú. Hlavnými sa stávajú utečenci z liečebne, krutí prehnane až za hranicu uveriteľnosti. Všetko sa odohráva akosi nepochopiteľne, bez zmyslu, s jediným zrozumiteľným účelom, ktorým je čo najviac násilia. Aj keď film má svoje kvality, nedokáže diváka skutočne vtiahnuť, zaujať niečím jasným a intenzívnym. Nakoniec príde samotná pointa, pri ktorej si dáme film do spojitosti s celou sériou. A možno by sme radšej zabudli, čo sa nám to snažil nahovoriť.

Leatherface je vo svojej podstate dobrý pokus, ktorý skrátka príliš nevyšiel. Snaží sa sériu obohatiť, oživiť, nedržať sa stále toho istého. Čo znie pozitívne, no zároveň to znamená, že jej berie to, čo na nej diváci mali radi, a čo na nej fungovalo. Konkrétne, na tých dvoch podarených filmoch. Chýba tu jednoduché zlo sústredené do jednej zvrhlej rodiny. S psychopatmi sa film zahráva príliš voľne, až sa stratí efekt, ktorý by sa pri nich žiadal. A dá sa mu prepáčiť, ak z toho jedného najväčšieho zrazu spravil normálneho človeka.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy