hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Would You Rather

Aktivity vyšli z módy, zahrajte sa Battle Royale
Nech dá prvý výpoveď kto môže povedať že pre peniaze nerobí nič čo sa mu hnusí. A nech prestane behať po konkurzoch do všemožných reality šou. Viete si ale predstaviť, že by ste pre peniaze niekoho zmrzačili alebo zabili, a to isté nechali spraviť sebe? Najlepšie takpovediac z vlastnej vôle, keď sa vás na vaše slobodné rozhodnutie spýtajú slovami Would You Rather?
Iris musí odísť zo školy aby sa starala o smrteľne chorého brata. Neúspešne zháňa akúkoľvek prácu, keď dostane zaujímavú ponuku. Stačí, aby sa zúčastnila jednej večere po ktorej bude nasledovať hra. Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu. Háčik? Žiaden o akom by vedeli, dokonca aj Irisyn doktor odporúča účasť. Prečo by Iris nešla? Napred jej ako vegetariánke dajú balík peňazí ak zje steak. Potom abstinujúcemu alkoholikovi zaplatia aby vypil fľašu whisky. Hostiteľ si zjavne užíva trápenie ľudí. A potom sa začne hra. Odísť sa už nedá, a možnosti pre každého hráča sú vždy len dve. Napríklad istá alebo možná smrť, či zranenie jedného alebo druhého spoluhráča.
12. 11. 2013

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

Darlin

Divoké zlatíčko

Už s dierou v realite je to tu trochu problém, presnejšie hneď s tou úvodnou, bude ich totiž viac. Dve divoké bytosti žijú v meste či na jeho okraji a nikoho ich existencia doteraz nerozrušila či neznepokojila. Možno to máme brať, že kým v horách by vzbudili pozornosť a privolali dav výskumníkov, v meste sme na exotov zvyknutí. Nech je to akokoľvek, nejakým spôsobom bytosti pochopiť a zaradiť si do nášho obrazu sveta je ťažké. Tá mladšia je podľa náramku, jednoducho Darlin.

24. 3. 2020

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

recenzie.

Leatherface

Andrej Gomora | 16. 11. 2017
0
5/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, psycho

Toľko ste toho pod maskou nečakali


Vôbec s názvom séria treba byť pri Texaských masakroch motorovou pílou opatrní, ide skôr o klasický prípad žmýkania kultu a mena, spôsobom často dosť nekoncepčným. Kult vytvoril zaslúžene v roku 1974 pôvodný Texaský masaker. Okrem znesiteľného remakeu z roku 2003 vzniklo viacero pokusov o sequely a prequely, ktoré z výnimkou možno jedného z roku 1990 dopadli viac či menej katastrofou. Až v tých prišlo vôbec kúlové pomenovanie Leatherface a povýšenie chlapíka bez tváre ale zato s pílou na samostatnú postavu. Snaha ju rozvíjať pokračuje aj teraz, konkrétne sa dostávame k jeho minulosti, vo filme nazvanom jednoducho Leatherface.

„Potom spravili jeho rodičia chybu, do stodoly sa im nejakou náhodou dostala mŕtvola šerifovej dcéry.“

Ako zistíme, on vôbec nie je len tak ďalší z radu buranov, ktorý sa akurát vyvinul trochu inak. Viac do veľkosti a menej do inteligencie. Ako malý mal dokonca aj súcit, do lovenia cudzincov sa zapájal rád, no rezanie, to mu akosi nešlo. Potom spravili jeho rodičia chybu, do stodoly sa im nejakou náhodou dostala mŕtvola šerifovej dcéry. Malého Leatherfacea, vtedy ešte používajúceho meno Jed, zato šerif rodičom vezme. Ako pomstu ho dá zatvoriť do svojskej inštitúcie, oficiálne sa snažiacej deti pred rodičmi ochrániť, a prevychovať. Tie tam samozrejme nie sú zrovna spokojné, robia si zle navzájom a zle im robí aj vedenie, s výnimkou jednej mladej sestričky plnej ideálov. Zrovna tá sa pritrafí aj ako rukojemníčka, keď v inštitúte vypukne vzbura a naskytne sa šanca utiecť. Utekajú s ňou štyria, z ktorých Jed sa javí tým najnormálnejším. Áno, až natoľko nádejne to s ním dovtedy vyzeralo.

„Pár nedostatkov je len na strane uveriteľnosti, keď sa zobrazenie inštitúcie zdá mierne prehnané, hlavne čo do nezmyselnej krutosti. Taký ale bude celý film.“

Atmosféra liečebne či ako to chceme nazvať funguje, pôsobí stiesňujúco a beznádejne, plná ľudského zla úplne zo všetkých strán. Mladá Lizzy ako jediná predstaviteľka intenzívnej ľudskosti a dobra tento pocit ešte umocňuje, keď sa dostáva so svojím okolím do silného kontrastu. Pár nedostatkov je len na strane uveriteľnosti, keď sa zobrazenie inštitúcie zdá mierne prehnané, hlavne čo do nezmyselnej krutosti. Taký ale bude celý film. Priestorovo opúšťa jednu zvrátenú farmu, na tej sa odohráva len z malej časti. Zobrazuje ale krutosť a násilie ako ich poznáme odtiaľ, a pre nás nemusí byť celkom uveriteľné, že by mohlo ísť o až natoľko bežné úkazy.

„Exploitation zachádza často vo svojej brutalite až do úplných extrémov, jediné šťastie, že celkom explicitné nie je aj jej zobrazenie.“

Postavy sa okamžite pomerne jasne zaškatuľkujú, zaujať sa snažia predovšetkým psychopati, a Lizzy ako ich obeť. Exploitation zachádza často vo svojej brutalite až do úplných extrémov, jediné šťastie, že celkom explicitné nie je aj jej zobrazenie. Príde aj pár sviežejších nápadov, sviežich v zmysle, že nejde len o najprimitívnejšie rezanie, keďže asi všetky sme už niekde videli. Do filmu sa každopádne hodia, hlavne keď ich zobrazenie nezachádza za hranice pozerateľnosti, na čo mali určite potenciál.

„Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie.“

Práve žánrové miešanie krutého exploitationu s thrillerom, ktorému by zodpovedala dejová stránka, je síce sympatické, no nakoniec sa ukáže ako nezvládnuté. Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie. V tom prípade by ale potreboval na budovanie atmosféry svoje vlastné prostriedky, a tie mu chýbajú. Hlavnými sa stávajú utečenci z liečebne, krutí prehnane až za hranicu uveriteľnosti. Všetko sa odohráva akosi nepochopiteľne, bez zmyslu, s jediným zrozumiteľným účelom, ktorým je čo najviac násilia. Aj keď film má svoje kvality, nedokáže diváka skutočne vtiahnuť, zaujať niečím jasným a intenzívnym. Nakoniec príde samotná pointa, pri ktorej si dáme film do spojitosti s celou sériou. A možno by sme radšej zabudli, čo sa nám to snažil nahovoriť.

Leatherface je vo svojej podstate dobrý pokus, ktorý skrátka príliš nevyšiel. Snaží sa sériu obohatiť, oživiť, nedržať sa stále toho istého. Čo znie pozitívne, no zároveň to znamená, že jej berie to, čo na nej diváci mali radi, a čo na nej fungovalo. Konkrétne, na tých dvoch podarených filmoch. Chýba tu jednoduché zlo sústredené do jednej zvrhlej rodiny. S psychopatmi sa film zahráva príliš voľne, až sa stratí efekt, ktorý by sa pri nich žiadal. A dá sa mu prepáčiť, ak z toho jedného najväčšieho zrazu spravil normálneho človeka.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy