hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Leatherface

Andrej Gomora | 16. 11. 2017
0
5/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, psycho

Toľko ste toho pod maskou nečakali


Vôbec s názvom séria treba byť pri Texaských masakroch motorovou pílou opatrní, ide skôr o klasický prípad žmýkania kultu a mena, spôsobom často dosť nekoncepčným. Kult vytvoril zaslúžene v roku 1974 pôvodný Texaský masaker. Okrem znesiteľného remakeu z roku 2003 vzniklo viacero pokusov o sequely a prequely, ktoré z výnimkou možno jedného z roku 1990 dopadli viac či menej katastrofou. Až v tých prišlo vôbec kúlové pomenovanie Leatherface a povýšenie chlapíka bez tváre ale zato s pílou na samostatnú postavu. Snaha ju rozvíjať pokračuje aj teraz, konkrétne sa dostávame k jeho minulosti, vo filme nazvanom jednoducho Leatherface.

„Potom spravili jeho rodičia chybu, do stodoly sa im nejakou náhodou dostala mŕtvola šerifovej dcéry.“

Ako zistíme, on vôbec nie je len tak ďalší z radu buranov, ktorý sa akurát vyvinul trochu inak. Viac do veľkosti a menej do inteligencie. Ako malý mal dokonca aj súcit, do lovenia cudzincov sa zapájal rád, no rezanie, to mu akosi nešlo. Potom spravili jeho rodičia chybu, do stodoly sa im nejakou náhodou dostala mŕtvola šerifovej dcéry. Malého Leatherfacea, vtedy ešte používajúceho meno Jed, zato šerif rodičom vezme. Ako pomstu ho dá zatvoriť do svojskej inštitúcie, oficiálne sa snažiacej deti pred rodičmi ochrániť, a prevychovať. Tie tam samozrejme nie sú zrovna spokojné, robia si zle navzájom a zle im robí aj vedenie, s výnimkou jednej mladej sestričky plnej ideálov. Zrovna tá sa pritrafí aj ako rukojemníčka, keď v inštitúte vypukne vzbura a naskytne sa šanca utiecť. Utekajú s ňou štyria, z ktorých Jed sa javí tým najnormálnejším. Áno, až natoľko nádejne to s ním dovtedy vyzeralo.

„Pár nedostatkov je len na strane uveriteľnosti, keď sa zobrazenie inštitúcie zdá mierne prehnané, hlavne čo do nezmyselnej krutosti. Taký ale bude celý film.“

Atmosféra liečebne či ako to chceme nazvať funguje, pôsobí stiesňujúco a beznádejne, plná ľudského zla úplne zo všetkých strán. Mladá Lizzy ako jediná predstaviteľka intenzívnej ľudskosti a dobra tento pocit ešte umocňuje, keď sa dostáva so svojím okolím do silného kontrastu. Pár nedostatkov je len na strane uveriteľnosti, keď sa zobrazenie inštitúcie zdá mierne prehnané, hlavne čo do nezmyselnej krutosti. Taký ale bude celý film. Priestorovo opúšťa jednu zvrátenú farmu, na tej sa odohráva len z malej časti. Zobrazuje ale krutosť a násilie ako ich poznáme odtiaľ, a pre nás nemusí byť celkom uveriteľné, že by mohlo ísť o až natoľko bežné úkazy.

„Exploitation zachádza často vo svojej brutalite až do úplných extrémov, jediné šťastie, že celkom explicitné nie je aj jej zobrazenie.“

Postavy sa okamžite pomerne jasne zaškatuľkujú, zaujať sa snažia predovšetkým psychopati, a Lizzy ako ich obeť. Exploitation zachádza často vo svojej brutalite až do úplných extrémov, jediné šťastie, že celkom explicitné nie je aj jej zobrazenie. Príde aj pár sviežejších nápadov, sviežich v zmysle, že nejde len o najprimitívnejšie rezanie, keďže asi všetky sme už niekde videli. Do filmu sa každopádne hodia, hlavne keď ich zobrazenie nezachádza za hranice pozerateľnosti, na čo mali určite potenciál.

„Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie.“

Práve žánrové miešanie krutého exploitationu s thrillerom, ktorému by zodpovedala dejová stránka, je síce sympatické, no nakoniec sa ukáže ako nezvládnuté. Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie. V tom prípade by ale potreboval na budovanie atmosféry svoje vlastné prostriedky, a tie mu chýbajú. Hlavnými sa stávajú utečenci z liečebne, krutí prehnane až za hranicu uveriteľnosti. Všetko sa odohráva akosi nepochopiteľne, bez zmyslu, s jediným zrozumiteľným účelom, ktorým je čo najviac násilia. Aj keď film má svoje kvality, nedokáže diváka skutočne vtiahnuť, zaujať niečím jasným a intenzívnym. Nakoniec príde samotná pointa, pri ktorej si dáme film do spojitosti s celou sériou. A možno by sme radšej zabudli, čo sa nám to snažil nahovoriť.

Leatherface je vo svojej podstate dobrý pokus, ktorý skrátka príliš nevyšiel. Snaží sa sériu obohatiť, oživiť, nedržať sa stále toho istého. Čo znie pozitívne, no zároveň to znamená, že jej berie to, čo na nej diváci mali radi, a čo na nej fungovalo. Konkrétne, na tých dvoch podarených filmoch. Chýba tu jednoduché zlo sústredené do jednej zvrhlej rodiny. S psychopatmi sa film zahráva príliš voľne, až sa stratí efekt, ktorý by sa pri nich žiadal. A dá sa mu prepáčiť, ak z toho jedného najväčšieho zrazu spravil normálneho človeka.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy