hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Jessabelle

Andrej Gomora | 20. 11. 2014
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Odkaz mŕtvej matky pre mŕtve dieťa


Mať v kinách v priebehu mesiaca dva horory, ktorých názvy sú spolovice rovnaké ženské mená znie ako šibalský žartík. Hlavne keď za ten mesiac v našich kinách iné horory neboli. Annabelle bola už sama osebe nepodarený pokus o vtip. Takže právom vzbudzuje nedôveru ten, kto sa od nej nesnaží čo najviac dištancovať. Hovorme si, že ide o náhodu, a snažme sa na Jessabelle pozerať bez predsudkov.
 

„Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť."

Aj keď ide len o ďalšiu duchárinu. Ktorých sme tu v poslednom čase mali viac než dosť a ktorých kvalita sa od V zajatí démonov rúti strmhlav k zemi s jasným cieľom v hlbokom suteréne. Aspoň dej je našťastie trochu iný. Tehotná Jessabelle sa ide sťahovať k priateľovi. Ten sa pri výjazde dobre nerozhliadne, rozpráva o jej sne. Kamión zabije jeho aj nenarodené dieťa. Jessabelle dočasne skončí na vozíku, na nohy sa má postaviť po pár mesiacoch rehabilitácie. Matka jej zomrela na rakovinu krátko po pôrode, otec ju zveril do opatery tety. Teraz si ju vezme do odľahlého domu na brehu jazera. Jediná izba na prízemí je tá, kde dožila jej matka. Jessabelle začne vidieť čudné veci, postava príde na vozíčku k jej posteli, pravidelne na ňu útočí niekde na hranici sna a bdenia. Okrem traumy zo straty snúbenca a dieťaťa sa do jej snov znova dostane aj mŕtva matka. Nájde kazety, ktoré jej krátko pred pôrodom nahrala k osemnástim narodeninám. Lenže nie je na nich spev ani optimistické priania do budúcnosti. Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť. Nie v ďalekej budúcnosti, blízku, ako keby k nej už prišlo. Kazety asi nebudú tak celkom bezvýznamné, keď pri pokuse ich spáliť Jessabelin otec sám uhorí.

„Hlavný rozdiel je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti."

Znie hrozne, za ako málo už sa učíme byť vďační. Po Annabelle je veľký pokrok už vôbec v hľadaní nových tém a nápadov, aj keď len v rámci duchárskych príbehov. Práve až keď sa film dostane od opozeraných scén k tej troche originality, máme dojem, že sa nepozeráme zase na to isté, len horšie spravené. Máme tu silný príbeh na pozadí. Aj keď je deravý s minimálne jednou dosť vážnou logickou chybou, je aspoň trocha iný. Do filmu vstupujú svieže prvky ako je voodoo a černošskí kúzleníci. Hlavný rozdiel ale je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti. Nezisťuje len, kto je tá tajomná postava pri jej posteli, ale aj kto je ona sama. V tomto bode ako keby si nie úplne sadol scenár s réžiou. Mnohé príbehovo vypäté momenty na nás doľahnú minimálne. Plačúca matka na videu je pre nás len čudná hysterka. Až neskôr zistíme, že plakať mala veľmi dobrý dôvod. To od nás hádam čakajú, že sa budeme sami dodatočne zamýšľať, čo sme to vlastne videli?

„Príbeh je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac."

Prostredie opusteného domu a bezmocnej vozičkárky nepochybne má svoje výhody a do určitej miery ich aj využíva. Práca s duchmi je tiež mierne inovatívna. Poznáte to, objaví sa tajomná postava, stojí niekde, priletí k niekomu. A vy si hovoríte - no a čo, čo sa asi môže diať ďalej? Novinka- v tomto prípade duch neváha použiť vlastné päste a stať sa súčasťou čisto akčných scén. Nie sú komické, skôr hovoria o bezradnosti. Celý film ako keby nevedel, čo so sebou. Na jednej strane sa čo najviac snaží napodobniť nedávne duchárske snímky. Snaží sa využívať podobné prostriedky a podobne pôsobiť na diváka. Jeho príbeh je na druhej strane úplne iný. Je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac. Oni ale zjavne chceli ísť cestou osvedčenej ducháriny a vytvoriť ďalší lacný odvar. Podarilo sa.

Ak je aj Jessabelle pozerateľnejšia ako Annebelle, o žiadnu veľkú výhru nejde. Nádych poetiky aj všetky jej klady sa strácajú v snahe neodlíšiť sa, ktorá jej asi vyniesla zaradenie do širšej distribúcie kín. Takže pre tvorcov úspech, no určite nie pre znova sklamaného diváka.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy