hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Jessabelle

Andrej Gomora | 20. 11. 2014
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Odkaz mŕtvej matky pre mŕtve dieťa


Mať v kinách v priebehu mesiaca dva horory, ktorých názvy sú spolovice rovnaké ženské mená znie ako šibalský žartík. Hlavne keď za ten mesiac v našich kinách iné horory neboli. Annabelle bola už sama osebe nepodarený pokus o vtip. Takže právom vzbudzuje nedôveru ten, kto sa od nej nesnaží čo najviac dištancovať. Hovorme si, že ide o náhodu, a snažme sa na Jessabelle pozerať bez predsudkov.
 

„Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť."

Aj keď ide len o ďalšiu duchárinu. Ktorých sme tu v poslednom čase mali viac než dosť a ktorých kvalita sa od V zajatí démonov rúti strmhlav k zemi s jasným cieľom v hlbokom suteréne. Aspoň dej je našťastie trochu iný. Tehotná Jessabelle sa ide sťahovať k priateľovi. Ten sa pri výjazde dobre nerozhliadne, rozpráva o jej sne. Kamión zabije jeho aj nenarodené dieťa. Jessabelle dočasne skončí na vozíku, na nohy sa má postaviť po pár mesiacoch rehabilitácie. Matka jej zomrela na rakovinu krátko po pôrode, otec ju zveril do opatery tety. Teraz si ju vezme do odľahlého domu na brehu jazera. Jediná izba na prízemí je tá, kde dožila jej matka. Jessabelle začne vidieť čudné veci, postava príde na vozíčku k jej posteli, pravidelne na ňu útočí niekde na hranici sna a bdenia. Okrem traumy zo straty snúbenca a dieťaťa sa do jej snov znova dostane aj mŕtva matka. Nájde kazety, ktoré jej krátko pred pôrodom nahrala k osemnástim narodeninám. Lenže nie je na nich spev ani optimistické priania do budúcnosti. Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť. Nie v ďalekej budúcnosti, blízku, ako keby k nej už prišlo. Kazety asi nebudú tak celkom bezvýznamné, keď pri pokuse ich spáliť Jessabelin otec sám uhorí.

„Hlavný rozdiel je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti."

Znie hrozne, za ako málo už sa učíme byť vďační. Po Annabelle je veľký pokrok už vôbec v hľadaní nových tém a nápadov, aj keď len v rámci duchárskych príbehov. Práve až keď sa film dostane od opozeraných scén k tej troche originality, máme dojem, že sa nepozeráme zase na to isté, len horšie spravené. Máme tu silný príbeh na pozadí. Aj keď je deravý s minimálne jednou dosť vážnou logickou chybou, je aspoň trocha iný. Do filmu vstupujú svieže prvky ako je voodoo a černošskí kúzleníci. Hlavný rozdiel ale je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti. Nezisťuje len, kto je tá tajomná postava pri jej posteli, ale aj kto je ona sama. V tomto bode ako keby si nie úplne sadol scenár s réžiou. Mnohé príbehovo vypäté momenty na nás doľahnú minimálne. Plačúca matka na videu je pre nás len čudná hysterka. Až neskôr zistíme, že plakať mala veľmi dobrý dôvod. To od nás hádam čakajú, že sa budeme sami dodatočne zamýšľať, čo sme to vlastne videli?

„Príbeh je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac."

Prostredie opusteného domu a bezmocnej vozičkárky nepochybne má svoje výhody a do určitej miery ich aj využíva. Práca s duchmi je tiež mierne inovatívna. Poznáte to, objaví sa tajomná postava, stojí niekde, priletí k niekomu. A vy si hovoríte - no a čo, čo sa asi môže diať ďalej? Novinka- v tomto prípade duch neváha použiť vlastné päste a stať sa súčasťou čisto akčných scén. Nie sú komické, skôr hovoria o bezradnosti. Celý film ako keby nevedel, čo so sebou. Na jednej strane sa čo najviac snaží napodobniť nedávne duchárske snímky. Snaží sa využívať podobné prostriedky a podobne pôsobiť na diváka. Jeho príbeh je na druhej strane úplne iný. Je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac. Oni ale zjavne chceli ísť cestou osvedčenej ducháriny a vytvoriť ďalší lacný odvar. Podarilo sa.

Ak je aj Jessabelle pozerateľnejšia ako Annebelle, o žiadnu veľkú výhru nejde. Nádych poetiky aj všetky jej klady sa strácajú v snahe neodlíšiť sa, ktorá jej asi vyniesla zaradenie do širšej distribúcie kín. Takže pre tvorcov úspech, no určite nie pre znova sklamaného diváka.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy