hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Jessabelle

Andrej Gomora | 20. 11. 2014
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Odkaz mŕtvej matky pre mŕtve dieťa


Mať v kinách v priebehu mesiaca dva horory, ktorých názvy sú spolovice rovnaké ženské mená znie ako šibalský žartík. Hlavne keď za ten mesiac v našich kinách iné horory neboli. Annabelle bola už sama osebe nepodarený pokus o vtip. Takže právom vzbudzuje nedôveru ten, kto sa od nej nesnaží čo najviac dištancovať. Hovorme si, že ide o náhodu, a snažme sa na Jessabelle pozerať bez predsudkov.
 

„Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť."

Aj keď ide len o ďalšiu duchárinu. Ktorých sme tu v poslednom čase mali viac než dosť a ktorých kvalita sa od V zajatí démonov rúti strmhlav k zemi s jasným cieľom v hlbokom suteréne. Aspoň dej je našťastie trochu iný. Tehotná Jessabelle sa ide sťahovať k priateľovi. Ten sa pri výjazde dobre nerozhliadne, rozpráva o jej sne. Kamión zabije jeho aj nenarodené dieťa. Jessabelle dočasne skončí na vozíku, na nohy sa má postaviť po pár mesiacoch rehabilitácie. Matka jej zomrela na rakovinu krátko po pôrode, otec ju zveril do opatery tety. Teraz si ju vezme do odľahlého domu na brehu jazera. Jediná izba na prízemí je tá, kde dožila jej matka. Jessabelle začne vidieť čudné veci, postava príde na vozíčku k jej posteli, pravidelne na ňu útočí niekde na hranici sna a bdenia. Okrem traumy zo straty snúbenca a dieťaťa sa do jej snov znova dostane aj mŕtva matka. Nájde kazety, ktoré jej krátko pred pôrodom nahrala k osemnástim narodeninám. Lenže nie je na nich spev ani optimistické priania do budúcnosti. Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť. Nie v ďalekej budúcnosti, blízku, ako keby k nej už prišlo. Kazety asi nebudú tak celkom bezvýznamné, keď pri pokuse ich spáliť Jessabelin otec sám uhorí.

„Hlavný rozdiel je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti."

Znie hrozne, za ako málo už sa učíme byť vďační. Po Annabelle je veľký pokrok už vôbec v hľadaní nových tém a nápadov, aj keď len v rámci duchárskych príbehov. Práve až keď sa film dostane od opozeraných scén k tej troche originality, máme dojem, že sa nepozeráme zase na to isté, len horšie spravené. Máme tu silný príbeh na pozadí. Aj keď je deravý s minimálne jednou dosť vážnou logickou chybou, je aspoň trocha iný. Do filmu vstupujú svieže prvky ako je voodoo a černošskí kúzleníci. Hlavný rozdiel ale je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti. Nezisťuje len, kto je tá tajomná postava pri jej posteli, ale aj kto je ona sama. V tomto bode ako keby si nie úplne sadol scenár s réžiou. Mnohé príbehovo vypäté momenty na nás doľahnú minimálne. Plačúca matka na videu je pre nás len čudná hysterka. Až neskôr zistíme, že plakať mala veľmi dobrý dôvod. To od nás hádam čakajú, že sa budeme sami dodatočne zamýšľať, čo sme to vlastne videli?

„Príbeh je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac."

Prostredie opusteného domu a bezmocnej vozičkárky nepochybne má svoje výhody a do určitej miery ich aj využíva. Práca s duchmi je tiež mierne inovatívna. Poznáte to, objaví sa tajomná postava, stojí niekde, priletí k niekomu. A vy si hovoríte - no a čo, čo sa asi môže diať ďalej? Novinka- v tomto prípade duch neváha použiť vlastné päste a stať sa súčasťou čisto akčných scén. Nie sú komické, skôr hovoria o bezradnosti. Celý film ako keby nevedel, čo so sebou. Na jednej strane sa čo najviac snaží napodobniť nedávne duchárske snímky. Snaží sa využívať podobné prostriedky a podobne pôsobiť na diváka. Jeho príbeh je na druhej strane úplne iný. Je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac. Oni ale zjavne chceli ísť cestou osvedčenej ducháriny a vytvoriť ďalší lacný odvar. Podarilo sa.

Ak je aj Jessabelle pozerateľnejšia ako Annebelle, o žiadnu veľkú výhru nejde. Nádych poetiky aj všetky jej klady sa strácajú v snahe neodlíšiť sa, ktorá jej asi vyniesla zaradenie do širšej distribúcie kín. Takže pre tvorcov úspech, no určite nie pre znova sklamaného diváka.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy