recenzie.

Jessabelle

Andrej Gomora | 20. 11. 2014

0

5/10          

žáner:

ghost, psycho

Odkaz mŕtvej matky pre mŕtve dieťa

„Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť."

Aj keď ide len o ďalšiu duchárinu. Ktorých sme tu v poslednom čase mali viac než dosť a ktorých kvalita sa od V zajatí démonov rúti strmhlav k zemi s jasným cieľom v hlbokom suteréne. Aspoň dej je našťastie trochu iný. Tehotná Jessabelle sa ide sťahovať k priateľovi. Ten sa pri výjazde dobre nerozhliadne, rozpráva o jej sne. Kamión zabije jeho aj nenarodené dieťa. Jessabelle dočasne skončí na vozíku, na nohy sa má postaviť po pár mesiacoch rehabilitácie. Matka jej zomrela na rakovinu krátko po pôrode, otec ju zveril do opatery tety. Teraz si ju vezme do odľahlého domu na brehu jazera. Jediná izba na prízemí je tá, kde dožila jej matka. Jessabelle začne vidieť čudné veci, postava príde na vozíčku k jej posteli, pravidelne na ňu útočí niekde na hranici sna a bdenia. Okrem traumy zo straty snúbenca a dieťaťa sa do jej snov znova dostane aj mŕtva matka. Nájde kazety, ktoré jej krátko pred pôrodom nahrala k osemnástim narodeninám. Lenže nie je na nich spev ani optimistické priania do budúcnosti. Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť. Nie v ďalekej budúcnosti, blízku, ako keby k nej už prišlo. Kazety asi nebudú tak celkom bezvýznamné, keď pri pokuse ich spáliť Jessabelin otec sám uhorí.

„Hlavný rozdiel je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti."

Znie hrozne, za ako málo už sa učíme byť vďační. Po Annabelle je veľký pokrok už vôbec v hľadaní nových tém a nápadov, aj keď len v rámci duchárskych príbehov. Práve až keď sa film dostane od opozeraných scén k tej troche originality, máme dojem, že sa nepozeráme zase na to isté, len horšie spravené. Máme tu silný príbeh na pozadí. Aj keď je deravý s minimálne jednou dosť vážnou logickou chybou, je aspoň trocha iný. Do filmu vstupujú svieže prvky ako je voodoo a černošskí kúzleníci. Hlavný rozdiel ale je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti. Nezisťuje len, kto je tá tajomná postava pri jej posteli, ale aj kto je ona sama. V tomto bode ako keby si nie úplne sadol scenár s réžiou. Mnohé príbehovo vypäté momenty na nás doľahnú minimálne. Plačúca matka na videu je pre nás len čudná hysterka. Až neskôr zistíme, že plakať mala veľmi dobrý dôvod. To od nás hádam čakajú, že sa budeme sami dodatočne zamýšľať, čo sme to vlastne videli?

„Príbeh je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac."

Prostredie opusteného domu a bezmocnej vozičkárky nepochybne má svoje výhody a do určitej miery ich aj využíva. Práca s duchmi je tiež mierne inovatívna. Poznáte to, objaví sa tajomná postava, stojí niekde, priletí k niekomu. A vy si hovoríte - no a čo, čo sa asi môže diať ďalej? Novinka- v tomto prípade duch neváha použiť vlastné päste a stať sa súčasťou čisto akčných scén. Nie sú komické, skôr hovoria o bezradnosti. Celý film ako keby nevedel, čo so sebou. Na jednej strane sa čo najviac snaží napodobniť nedávne duchárske snímky. Snaží sa využívať podobné prostriedky a podobne pôsobiť na diváka. Jeho príbeh je na druhej strane úplne iný. Je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac. Oni ale zjavne chceli ísť cestou osvedčenej ducháriny a vytvoriť ďalší lacný odvar. Podarilo sa.

Ak je aj Jessabelle pozerateľnejšia ako Annebelle, o žiadnu veľkú výhru nejde. Nádych poetiky aj všetky jej klady sa strácajú v snahe neodlíšiť sa, ktorá jej asi vyniesla zaradenie do širšej distribúcie kín. Takže pre tvorcov úspech, no určite nie pre znova sklamaného diváka.