hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Jessabelle

Andrej Gomora | 20. 11. 2014
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Odkaz mŕtvej matky pre mŕtve dieťa


Mať v kinách v priebehu mesiaca dva horory, ktorých názvy sú spolovice rovnaké ženské mená znie ako šibalský žartík. Hlavne keď za ten mesiac v našich kinách iné horory neboli. Annabelle bola už sama osebe nepodarený pokus o vtip. Takže právom vzbudzuje nedôveru ten, kto sa od nej nesnaží čo najviac dištancovať. Hovorme si, že ide o náhodu, a snažme sa na Jessabelle pozerať bez predsudkov.
 

„Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť."

Aj keď ide len o ďalšiu duchárinu. Ktorých sme tu v poslednom čase mali viac než dosť a ktorých kvalita sa od V zajatí démonov rúti strmhlav k zemi s jasným cieľom v hlbokom suteréne. Aspoň dej je našťastie trochu iný. Tehotná Jessabelle sa ide sťahovať k priateľovi. Ten sa pri výjazde dobre nerozhliadne, rozpráva o jej sne. Kamión zabije jeho aj nenarodené dieťa. Jessabelle dočasne skončí na vozíku, na nohy sa má postaviť po pár mesiacoch rehabilitácie. Matka jej zomrela na rakovinu krátko po pôrode, otec ju zveril do opatery tety. Teraz si ju vezme do odľahlého domu na brehu jazera. Jediná izba na prízemí je tá, kde dožila jej matka. Jessabelle začne vidieť čudné veci, postava príde na vozíčku k jej posteli, pravidelne na ňu útočí niekde na hranici sna a bdenia. Okrem traumy zo straty snúbenca a dieťaťa sa do jej snov znova dostane aj mŕtva matka. Nájde kazety, ktoré jej krátko pred pôrodom nahrala k osemnástim narodeninám. Lenže nie je na nich spev ani optimistické priania do budúcnosti. Matka jej chce veštiť z karát v ktorých nájde cudziu prítomnosť v dome a hroznú smrť. Nie v ďalekej budúcnosti, blízku, ako keby k nej už prišlo. Kazety asi nebudú tak celkom bezvýznamné, keď pri pokuse ich spáliť Jessabelin otec sám uhorí.

„Hlavný rozdiel je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti."

Znie hrozne, za ako málo už sa učíme byť vďační. Po Annabelle je veľký pokrok už vôbec v hľadaní nových tém a nápadov, aj keď len v rámci duchárskych príbehov. Práve až keď sa film dostane od opozeraných scén k tej troche originality, máme dojem, že sa nepozeráme zase na to isté, len horšie spravené. Máme tu silný príbeh na pozadí. Aj keď je deravý s minimálne jednou dosť vážnou logickou chybou, je aspoň trocha iný. Do filmu vstupujú svieže prvky ako je voodoo a černošskí kúzleníci. Hlavný rozdiel ale je, že tentokrát je samotná postava súčasťou hrozivej minulosti. Nezisťuje len, kto je tá tajomná postava pri jej posteli, ale aj kto je ona sama. V tomto bode ako keby si nie úplne sadol scenár s réžiou. Mnohé príbehovo vypäté momenty na nás doľahnú minimálne. Plačúca matka na videu je pre nás len čudná hysterka. Až neskôr zistíme, že plakať mala veľmi dobrý dôvod. To od nás hádam čakajú, že sa budeme sami dodatočne zamýšľať, čo sme to vlastne videli?

„Príbeh je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac."

Prostredie opusteného domu a bezmocnej vozičkárky nepochybne má svoje výhody a do určitej miery ich aj využíva. Práca s duchmi je tiež mierne inovatívna. Poznáte to, objaví sa tajomná postava, stojí niekde, priletí k niekomu. A vy si hovoríte - no a čo, čo sa asi môže diať ďalej? Novinka- v tomto prípade duch neváha použiť vlastné päste a stať sa súčasťou čisto akčných scén. Nie sú komické, skôr hovoria o bezradnosti. Celý film ako keby nevedel, čo so sebou. Na jednej strane sa čo najviac snaží napodobniť nedávne duchárske snímky. Snaží sa využívať podobné prostriedky a podobne pôsobiť na diváka. Jeho príbeh je na druhej strane úplne iný. Je skôr mysteriózny až psychologický a na týchto prvkoch mohli tvorcovia stavať oveľa viac. Oni ale zjavne chceli ísť cestou osvedčenej ducháriny a vytvoriť ďalší lacný odvar. Podarilo sa.

Ak je aj Jessabelle pozerateľnejšia ako Annebelle, o žiadnu veľkú výhru nejde. Nádych poetiky aj všetky jej klady sa strácajú v snahe neodlíšiť sa, ktorá jej asi vyniesla zaradenie do širšej distribúcie kín. Takže pre tvorcov úspech, no určite nie pre znova sklamaného diváka.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy