hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Antisocial

Horor o najväčšom zle
Sociálne siete sú najväčšia hrozba dnešnej spoločnosti. Nielen, že ničia skutočný ľudský kontakt. V snahe ľudí k sebe plne pripútať sa pred ničím nezastavia. Nepoznajú hranice súkromia, a ich cieľ je jasný- preniknúť svojim používateľom až do mozgu. Prečo by na sieti nemalo byť zverejnené všetko, čo vidia, a všetko čo si myslia? Pod kožu ziskuchtivých grázlov snažiacich sa preniknúť do našich hláv sa pozerá horor Antisocial.
27. 1. 2014

recenzie.

Color Out of Space

Andrej Gomora | 4. 2. 2020
0
8/10          
žáner:
bizarre, mystery, psycho

Skutočne z iného sveta


Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.

Hoci dej je zasadený do moderného sveta a v mnohom sa od poviedky odlišuje, svet zostáva vskutku Lovecraftovský. Ten sa nikdy nesnažil pôsobiť vážne v zmysle realizmu, realitu si vždy prispôsoboval podľa svojich potrieb. Na strašidelnosti mu to ale neuberalo, dostávala len špecificko psychedelický nádych. Úvod je pomerne normálny, aj postavy sa dajú úplne prijať, nie sú neuveriteľné, len veselé. Sympatický je aj prirodzený a pomalý rozbeh, keď sa nič hororové nedeje, nič nám horor nepripomína. Náznakom možno malá čarodejníčka, tiež tak ale nerobí ani náznakom strašidelným spôsobom, skôr len štýlovo goticky. Potom to príde, tiež nevtieravo a zbytočne of začiatku nepredramatizované. Ale príde.

„Esteticky pekných scén bude viac, čo znie paradoxne vzhľadom na tie nechutnosti, v ktorých sa budeme vyžívať.“

Vzťah k farbám a hrám s nimi je nepochybne individuálna záležitosť, tu sa zjavne mieri na ich fanúšikov. Veď to napovedá aj názov. Esteticky pekných scén bude viac, čo znie paradoxne vzhľadom na tie nechutnosti, v ktorých sa budeme vyžívať. Farebný bude meteorit, farbami rozžiari les, oblohu. Všetko bude farebné. K farebnosti film pomaly skĺza, a farebnosť v tomto prípade zodpovedá nárastu podivností a zla. Keď farba ovládne les, ovládne ho zlo, a nič už nebude tak, ako to poznáme. A tak, aby v ňom ľudia dokázali prežiť.

„Prichádza len rozklad. Chaos. Šialenstvo.“

Úplnej katastrofe pritom dlho nič nenasvedčuje. Cítime, že niečo sa deje, cítime, že s meteoritom prišlo niečo, no nevieme čo. Nevnucujú nám konkrétne očakávania ani sa nikto nesnaží, aby sme sa čo najskôr začali báť. Začne sa to postupne, my ničomu nerozumieme a tak to aj má byť. Lovecraft sa vždy vyžíval v neurčitých udalostiach, neurčitých tvaroch, neurčitých hrôzach. Nič sa nedeje s konkrétnym cieľom a priamočiarym smerovaním k nemu. Prichádza len rozklad. Chaos. Šialenstvo. Celkom postupne sa zmocňujú postáv a sveta, ktorý ich obklopuje. V dianí cítime určitú neodvrátiteľnosť, nevieme prečo a kam, dianie ale jasne napreduje a postavy sú tvárou v tvár k nemu celkom bezmocné.

Zo scén zaujme tá prvá násilná, svojou ľahkosť a nonšalantnosťou. Vlastne sa nestane nič hrozné, kto sa nikdy pri krájaní neporezal. Či neodsekol si pár prstov. Ďalšie bude sprevádzať čoraz väčší chaos, smerujúci k celkom nepochopiteľnej psychedélii. Pritom do určitej chvíle máme pocit, ako keby mlynček udalostí mienil byť nežnejší, o to viac zaujme brutalita, ktorú nám predvedie. Tá je Lovecraftovsky nechutná, nie priamo násilná, čo ale neznamená, že nebude krutá. Z uletenej rozprávky a psychedelickej hry prechádzame celkom plynule do nefalšovaného hororu plného najväčších hrôz.

„Predsa, to šialenstvo by na nás ale nemalo pôsobiť veselo komicky, ako sa to v niektorých prípadoch stane.“

Odľahčujúce je aj bude správanie postáv, tie si totiž nádych komiky napriek všetkému zachovajú. Tiež nejde o prvok u Lovecrafta celkom rušivý, so šialenstvom a nie celkom racionálnym správaním pracovať zvykol. Predsa, to šialenstvo by na nás ale nemalo pôsobiť veselo komicky, ako sa to v niektorých prípadoch stane. Najvýraznejší je v tomto smere otec rodiny v podaní Nicolasa Cagea, u ktorého vykreslenie ako mierneho magora do šialenstva prechádza celkom prirodzene, až je ťažko odhadnúť hranicu, kedy ho máme začať ľutovať. Aj keď už ale robí veci, ktoré by zjavne mali byť hrozivé a ubližuje iným postavám, nám stále pripadá minimálne nádychom smiešny. Čo nie je zlé, ale časom to hororu uberá možno trochu viac ako by malo.

Color Out of Space sa možno od Lovecrafta vzďaľuje po stránke deja, jeho estetiku ale napodobňuje takmer dokonale. Je v ňom hrôza, je v ňom nechutnosť, je v ňom šialenstvo. A tiež absurdita a iracionálnosť na hranici komiky. Film plní svoje ciele vynikajúco a na diváka dokáže zapôsobiť prakticky dokonale tak, ako by mal. Zabaví, zhrozí, znechutí a prinesie zážitok, ktorý sa príliš nepodobá na nič, čo by sme boli zvyknutí vídať v súčasných hororoch. Preto ide rozhodne o veľmi príjemné a podarené osvieženie. Ktorého pekná estetika je už len čerešničkou navyše.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy