hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

Woetoli/Loner

Antivalentínsky darček pre samotárov
Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking TokyoTokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav... 27. 1. 2011

recenzie.

The Mind's Eye

Andrej Gomora | 11. 8. 2016
0
6/10          
žáner:
action, bizarre

Utrpenie výnimočných myslí


Vždy, keď sa objaví niečo nové a skúmajú sa možnosti, ako by to išlo využiť, medzi prvými sa musia zvažovať dve veci. Či by to nemohlo pomôcť s liečením rakoviny, a či by sa to nedalo použiť ako zbraň. Hoci vylúčiť to samozrejme nejde, schopnosť na diaľku hýbať predmetmi na prvý pohľad pri rakovine veľmi platná nebude. Preto keď sa objavia ľudia s telekinetickými schopnosťami, úvahy smerujú predovšetkým k tomu druhému. Môže niekoho zabiť pomocou The Mind's Eye?

„Zack cíti, že aj napriek zvýšeným dávkam podávanej látky sa mu schopnosti vracajú.“

Keďže sme v Amerike, s výskumom sa samotný štát nezaťažuje, zverí ho do rúk súkromníkov. Tí zakladajú inštitúty ako ten pána Slovaka, kde telekinetikov skúmajú, snažia sa ich schopnosti ovládnuť a rozvíjať. Taká je oficiálna verzia. Zacka tam naženú nie celkom dobrovoľne, polícia ho napred vypátra a silou zadrží, pán Slovak ho naláka na prítomnosť Rachel, jeho dávnej lásky. Tá skutočne v inštitúte aj je, so Zackom im ale nechcú dovoliť sa stretnúť. Obom podávajú látku, ktorá im bráni telekinézu využívať, niečo s nimi robia a aj keď nechcú vysvetliť presne čo, musí to trvať šesť mesiacov a skôr im nemôžu dovoliť odísť. Trpezlivosť oboch postupne prechádza, hlavne keď zaobchádzanie s nimi vôbec nezodpovedá ich hodnote. A potenciálnej nebezpečnosti. Zack cíti, že aj napriek zvýšeným dávkam podávanej látky sa mu schopnosti vracajú. Vybudoval si na ňu odolnosť. Podarí sa mu prekvapiť strážnikov a spolu s Rachel utiecť k otcovi. Pre pána Slovaka sú ale príliš cenní, aby ich mohol nechať odísť. Mal s nimi totiž vlastné plány a zrovna stál pred ich dokončením.

„Zacka aj Rachel vnímame ako obete svojich schopností, a zároveň sa stávajú obeťami pána Slovaka.“

Zobrazenie ľudí s nadprirodzenými schopnosťami v roli obetí má vždy svoje čaro. Pre nás priemerných je zakaždým zaujímavé si uvedomiť, že ani výnimočnosť nemusí vôbec viesť ku šťastiu. Skôr naopak. Dôležité je, aby postavy boli ľudské, čo sa v tomto prípade darí. Zacka aj Rachel vnímame ako obete svojich schopností, a zároveň sa stávajú obeťami pána Slovaka. Hoci jeho stvárnenie je už o niečo horšie, pôsobí uveriteľne vo svojej negatívnosti či už mu spočiatku veríme dobré úmysly, či nie. Preto aj kým sa toho veľa nedeje a nám zostáva veľa nejasného, film na nás cez hlavné postavy pôsobí ťaživo.

„Miestami sa film dostáva do veľmi zvláštnej polohy, keď na diváka pôsobí oveľa stupídnejšie než akým v skutočnosti je.“

Spôsob nakrútenia sa zjavne odvoláva na osemdesiate roky, v téme je pomerne jasný odkaz jedného z najlepších filmov Davida Cronenberga, Scanners. Syntetizátorová hudba, zábery z blízka a akčných uhlov, no a tá akčná povrchnosť. Miestami sa film dostáva do veľmi zvláštnej polohy, keď na diváka pôsobí oveľa stupídnejšie než akým v skutočnosti je. Zápletka nie je vôbec od veci, dáva svojím spôsobom zmysel a divák by ju nemal mať problém prijať, priam by sa mu mohla páčiť ako jedna z tých zaujímavejších. Dielo ale aj tak ako keby potrebovalo za každú cenu pôsobiť nelogicky a domotane. Také je miestami správanie postáv, rovnako ako vsunutie niektorých zbytočných zvratov, ktorých jedinou úlohou je vnášať prvky gýča a lacnosti.

„Koncepcia pocty Béčkam z osemdesiatych rokov s určitými nedostatkami počíta, priam ako keby ich miestami nasilu vsúvala.“

Atmosféru má dielo od začiatku do konca, hlúpe scény diváka len krátkodobo rozlaďujú. Funguje spád, predovšetkým čo do akčnosti a časom aj do brutality, rovnako ako napredovanie deja. Film skrátka ako keby tak silno pôsobil svojou osobnosťou, že stráviť v ňom ide takmer všetko. Totiž, jeho koncepcia pocty Béčkam z osemdesiatych rokov s určitými nedostatkami počíta, priam ako keby ich miestami nasilu vsúvala. Asi najviac vedia podráždiť pomerne slabé herecké výkony niektorých vedľajších postáv, doplnené ich sileným správaním. Musia skrátka za každú cenu plniť určitú úlohu a nad jej zmyslom či funkčnosťou ako keby sa autori ani nezamysleli. Všetko sa musí podriadiť zľahka ironickému, no v zásade aj hororovo zvládnutému konceptu.

The Mind's Eye je príjemné dielo, v ktorom sa neustále niečo deje a ktoré sa snaží neustále pútať divákovu pozornosť. Skalných fanúšikov žánra poteší retro odkazmi a sviežosťou, nenáročného diváka napätím a akciou. Zostáva už len priestor v strede, medzi náročnými divákmi hľadajúcimi filmársku dokonalosť. K tej sa ani nepriblížime, tentokrát bol cieľ autorov niekde inde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy