hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

The Mind's Eye

Andrej Gomora | 11. 8. 2016
0
6/10          
žáner:
action, bizarre

Utrpenie výnimočných myslí


Vždy, keď sa objaví niečo nové a skúmajú sa možnosti, ako by to išlo využiť, medzi prvými sa musia zvažovať dve veci. Či by to nemohlo pomôcť s liečením rakoviny, a či by sa to nedalo použiť ako zbraň. Hoci vylúčiť to samozrejme nejde, schopnosť na diaľku hýbať predmetmi na prvý pohľad pri rakovine veľmi platná nebude. Preto keď sa objavia ľudia s telekinetickými schopnosťami, úvahy smerujú predovšetkým k tomu druhému. Môže niekoho zabiť pomocou The Mind's Eye?

„Zack cíti, že aj napriek zvýšeným dávkam podávanej látky sa mu schopnosti vracajú.“

Keďže sme v Amerike, s výskumom sa samotný štát nezaťažuje, zverí ho do rúk súkromníkov. Tí zakladajú inštitúty ako ten pána Slovaka, kde telekinetikov skúmajú, snažia sa ich schopnosti ovládnuť a rozvíjať. Taká je oficiálna verzia. Zacka tam naženú nie celkom dobrovoľne, polícia ho napred vypátra a silou zadrží, pán Slovak ho naláka na prítomnosť Rachel, jeho dávnej lásky. Tá skutočne v inštitúte aj je, so Zackom im ale nechcú dovoliť sa stretnúť. Obom podávajú látku, ktorá im bráni telekinézu využívať, niečo s nimi robia a aj keď nechcú vysvetliť presne čo, musí to trvať šesť mesiacov a skôr im nemôžu dovoliť odísť. Trpezlivosť oboch postupne prechádza, hlavne keď zaobchádzanie s nimi vôbec nezodpovedá ich hodnote. A potenciálnej nebezpečnosti. Zack cíti, že aj napriek zvýšeným dávkam podávanej látky sa mu schopnosti vracajú. Vybudoval si na ňu odolnosť. Podarí sa mu prekvapiť strážnikov a spolu s Rachel utiecť k otcovi. Pre pána Slovaka sú ale príliš cenní, aby ich mohol nechať odísť. Mal s nimi totiž vlastné plány a zrovna stál pred ich dokončením.

„Zacka aj Rachel vnímame ako obete svojich schopností, a zároveň sa stávajú obeťami pána Slovaka.“

Zobrazenie ľudí s nadprirodzenými schopnosťami v roli obetí má vždy svoje čaro. Pre nás priemerných je zakaždým zaujímavé si uvedomiť, že ani výnimočnosť nemusí vôbec viesť ku šťastiu. Skôr naopak. Dôležité je, aby postavy boli ľudské, čo sa v tomto prípade darí. Zacka aj Rachel vnímame ako obete svojich schopností, a zároveň sa stávajú obeťami pána Slovaka. Hoci jeho stvárnenie je už o niečo horšie, pôsobí uveriteľne vo svojej negatívnosti či už mu spočiatku veríme dobré úmysly, či nie. Preto aj kým sa toho veľa nedeje a nám zostáva veľa nejasného, film na nás cez hlavné postavy pôsobí ťaživo.

„Miestami sa film dostáva do veľmi zvláštnej polohy, keď na diváka pôsobí oveľa stupídnejšie než akým v skutočnosti je.“

Spôsob nakrútenia sa zjavne odvoláva na osemdesiate roky, v téme je pomerne jasný odkaz jedného z najlepších filmov Davida Cronenberga, Scanners. Syntetizátorová hudba, zábery z blízka a akčných uhlov, no a tá akčná povrchnosť. Miestami sa film dostáva do veľmi zvláštnej polohy, keď na diváka pôsobí oveľa stupídnejšie než akým v skutočnosti je. Zápletka nie je vôbec od veci, dáva svojím spôsobom zmysel a divák by ju nemal mať problém prijať, priam by sa mu mohla páčiť ako jedna z tých zaujímavejších. Dielo ale aj tak ako keby potrebovalo za každú cenu pôsobiť nelogicky a domotane. Také je miestami správanie postáv, rovnako ako vsunutie niektorých zbytočných zvratov, ktorých jedinou úlohou je vnášať prvky gýča a lacnosti.

„Koncepcia pocty Béčkam z osemdesiatych rokov s určitými nedostatkami počíta, priam ako keby ich miestami nasilu vsúvala.“

Atmosféru má dielo od začiatku do konca, hlúpe scény diváka len krátkodobo rozlaďujú. Funguje spád, predovšetkým čo do akčnosti a časom aj do brutality, rovnako ako napredovanie deja. Film skrátka ako keby tak silno pôsobil svojou osobnosťou, že stráviť v ňom ide takmer všetko. Totiž, jeho koncepcia pocty Béčkam z osemdesiatych rokov s určitými nedostatkami počíta, priam ako keby ich miestami nasilu vsúvala. Asi najviac vedia podráždiť pomerne slabé herecké výkony niektorých vedľajších postáv, doplnené ich sileným správaním. Musia skrátka za každú cenu plniť určitú úlohu a nad jej zmyslom či funkčnosťou ako keby sa autori ani nezamysleli. Všetko sa musí podriadiť zľahka ironickému, no v zásade aj hororovo zvládnutému konceptu.

The Mind's Eye je príjemné dielo, v ktorom sa neustále niečo deje a ktoré sa snaží neustále pútať divákovu pozornosť. Skalných fanúšikov žánra poteší retro odkazmi a sviežosťou, nenáročného diváka napätím a akciou. Zostáva už len priestor v strede, medzi náročnými divákmi hľadajúcimi filmársku dokonalosť. K tej sa ani nepriblížime, tentokrát bol cieľ autorov niekde inde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy