hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

The Mind's Eye

Andrej Gomora | 11. 8. 2016
0
6/10          
žáner:
action, bizarre

Utrpenie výnimočných myslí


Vždy, keď sa objaví niečo nové a skúmajú sa možnosti, ako by to išlo využiť, medzi prvými sa musia zvažovať dve veci. Či by to nemohlo pomôcť s liečením rakoviny, a či by sa to nedalo použiť ako zbraň. Hoci vylúčiť to samozrejme nejde, schopnosť na diaľku hýbať predmetmi na prvý pohľad pri rakovine veľmi platná nebude. Preto keď sa objavia ľudia s telekinetickými schopnosťami, úvahy smerujú predovšetkým k tomu druhému. Môže niekoho zabiť pomocou The Mind's Eye?

„Zack cíti, že aj napriek zvýšeným dávkam podávanej látky sa mu schopnosti vracajú.“

Keďže sme v Amerike, s výskumom sa samotný štát nezaťažuje, zverí ho do rúk súkromníkov. Tí zakladajú inštitúty ako ten pána Slovaka, kde telekinetikov skúmajú, snažia sa ich schopnosti ovládnuť a rozvíjať. Taká je oficiálna verzia. Zacka tam naženú nie celkom dobrovoľne, polícia ho napred vypátra a silou zadrží, pán Slovak ho naláka na prítomnosť Rachel, jeho dávnej lásky. Tá skutočne v inštitúte aj je, so Zackom im ale nechcú dovoliť sa stretnúť. Obom podávajú látku, ktorá im bráni telekinézu využívať, niečo s nimi robia a aj keď nechcú vysvetliť presne čo, musí to trvať šesť mesiacov a skôr im nemôžu dovoliť odísť. Trpezlivosť oboch postupne prechádza, hlavne keď zaobchádzanie s nimi vôbec nezodpovedá ich hodnote. A potenciálnej nebezpečnosti. Zack cíti, že aj napriek zvýšeným dávkam podávanej látky sa mu schopnosti vracajú. Vybudoval si na ňu odolnosť. Podarí sa mu prekvapiť strážnikov a spolu s Rachel utiecť k otcovi. Pre pána Slovaka sú ale príliš cenní, aby ich mohol nechať odísť. Mal s nimi totiž vlastné plány a zrovna stál pred ich dokončením.

„Zacka aj Rachel vnímame ako obete svojich schopností, a zároveň sa stávajú obeťami pána Slovaka.“

Zobrazenie ľudí s nadprirodzenými schopnosťami v roli obetí má vždy svoje čaro. Pre nás priemerných je zakaždým zaujímavé si uvedomiť, že ani výnimočnosť nemusí vôbec viesť ku šťastiu. Skôr naopak. Dôležité je, aby postavy boli ľudské, čo sa v tomto prípade darí. Zacka aj Rachel vnímame ako obete svojich schopností, a zároveň sa stávajú obeťami pána Slovaka. Hoci jeho stvárnenie je už o niečo horšie, pôsobí uveriteľne vo svojej negatívnosti či už mu spočiatku veríme dobré úmysly, či nie. Preto aj kým sa toho veľa nedeje a nám zostáva veľa nejasného, film na nás cez hlavné postavy pôsobí ťaživo.

„Miestami sa film dostáva do veľmi zvláštnej polohy, keď na diváka pôsobí oveľa stupídnejšie než akým v skutočnosti je.“

Spôsob nakrútenia sa zjavne odvoláva na osemdesiate roky, v téme je pomerne jasný odkaz jedného z najlepších filmov Davida Cronenberga, Scanners. Syntetizátorová hudba, zábery z blízka a akčných uhlov, no a tá akčná povrchnosť. Miestami sa film dostáva do veľmi zvláštnej polohy, keď na diváka pôsobí oveľa stupídnejšie než akým v skutočnosti je. Zápletka nie je vôbec od veci, dáva svojím spôsobom zmysel a divák by ju nemal mať problém prijať, priam by sa mu mohla páčiť ako jedna z tých zaujímavejších. Dielo ale aj tak ako keby potrebovalo za každú cenu pôsobiť nelogicky a domotane. Také je miestami správanie postáv, rovnako ako vsunutie niektorých zbytočných zvratov, ktorých jedinou úlohou je vnášať prvky gýča a lacnosti.

„Koncepcia pocty Béčkam z osemdesiatych rokov s určitými nedostatkami počíta, priam ako keby ich miestami nasilu vsúvala.“

Atmosféru má dielo od začiatku do konca, hlúpe scény diváka len krátkodobo rozlaďujú. Funguje spád, predovšetkým čo do akčnosti a časom aj do brutality, rovnako ako napredovanie deja. Film skrátka ako keby tak silno pôsobil svojou osobnosťou, že stráviť v ňom ide takmer všetko. Totiž, jeho koncepcia pocty Béčkam z osemdesiatych rokov s určitými nedostatkami počíta, priam ako keby ich miestami nasilu vsúvala. Asi najviac vedia podráždiť pomerne slabé herecké výkony niektorých vedľajších postáv, doplnené ich sileným správaním. Musia skrátka za každú cenu plniť určitú úlohu a nad jej zmyslom či funkčnosťou ako keby sa autori ani nezamysleli. Všetko sa musí podriadiť zľahka ironickému, no v zásade aj hororovo zvládnutému konceptu.

The Mind's Eye je príjemné dielo, v ktorom sa neustále niečo deje a ktoré sa snaží neustále pútať divákovu pozornosť. Skalných fanúšikov žánra poteší retro odkazmi a sviežosťou, nenáročného diváka napätím a akciou. Zostáva už len priestor v strede, medzi náročnými divákmi hľadajúcimi filmársku dokonalosť. K tej sa ani nepriblížime, tentokrát bol cieľ autorov niekde inde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy