hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

Puppet Master: Axis of Evil

Koniec jednej série
Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto vôbec stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan? 18. 1. 2011

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

recenzie.

Slnovrat

Andrej Gomora | 8. 8. 2019
0
7/10          
žáner:
bizarre, mystery, psycho

Aj pohanské festivaly boli o drogách


Ocitnúť sa mimo toho, čo pokladáme za civilizovaný svet, už dávno nemusia len obyvatelia podivných miest. Ako Bratislava v Hosteli. Či už Švédsko pokladajú v Amerike za tajomné a neznáme miesto, alebo sa len rozhodli, že v inak normálnej krajine môžu žiť skupinky podivných ľudí. Rozhodli sa doňho zasadiť komunitu s vlastnými pohanskými zvykmi, ktorá žije podľa vlastných pravidiel, a vlastnej koncepcie fungovania sveta. Jej účel je samozrejme čisto filmový, tak ako to bolo v prípade bratislavskej putiky na vraždy. S pomerne zjavným účelom vytvoriť zaujímavý divácky zážitok vznikol aj ich rituál, Slnovrat.

Ísť ho sledovať z antropologického hľadiska sa javí ako celkom pochopiteľný cieľ, snaha vnášať veľa rácia a učených slov akurát mierne straší uprostred skutočne veľmi odviazaného vystrájania. Zápletka štyroch kamarátov a nežiadanej no prijatej priateľky je presvedčivá, pôsobí len priveľmi ako klišé. Film má totiž ambície celkom vystúpiť z radu tuctových hororov, čo sa mu po mnohých stránkach aj darí. Preto je škoda, keď máme veľmi často pocit, ako keby využíval celkom najzaužívanejšie čiastkové zápletky a zvraty. Zobrazuje ich lepšie a dajme tomu, že je často lepšia aj jeho práca s nimi. Predsa tam ale sú, ako keby sa film bez najzrecyklovanejšieho materiálu skrátka nezaobišiel.

„Pomalé tempo filmu sa snaží budovať si hlavne pocity temnej zlovestnosti.“

Rodinná tragédia na nás nezapôsob ani tak tragicky, vnímame ju hlavne cez postavy, na ktoré má veľmi zložité pôsobenie. Prinesie prvé náznaky hororových prvkov, s tými to ale v celom diele bude zložité. Zatiaľ je to len ťaživosť, ktorú predchádza nepríjemná úzkosť. Pomalé tempo filmu sa snaží budovať si hlavne pocity temnej zlovestnosti. Zároveň pôsobí značne odosobnene, či už ide o úmysel, alebo nie. Postavy ako keby mali viac ako čokoľvek iné predstavovať len Američanov medzi pohanmi. Nech sa s nimi môže divák stotožniť, môže ich očami vnímať udalosti a mať ich tu za účelom zobrazenia kontrastu, ako cudzincov, ktorých rituály šokujú. V oveľa menšej miere ide o živých ľudí. Ich nepodstatnosť potvrdí aj absencia snahy o ich záchranu. Nikto tu nebojuje o život. Len baránkov vedú za nenápadného mečania na porážku.

„Človek a jeho vedomé rozhodnutia sa stráca, všetci sa nechávajú len akosi unášať.“

Skratiek je vo filme viac, hoci napríklad pri postavách môžeme generické zobrazenie vnímať aj ako účel. Množstvo psychedélie a požívania všemožných látok pomáha ťaživosti, dezorientovanosti a bezmocnosti postáv. Zároveň si ním scenár pomáha, aby sa vyhol množstvu vysvetľovania a chýb v logike. Všeličo sa stane jednoducho lebo niekto niečo zjedol, vypil, či vdýchol. Človek a jeho vedomé rozhodnutia sa stráca, všetci sa nechávajú len akosi unášať. Drogy sú mierny problém aj z hľadiska pohanov, a uveriteľnosti ich zvyklostí. Tie ale zachádzajú na hranice paródie tak často, aby nám ani nenapadlo brať ich vážne, a chcieť im veriť. Nie, ani náhodou nejde o niečo pre antropológov, rituály majú jednoduchý účel byť podivné, strašidelné a miestami kruté.

„Aj keď uvidíme niečo kruté alebo bizarné, máme pocit, ako keby sme to čakali, ako keby to do zvyklostí skrátka patrilo.“

Zlovestnosť filmu sa darí budovať, pôsobí ale skôr esteticky ako priamo ťaživo. Postavy miznú, smrť žiadnej z nich sa nás ale nedotkne. Všetko čo sa im deje vidíme, neprežívame to ale s nimi. Cítime sa skôr ako keby sme sa pozerali na vyslancov jednej civilizácie v druhej, ktorá jednoducho a prirodzene vyústi do svojich nevyhnutných následkov. Film je ťaživý a má svoju príjemnú atmosféru, do ktorej absencia prekvapení či zvratov celkom zapadá. Aj keď uvidíme niečo kruté alebo bizarné, máme pocit, ako keby sme to čakali, ako keby to do zvyklostí skrátka patrilo. Nech sa nám to aj nemusí páčiť.

Slnovrat je vskutku úchvatné dielo čo sa týka jeho nakrútenia a predovšetkým vizuálu. Ide opäť o značne iný horor, podobne ako intelektuálska Suspiria, ktorý sa sústreďuje na výnimočne kvalitné spracovanie, nepracuje s ľakaním a jednoduchým strašením. Miesto toho si pomaly a dôsledne buduje zlovestnú atmosféru. Jeho problém je v tom, že po dejovej stránke využíva až priveľa skratiek a klišé, ktoré sa javia v rozpore s jeho ambíciami. Takže z hororu je tam aj čo to značne lacné.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy