hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Slnovrat

Andrej Gomora | 8. 8. 2019
0
7/10          
žáner:
bizarre, mystery, psycho

Aj pohanské festivaly boli o drogách


Ocitnúť sa mimo toho, čo pokladáme za civilizovaný svet, už dávno nemusia len obyvatelia podivných miest. Ako Bratislava v Hosteli. Či už Švédsko pokladajú v Amerike za tajomné a neznáme miesto, alebo sa len rozhodli, že v inak normálnej krajine môžu žiť skupinky podivných ľudí. Rozhodli sa doňho zasadiť komunitu s vlastnými pohanskými zvykmi, ktorá žije podľa vlastných pravidiel, a vlastnej koncepcie fungovania sveta. Jej účel je samozrejme čisto filmový, tak ako to bolo v prípade bratislavskej putiky na vraždy. S pomerne zjavným účelom vytvoriť zaujímavý divácky zážitok vznikol aj ich rituál, Slnovrat.

Ísť ho sledovať z antropologického hľadiska sa javí ako celkom pochopiteľný cieľ, snaha vnášať veľa rácia a učených slov akurát mierne straší uprostred skutočne veľmi odviazaného vystrájania. Zápletka štyroch kamarátov a nežiadanej no prijatej priateľky je presvedčivá, pôsobí len priveľmi ako klišé. Film má totiž ambície celkom vystúpiť z radu tuctových hororov, čo sa mu po mnohých stránkach aj darí. Preto je škoda, keď máme veľmi často pocit, ako keby využíval celkom najzaužívanejšie čiastkové zápletky a zvraty. Zobrazuje ich lepšie a dajme tomu, že je často lepšia aj jeho práca s nimi. Predsa tam ale sú, ako keby sa film bez najzrecyklovanejšieho materiálu skrátka nezaobišiel.

„Pomalé tempo filmu sa snaží budovať si hlavne pocity temnej zlovestnosti.“

Rodinná tragédia na nás nezapôsob ani tak tragicky, vnímame ju hlavne cez postavy, na ktoré má veľmi zložité pôsobenie. Prinesie prvé náznaky hororových prvkov, s tými to ale v celom diele bude zložité. Zatiaľ je to len ťaživosť, ktorú predchádza nepríjemná úzkosť. Pomalé tempo filmu sa snaží budovať si hlavne pocity temnej zlovestnosti. Zároveň pôsobí značne odosobnene, či už ide o úmysel, alebo nie. Postavy ako keby mali viac ako čokoľvek iné predstavovať len Američanov medzi pohanmi. Nech sa s nimi môže divák stotožniť, môže ich očami vnímať udalosti a mať ich tu za účelom zobrazenia kontrastu, ako cudzincov, ktorých rituály šokujú. V oveľa menšej miere ide o živých ľudí. Ich nepodstatnosť potvrdí aj absencia snahy o ich záchranu. Nikto tu nebojuje o život. Len baránkov vedú za nenápadného mečania na porážku.

„Človek a jeho vedomé rozhodnutia sa stráca, všetci sa nechávajú len akosi unášať.“

Skratiek je vo filme viac, hoci napríklad pri postavách môžeme generické zobrazenie vnímať aj ako účel. Množstvo psychedélie a požívania všemožných látok pomáha ťaživosti, dezorientovanosti a bezmocnosti postáv. Zároveň si ním scenár pomáha, aby sa vyhol množstvu vysvetľovania a chýb v logike. Všeličo sa stane jednoducho lebo niekto niečo zjedol, vypil, či vdýchol. Človek a jeho vedomé rozhodnutia sa stráca, všetci sa nechávajú len akosi unášať. Drogy sú mierny problém aj z hľadiska pohanov, a uveriteľnosti ich zvyklostí. Tie ale zachádzajú na hranice paródie tak často, aby nám ani nenapadlo brať ich vážne, a chcieť im veriť. Nie, ani náhodou nejde o niečo pre antropológov, rituály majú jednoduchý účel byť podivné, strašidelné a miestami kruté.

„Aj keď uvidíme niečo kruté alebo bizarné, máme pocit, ako keby sme to čakali, ako keby to do zvyklostí skrátka patrilo.“

Zlovestnosť filmu sa darí budovať, pôsobí ale skôr esteticky ako priamo ťaživo. Postavy miznú, smrť žiadnej z nich sa nás ale nedotkne. Všetko čo sa im deje vidíme, neprežívame to ale s nimi. Cítime sa skôr ako keby sme sa pozerali na vyslancov jednej civilizácie v druhej, ktorá jednoducho a prirodzene vyústi do svojich nevyhnutných následkov. Film je ťaživý a má svoju príjemnú atmosféru, do ktorej absencia prekvapení či zvratov celkom zapadá. Aj keď uvidíme niečo kruté alebo bizarné, máme pocit, ako keby sme to čakali, ako keby to do zvyklostí skrátka patrilo. Nech sa nám to aj nemusí páčiť.

Slnovrat je vskutku úchvatné dielo čo sa týka jeho nakrútenia a predovšetkým vizuálu. Ide opäť o značne iný horor, podobne ako intelektuálska Suspiria, ktorý sa sústreďuje na výnimočne kvalitné spracovanie, nepracuje s ľakaním a jednoduchým strašením. Miesto toho si pomaly a dôsledne buduje zlovestnú atmosféru. Jeho problém je v tom, že po dejovej stránke využíva až priveľa skratiek a klišé, ktoré sa javia v rozpore s jeho ambíciami. Takže z hororu je tam aj čo to značne lacné.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy