hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Slnovrat

Andrej Gomora | 8. 8. 2019
0
7/10          
žáner:
bizarre, mystery, psycho

Aj pohanské festivaly boli o drogách


Ocitnúť sa mimo toho, čo pokladáme za civilizovaný svet, už dávno nemusia len obyvatelia podivných miest. Ako Bratislava v Hosteli. Či už Švédsko pokladajú v Amerike za tajomné a neznáme miesto, alebo sa len rozhodli, že v inak normálnej krajine môžu žiť skupinky podivných ľudí. Rozhodli sa doňho zasadiť komunitu s vlastnými pohanskými zvykmi, ktorá žije podľa vlastných pravidiel, a vlastnej koncepcie fungovania sveta. Jej účel je samozrejme čisto filmový, tak ako to bolo v prípade bratislavskej putiky na vraždy. S pomerne zjavným účelom vytvoriť zaujímavý divácky zážitok vznikol aj ich rituál, Slnovrat.

Ísť ho sledovať z antropologického hľadiska sa javí ako celkom pochopiteľný cieľ, snaha vnášať veľa rácia a učených slov akurát mierne straší uprostred skutočne veľmi odviazaného vystrájania. Zápletka štyroch kamarátov a nežiadanej no prijatej priateľky je presvedčivá, pôsobí len priveľmi ako klišé. Film má totiž ambície celkom vystúpiť z radu tuctových hororov, čo sa mu po mnohých stránkach aj darí. Preto je škoda, keď máme veľmi často pocit, ako keby využíval celkom najzaužívanejšie čiastkové zápletky a zvraty. Zobrazuje ich lepšie a dajme tomu, že je často lepšia aj jeho práca s nimi. Predsa tam ale sú, ako keby sa film bez najzrecyklovanejšieho materiálu skrátka nezaobišiel.

„Pomalé tempo filmu sa snaží budovať si hlavne pocity temnej zlovestnosti.“

Rodinná tragédia na nás nezapôsob ani tak tragicky, vnímame ju hlavne cez postavy, na ktoré má veľmi zložité pôsobenie. Prinesie prvé náznaky hororových prvkov, s tými to ale v celom diele bude zložité. Zatiaľ je to len ťaživosť, ktorú predchádza nepríjemná úzkosť. Pomalé tempo filmu sa snaží budovať si hlavne pocity temnej zlovestnosti. Zároveň pôsobí značne odosobnene, či už ide o úmysel, alebo nie. Postavy ako keby mali viac ako čokoľvek iné predstavovať len Američanov medzi pohanmi. Nech sa s nimi môže divák stotožniť, môže ich očami vnímať udalosti a mať ich tu za účelom zobrazenia kontrastu, ako cudzincov, ktorých rituály šokujú. V oveľa menšej miere ide o živých ľudí. Ich nepodstatnosť potvrdí aj absencia snahy o ich záchranu. Nikto tu nebojuje o život. Len baránkov vedú za nenápadného mečania na porážku.

„Človek a jeho vedomé rozhodnutia sa stráca, všetci sa nechávajú len akosi unášať.“

Skratiek je vo filme viac, hoci napríklad pri postavách môžeme generické zobrazenie vnímať aj ako účel. Množstvo psychedélie a požívania všemožných látok pomáha ťaživosti, dezorientovanosti a bezmocnosti postáv. Zároveň si ním scenár pomáha, aby sa vyhol množstvu vysvetľovania a chýb v logike. Všeličo sa stane jednoducho lebo niekto niečo zjedol, vypil, či vdýchol. Človek a jeho vedomé rozhodnutia sa stráca, všetci sa nechávajú len akosi unášať. Drogy sú mierny problém aj z hľadiska pohanov, a uveriteľnosti ich zvyklostí. Tie ale zachádzajú na hranice paródie tak často, aby nám ani nenapadlo brať ich vážne, a chcieť im veriť. Nie, ani náhodou nejde o niečo pre antropológov, rituály majú jednoduchý účel byť podivné, strašidelné a miestami kruté.

„Aj keď uvidíme niečo kruté alebo bizarné, máme pocit, ako keby sme to čakali, ako keby to do zvyklostí skrátka patrilo.“

Zlovestnosť filmu sa darí budovať, pôsobí ale skôr esteticky ako priamo ťaživo. Postavy miznú, smrť žiadnej z nich sa nás ale nedotkne. Všetko čo sa im deje vidíme, neprežívame to ale s nimi. Cítime sa skôr ako keby sme sa pozerali na vyslancov jednej civilizácie v druhej, ktorá jednoducho a prirodzene vyústi do svojich nevyhnutných následkov. Film je ťaživý a má svoju príjemnú atmosféru, do ktorej absencia prekvapení či zvratov celkom zapadá. Aj keď uvidíme niečo kruté alebo bizarné, máme pocit, ako keby sme to čakali, ako keby to do zvyklostí skrátka patrilo. Nech sa nám to aj nemusí páčiť.

Slnovrat je vskutku úchvatné dielo čo sa týka jeho nakrútenia a predovšetkým vizuálu. Ide opäť o značne iný horor, podobne ako intelektuálska Suspiria, ktorý sa sústreďuje na výnimočne kvalitné spracovanie, nepracuje s ľakaním a jednoduchým strašením. Miesto toho si pomaly a dôsledne buduje zlovestnú atmosféru. Jeho problém je v tom, že po dejovej stránke využíva až priveľa skratiek a klišé, ktoré sa javia v rozpore s jeho ambíciami. Takže z hororu je tam aj čo to značne lacné.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy