hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

To/ It

Kto sa postará o veselé detstvo, ak nie klaun?

Je zvláštne, že dielo sa zatiaľ dočkalo len jedného televízneho spracovania, keďže mnoho jeho častí pozná skoro každý z viacerých odkazov a paródií. Román patrí medzi Kingove dlhšie, odohráva sa v dvoch časových obdobiach, pričom film nám tentokrát prináša to prvé. V ňom vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie. Vidíme skupinku chlapcov a jedno dievča, z ktorých každého niečo straší. Jednému pred pol rokom zmizol mladší braček. Vidia, ako ich ich strach požiera. Ako sa stáva skutočným, a ako sa ľudia v ich okolí strácajú. Pátrajú po jeho pôvode, skúmajú zvláštne udalosti vo svojom meste. Nemá zmysel skrývať sa, vyčkávať. Tak ako sa musia postaviť miestnym grázlom, musia sa priamo postaviť aj samotnému zlu. Spoločne, a zomknutí.

12. 9. 2017

recenzie.

Slnovrat

Andrej Gomora | 8. 8. 2019
0
7/10          
žáner:
bizarre, mystery, psycho

Aj pohanské festivaly boli o drogách


Ocitnúť sa mimo toho, čo pokladáme za civilizovaný svet, už dávno nemusia len obyvatelia podivných miest. Ako Bratislava v Hosteli. Či už Švédsko pokladajú v Amerike za tajomné a neznáme miesto, alebo sa len rozhodli, že v inak normálnej krajine môžu žiť skupinky podivných ľudí. Rozhodli sa doňho zasadiť komunitu s vlastnými pohanskými zvykmi, ktorá žije podľa vlastných pravidiel, a vlastnej koncepcie fungovania sveta. Jej účel je samozrejme čisto filmový, tak ako to bolo v prípade bratislavskej putiky na vraždy. S pomerne zjavným účelom vytvoriť zaujímavý divácky zážitok vznikol aj ich rituál, Slnovrat.

Ísť ho sledovať z antropologického hľadiska sa javí ako celkom pochopiteľný cieľ, snaha vnášať veľa rácia a učených slov akurát mierne straší uprostred skutočne veľmi odviazaného vystrájania. Zápletka štyroch kamarátov a nežiadanej no prijatej priateľky je presvedčivá, pôsobí len priveľmi ako klišé. Film má totiž ambície celkom vystúpiť z radu tuctových hororov, čo sa mu po mnohých stránkach aj darí. Preto je škoda, keď máme veľmi často pocit, ako keby využíval celkom najzaužívanejšie čiastkové zápletky a zvraty. Zobrazuje ich lepšie a dajme tomu, že je často lepšia aj jeho práca s nimi. Predsa tam ale sú, ako keby sa film bez najzrecyklovanejšieho materiálu skrátka nezaobišiel.

„Pomalé tempo filmu sa snaží budovať si hlavne pocity temnej zlovestnosti.“

Rodinná tragédia na nás nezapôsob ani tak tragicky, vnímame ju hlavne cez postavy, na ktoré má veľmi zložité pôsobenie. Prinesie prvé náznaky hororových prvkov, s tými to ale v celom diele bude zložité. Zatiaľ je to len ťaživosť, ktorú predchádza nepríjemná úzkosť. Pomalé tempo filmu sa snaží budovať si hlavne pocity temnej zlovestnosti. Zároveň pôsobí značne odosobnene, či už ide o úmysel, alebo nie. Postavy ako keby mali viac ako čokoľvek iné predstavovať len Američanov medzi pohanmi. Nech sa s nimi môže divák stotožniť, môže ich očami vnímať udalosti a mať ich tu za účelom zobrazenia kontrastu, ako cudzincov, ktorých rituály šokujú. V oveľa menšej miere ide o živých ľudí. Ich nepodstatnosť potvrdí aj absencia snahy o ich záchranu. Nikto tu nebojuje o život. Len baránkov vedú za nenápadného mečania na porážku.

„Človek a jeho vedomé rozhodnutia sa stráca, všetci sa nechávajú len akosi unášať.“

Skratiek je vo filme viac, hoci napríklad pri postavách môžeme generické zobrazenie vnímať aj ako účel. Množstvo psychedélie a požívania všemožných látok pomáha ťaživosti, dezorientovanosti a bezmocnosti postáv. Zároveň si ním scenár pomáha, aby sa vyhol množstvu vysvetľovania a chýb v logike. Všeličo sa stane jednoducho lebo niekto niečo zjedol, vypil, či vdýchol. Človek a jeho vedomé rozhodnutia sa stráca, všetci sa nechávajú len akosi unášať. Drogy sú mierny problém aj z hľadiska pohanov, a uveriteľnosti ich zvyklostí. Tie ale zachádzajú na hranice paródie tak často, aby nám ani nenapadlo brať ich vážne, a chcieť im veriť. Nie, ani náhodou nejde o niečo pre antropológov, rituály majú jednoduchý účel byť podivné, strašidelné a miestami kruté.

„Aj keď uvidíme niečo kruté alebo bizarné, máme pocit, ako keby sme to čakali, ako keby to do zvyklostí skrátka patrilo.“

Zlovestnosť filmu sa darí budovať, pôsobí ale skôr esteticky ako priamo ťaživo. Postavy miznú, smrť žiadnej z nich sa nás ale nedotkne. Všetko čo sa im deje vidíme, neprežívame to ale s nimi. Cítime sa skôr ako keby sme sa pozerali na vyslancov jednej civilizácie v druhej, ktorá jednoducho a prirodzene vyústi do svojich nevyhnutných následkov. Film je ťaživý a má svoju príjemnú atmosféru, do ktorej absencia prekvapení či zvratov celkom zapadá. Aj keď uvidíme niečo kruté alebo bizarné, máme pocit, ako keby sme to čakali, ako keby to do zvyklostí skrátka patrilo. Nech sa nám to aj nemusí páčiť.

Slnovrat je vskutku úchvatné dielo čo sa týka jeho nakrútenia a predovšetkým vizuálu. Ide opäť o značne iný horor, podobne ako intelektuálska Suspiria, ktorý sa sústreďuje na výnimočne kvalitné spracovanie, nepracuje s ľakaním a jednoduchým strašením. Miesto toho si pomaly a dôsledne buduje zlovestnú atmosféru. Jeho problém je v tom, že po dejovej stránke využíva až priveľa skratiek a klišé, ktoré sa javia v rozpore s jeho ambíciami. Takže z hororu je tam aj čo to značne lacné.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy