recenzie.

Nočné mory z temnôt

Andrej Gomora | 27. 8. 2019

0

4/10          

žáner:

ghost, bizarre, mystery

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

„Skôr ako o skutočne hlbokú tému ide o ďalší prvok detskej literatúry, z ktorej film naozaj aj vychádza.“

Tie nezabúdajú vložiť dej aj do spoločensky politického kontextu, odohrávajú sa v čase, keď Richard Nixon presviedča mládež narukovať do Vietnamu. Nepochybne nejde o náhodu, hoci jej vstup do deja je pomenší. Máme tu ako vždy malomesto a zložité medziľudské vzťahy, obzvlášť medzi tínedžermi. Spočiatku vidíme snahu zobraziť priateľstvo, pevné putá medzi odpadlíkmi a ich vernosť jeden druhému. Skôr ako o skutočne hlbokú tému ide o ďalší prvok detskej literatúry, z ktorej film naozaj aj vychádza. Sfilmované hororové príbehy boli pôvodne písané pre deti či mladších čitateľov, nech aj ich vhodnosť pre mienené publikum nebola vždy vnímaná jednoznačne. Atmosféra detského strašenia tu rozhodne je, kiežby sa viac ako na svojskosť sústredila práve na to strašenie.

Nám totiž netrváz rovna krátko, kým sa k prvej hororovej epizóde aj dostaneme. Dovtedy tu máme miestami možno akčne vzrušujúci, no ničím zásadne zaujímavý rámcový príbeh. Ten do konca celkom nenudí ani neubíja, ničím ale nie je schopný zaujať. Je totiž až neuveriteľne hlúpy, a sám osebe by celkom nefungoval ani len ako jeden z infantilne strašidelných príbehov, pri ktorých divák vie, že nemá myslieť, len sa snažiť báť sa. O to horšie, že táto historka by ideálne mala aj dávať zmysel, respektíve nemali by v nej byť celkom do očí bijúce nezmysly a podivnosti. Dievčatko zavreté v pivnici a utláčané celou rodinou by teda ešte išlo, zamotávajúce sa vysvetlenia o tom, prečo ju tam zavreli a čo s ňou robili, už ale nejde stráviť celkom ľahko.

„Je škoda, že prvá hororová pasáž je asi najslabšia, a prichádza aj o niečo neskôr, ako by mohlo byť želateľné.“

K ladeniu filmu sa nehodí explicitné násilie či nedajbože krv a gore, priblížime sa k nim len celkom symbolicky. Ide skôr o prijateľné nechutnosti, ako chrobáky, pavúky, prst v polievke či neforemné monštrá. Je škoda, že prvá hororová pasáž je asi najslabšia, a prichádza aj o niečo neskôr, ako by mohlo byť želateľné. Divák sa dovtedy stihol priveľmi zamýšľať nad tým, čo mu vlastne ide film ponúknuť, keďže mu zatiaľ predostiera len detský príbeh. Možno s výnimkou poslednej či posledných dvoch hororových epizód vnímame stále predovšetkým rámcový príbeh a jeho atmosféru, ktorá je strašidelná len v celkom minimálnej miere. Preto aj keď sa možno zľakneme chodiacej mŕtvoly či podivného tvora, ide len o chvíľkové nastrašenie, ktoré po skončení sekvencie prejde.

„...postavy, zostávajú celkom na pol ceste medzi štatistami, ktorí budú príbehy a strašidelnosť v nich len sprostredkovať, a plnohodnotnými aktérmi.“

Pri inak dobrom zhotovení sa práve nezvládnutie hlavného príbehu javí ako najzásadnejší problém diela. Kvalitný je vizuál aj hudba, či práca so zvukom, herecké výkony sú v poriadku. Čo výrazne zaostáva sú postavy, ktoré zostávajú celkom na pol ceste medzi štatistami, ktorí budú príbehy a strašidelnosť v nich len sprostredkovať, a plnohodnotnými aktérmi. Či presnejšie, ich prepracovanosť by zodpovedala tomu prvému, kým priestor, ktorý dostanú, tomu druhému. To určite nemôže priniesť príliš pozitívny výsledok.

Nočné mory z temnôt sa teda hrajú na detské strašenie vhodné aj pre dospelých, nakoniec ale ťažko povedať, ktorého diváka môžu zaujať. Pre deti vhodné nie sú, mladiství vnímajúci ľudí už ale môžu túžiť po postavách, s ktorými by mohli cítiť, a po trochu zaujímavejšom a premyslenejšom príbehu. Nakoniec je tu len tých pár svetlých momentov, ktoré sa v celkovom diele skôr strácajú, než aby ho niesli. Pocit môže zachrániť zvládnuté remeslo, vďaka ktorému film nedopozeráme nahnevaní, len celkom nezaujatí.