hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Nočné mory z temnôt

Andrej Gomora | 27. 8. 2019
0
4/10          
žáner:
ghost, bizarre, mystery

Čím sa strašia malé deti


Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

„Skôr ako o skutočne hlbokú tému ide o ďalší prvok detskej literatúry, z ktorej film naozaj aj vychádza.“

Tie nezabúdajú vložiť dej aj do spoločensky politického kontextu, odohrávajú sa v čase, keď Richard Nixon presviedča mládež narukovať do Vietnamu. Nepochybne nejde o náhodu, hoci jej vstup do deja je pomenší. Máme tu ako vždy malomesto a zložité medziľudské vzťahy, obzvlášť medzi tínedžermi. Spočiatku vidíme snahu zobraziť priateľstvo, pevné putá medzi odpadlíkmi a ich vernosť jeden druhému. Skôr ako o skutočne hlbokú tému ide o ďalší prvok detskej literatúry, z ktorej film naozaj aj vychádza. Sfilmované hororové príbehy boli pôvodne písané pre deti či mladších čitateľov, nech aj ich vhodnosť pre mienené publikum nebola vždy vnímaná jednoznačne. Atmosféra detského strašenia tu rozhodne je, kiežby sa viac ako na svojskosť sústredila práve na to strašenie.

Nám totiž netrváz rovna krátko, kým sa k prvej hororovej epizóde aj dostaneme. Dovtedy tu máme miestami možno akčne vzrušujúci, no ničím zásadne zaujímavý rámcový príbeh. Ten do konca celkom nenudí ani neubíja, ničím ale nie je schopný zaujať. Je totiž až neuveriteľne hlúpy, a sám osebe by celkom nefungoval ani len ako jeden z infantilne strašidelných príbehov, pri ktorých divák vie, že nemá myslieť, len sa snažiť báť sa. O to horšie, že táto historka by ideálne mala aj dávať zmysel, respektíve nemali by v nej byť celkom do očí bijúce nezmysly a podivnosti. Dievčatko zavreté v pivnici a utláčané celou rodinou by teda ešte išlo, zamotávajúce sa vysvetlenia o tom, prečo ju tam zavreli a čo s ňou robili, už ale nejde stráviť celkom ľahko.

„Je škoda, že prvá hororová pasáž je asi najslabšia, a prichádza aj o niečo neskôr, ako by mohlo byť želateľné.“

K ladeniu filmu sa nehodí explicitné násilie či nedajbože krv a gore, priblížime sa k nim len celkom symbolicky. Ide skôr o prijateľné nechutnosti, ako chrobáky, pavúky, prst v polievke či neforemné monštrá. Je škoda, že prvá hororová pasáž je asi najslabšia, a prichádza aj o niečo neskôr, ako by mohlo byť želateľné. Divák sa dovtedy stihol priveľmi zamýšľať nad tým, čo mu vlastne ide film ponúknuť, keďže mu zatiaľ predostiera len detský príbeh. Možno s výnimkou poslednej či posledných dvoch hororových epizód vnímame stále predovšetkým rámcový príbeh a jeho atmosféru, ktorá je strašidelná len v celkom minimálnej miere. Preto aj keď sa možno zľakneme chodiacej mŕtvoly či podivného tvora, ide len o chvíľkové nastrašenie, ktoré po skončení sekvencie prejde.

„...postavy, zostávajú celkom na pol ceste medzi štatistami, ktorí budú príbehy a strašidelnosť v nich len sprostredkovať, a plnohodnotnými aktérmi.“

Pri inak dobrom zhotovení sa práve nezvládnutie hlavného príbehu javí ako najzásadnejší problém diela. Kvalitný je vizuál aj hudba, či práca so zvukom, herecké výkony sú v poriadku. Čo výrazne zaostáva sú postavy, ktoré zostávajú celkom na pol ceste medzi štatistami, ktorí budú príbehy a strašidelnosť v nich len sprostredkovať, a plnohodnotnými aktérmi. Či presnejšie, ich prepracovanosť by zodpovedala tomu prvému, kým priestor, ktorý dostanú, tomu druhému. To určite nemôže priniesť príliš pozitívny výsledok.

Nočné mory z temnôt sa teda hrajú na detské strašenie vhodné aj pre dospelých, nakoniec ale ťažko povedať, ktorého diváka môžu zaujať. Pre deti vhodné nie sú, mladiství vnímajúci ľudí už ale môžu túžiť po postavách, s ktorými by mohli cítiť, a po trochu zaujímavejšom a premyslenejšom príbehu. Nakoniec je tu len tých pár svetlých momentov, ktoré sa v celkovom diele skôr strácajú, než aby ho niesli. Pocit môže zachrániť zvládnuté remeslo, vďaka ktorému film nedopozeráme nahnevaní, len celkom nezaujatí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy