hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

recenzie.

Nočné mory z temnôt

Andrej Gomora | 27. 8. 2019
0
4/10          
žáner:
ghost, bizarre, mystery

Čím sa strašia malé deti


Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

„Skôr ako o skutočne hlbokú tému ide o ďalší prvok detskej literatúry, z ktorej film naozaj aj vychádza.“

Tie nezabúdajú vložiť dej aj do spoločensky politického kontextu, odohrávajú sa v čase, keď Richard Nixon presviedča mládež narukovať do Vietnamu. Nepochybne nejde o náhodu, hoci jej vstup do deja je pomenší. Máme tu ako vždy malomesto a zložité medziľudské vzťahy, obzvlášť medzi tínedžermi. Spočiatku vidíme snahu zobraziť priateľstvo, pevné putá medzi odpadlíkmi a ich vernosť jeden druhému. Skôr ako o skutočne hlbokú tému ide o ďalší prvok detskej literatúry, z ktorej film naozaj aj vychádza. Sfilmované hororové príbehy boli pôvodne písané pre deti či mladších čitateľov, nech aj ich vhodnosť pre mienené publikum nebola vždy vnímaná jednoznačne. Atmosféra detského strašenia tu rozhodne je, kiežby sa viac ako na svojskosť sústredila práve na to strašenie.

Nám totiž netrváz rovna krátko, kým sa k prvej hororovej epizóde aj dostaneme. Dovtedy tu máme miestami možno akčne vzrušujúci, no ničím zásadne zaujímavý rámcový príbeh. Ten do konca celkom nenudí ani neubíja, ničím ale nie je schopný zaujať. Je totiž až neuveriteľne hlúpy, a sám osebe by celkom nefungoval ani len ako jeden z infantilne strašidelných príbehov, pri ktorých divák vie, že nemá myslieť, len sa snažiť báť sa. O to horšie, že táto historka by ideálne mala aj dávať zmysel, respektíve nemali by v nej byť celkom do očí bijúce nezmysly a podivnosti. Dievčatko zavreté v pivnici a utláčané celou rodinou by teda ešte išlo, zamotávajúce sa vysvetlenia o tom, prečo ju tam zavreli a čo s ňou robili, už ale nejde stráviť celkom ľahko.

„Je škoda, že prvá hororová pasáž je asi najslabšia, a prichádza aj o niečo neskôr, ako by mohlo byť želateľné.“

K ladeniu filmu sa nehodí explicitné násilie či nedajbože krv a gore, priblížime sa k nim len celkom symbolicky. Ide skôr o prijateľné nechutnosti, ako chrobáky, pavúky, prst v polievke či neforemné monštrá. Je škoda, že prvá hororová pasáž je asi najslabšia, a prichádza aj o niečo neskôr, ako by mohlo byť želateľné. Divák sa dovtedy stihol priveľmi zamýšľať nad tým, čo mu vlastne ide film ponúknuť, keďže mu zatiaľ predostiera len detský príbeh. Možno s výnimkou poslednej či posledných dvoch hororových epizód vnímame stále predovšetkým rámcový príbeh a jeho atmosféru, ktorá je strašidelná len v celkom minimálnej miere. Preto aj keď sa možno zľakneme chodiacej mŕtvoly či podivného tvora, ide len o chvíľkové nastrašenie, ktoré po skončení sekvencie prejde.

„...postavy, zostávajú celkom na pol ceste medzi štatistami, ktorí budú príbehy a strašidelnosť v nich len sprostredkovať, a plnohodnotnými aktérmi.“

Pri inak dobrom zhotovení sa práve nezvládnutie hlavného príbehu javí ako najzásadnejší problém diela. Kvalitný je vizuál aj hudba, či práca so zvukom, herecké výkony sú v poriadku. Čo výrazne zaostáva sú postavy, ktoré zostávajú celkom na pol ceste medzi štatistami, ktorí budú príbehy a strašidelnosť v nich len sprostredkovať, a plnohodnotnými aktérmi. Či presnejšie, ich prepracovanosť by zodpovedala tomu prvému, kým priestor, ktorý dostanú, tomu druhému. To určite nemôže priniesť príliš pozitívny výsledok.

Nočné mory z temnôt sa teda hrajú na detské strašenie vhodné aj pre dospelých, nakoniec ale ťažko povedať, ktorého diváka môžu zaujať. Pre deti vhodné nie sú, mladiství vnímajúci ľudí už ale môžu túžiť po postavách, s ktorými by mohli cítiť, a po trochu zaujímavejšom a premyslenejšom príbehu. Nakoniec je tu len tých pár svetlých momentov, ktoré sa v celkovom diele skôr strácajú, než aby ho niesli. Pocit môže zachrániť zvládnuté remeslo, vďaka ktorému film nedopozeráme nahnevaní, len celkom nezaujatí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy