hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Nočné mory z temnôt

Andrej Gomora | 27. 8. 2019
0
4/10          
žáner:
ghost, bizarre, mystery

Čím sa strašia malé deti


Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

„Skôr ako o skutočne hlbokú tému ide o ďalší prvok detskej literatúry, z ktorej film naozaj aj vychádza.“

Tie nezabúdajú vložiť dej aj do spoločensky politického kontextu, odohrávajú sa v čase, keď Richard Nixon presviedča mládež narukovať do Vietnamu. Nepochybne nejde o náhodu, hoci jej vstup do deja je pomenší. Máme tu ako vždy malomesto a zložité medziľudské vzťahy, obzvlášť medzi tínedžermi. Spočiatku vidíme snahu zobraziť priateľstvo, pevné putá medzi odpadlíkmi a ich vernosť jeden druhému. Skôr ako o skutočne hlbokú tému ide o ďalší prvok detskej literatúry, z ktorej film naozaj aj vychádza. Sfilmované hororové príbehy boli pôvodne písané pre deti či mladších čitateľov, nech aj ich vhodnosť pre mienené publikum nebola vždy vnímaná jednoznačne. Atmosféra detského strašenia tu rozhodne je, kiežby sa viac ako na svojskosť sústredila práve na to strašenie.

Nám totiž netrváz rovna krátko, kým sa k prvej hororovej epizóde aj dostaneme. Dovtedy tu máme miestami možno akčne vzrušujúci, no ničím zásadne zaujímavý rámcový príbeh. Ten do konca celkom nenudí ani neubíja, ničím ale nie je schopný zaujať. Je totiž až neuveriteľne hlúpy, a sám osebe by celkom nefungoval ani len ako jeden z infantilne strašidelných príbehov, pri ktorých divák vie, že nemá myslieť, len sa snažiť báť sa. O to horšie, že táto historka by ideálne mala aj dávať zmysel, respektíve nemali by v nej byť celkom do očí bijúce nezmysly a podivnosti. Dievčatko zavreté v pivnici a utláčané celou rodinou by teda ešte išlo, zamotávajúce sa vysvetlenia o tom, prečo ju tam zavreli a čo s ňou robili, už ale nejde stráviť celkom ľahko.

„Je škoda, že prvá hororová pasáž je asi najslabšia, a prichádza aj o niečo neskôr, ako by mohlo byť želateľné.“

K ladeniu filmu sa nehodí explicitné násilie či nedajbože krv a gore, priblížime sa k nim len celkom symbolicky. Ide skôr o prijateľné nechutnosti, ako chrobáky, pavúky, prst v polievke či neforemné monštrá. Je škoda, že prvá hororová pasáž je asi najslabšia, a prichádza aj o niečo neskôr, ako by mohlo byť želateľné. Divák sa dovtedy stihol priveľmi zamýšľať nad tým, čo mu vlastne ide film ponúknuť, keďže mu zatiaľ predostiera len detský príbeh. Možno s výnimkou poslednej či posledných dvoch hororových epizód vnímame stále predovšetkým rámcový príbeh a jeho atmosféru, ktorá je strašidelná len v celkom minimálnej miere. Preto aj keď sa možno zľakneme chodiacej mŕtvoly či podivného tvora, ide len o chvíľkové nastrašenie, ktoré po skončení sekvencie prejde.

„...postavy, zostávajú celkom na pol ceste medzi štatistami, ktorí budú príbehy a strašidelnosť v nich len sprostredkovať, a plnohodnotnými aktérmi.“

Pri inak dobrom zhotovení sa práve nezvládnutie hlavného príbehu javí ako najzásadnejší problém diela. Kvalitný je vizuál aj hudba, či práca so zvukom, herecké výkony sú v poriadku. Čo výrazne zaostáva sú postavy, ktoré zostávajú celkom na pol ceste medzi štatistami, ktorí budú príbehy a strašidelnosť v nich len sprostredkovať, a plnohodnotnými aktérmi. Či presnejšie, ich prepracovanosť by zodpovedala tomu prvému, kým priestor, ktorý dostanú, tomu druhému. To určite nemôže priniesť príliš pozitívny výsledok.

Nočné mory z temnôt sa teda hrajú na detské strašenie vhodné aj pre dospelých, nakoniec ale ťažko povedať, ktorého diváka môžu zaujať. Pre deti vhodné nie sú, mladiství vnímajúci ľudí už ale môžu túžiť po postavách, s ktorými by mohli cítiť, a po trochu zaujímavejšom a premyslenejšom príbehu. Nakoniec je tu len tých pár svetlých momentov, ktoré sa v celkovom diele skôr strácajú, než aby ho niesli. Pocit môže zachrániť zvládnuté remeslo, vďaka ktorému film nedopozeráme nahnevaní, len celkom nezaujatí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy