hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Insidious: Posledný kľúč

Andrej Gomora | 6. 6. 2018
0
4/10          
žáner:
ghost, mystery

Detská trauma na záver


V predošlých troch dieloch série Insidious to nejakým zázrakom celé viac menej fungovalo. Bolo tam viacero tých najiritujúcejších prvkov duchárskych hororov, ako vyskakujúce efektné postavy, množstvo klišé a rodinného nasladlého gýča. Keď sa človek cez ne preniesol, predsa v nich fungovala tá najdôležitejšia, strašidelná zložka. Všetky tie negatíva mohli pôsobiť ako súčasť poetiky série, ktorých obrovský potenciál presiahnuť hranicu pozerateľnosti sa nejakým zázrakom stále nenaplňoval. Ďalší pokus pôsobí v tomto smere opäť výrazne úspešnejšie, a volá sa Insidious: Posledný kľúč.

„Vôbec využitie náhleho zapojenia osobnej zainteresovanosti sa zdá trochu zúfalé, čo už ale pri štvrtom diele nie je nič nezvyčajné.“

Elise je v celej sérii asi tým vôbec najgýčovejším a najrodinnejším prvkom, a tento diel je práve o nej. Jej milej múdrej tváre, za ktorou sa skrývajú obrovské schopnosti, sa nezbavíme od začiatku do konca. Ak nie v tej súčasnej podobe, tak v tej detskej, či pubertálnej. Celý ten návrat do jej detstva, zrazu sme zistili, že má takúto zložitú a zaujímavú minulosť, pôsobí veľmi kostrbato. Vôbec využitie náhleho zapojenia osobnej zainteresovanosti sa zdá trochu zúfalé, čo už ale pri štvrtom diele nie je nič nezvyčajné. Predsa nepozeráme seriál, aby sa dalo robiť stále to isté dokola len inak. Nieže by sa toho aj tak neopakovalo viac než dosť.

„Skoro vždy vopred vieme, čo príde, dokonca sa nám zdá, ako keby to vedeli aj samotné postavy.“

Pri podobných prostriedkoch strašenia už je ťažké odhadnúť či sa nám zunovali, alebo konečne spravili aj ten posledný minikrôčik, ktorý im chýbal k viditeľnej nahlúplosti. Postavy, ktoré sa mihajú, tváre, čo sa objavia, osoby, čo sa len tak zjavia a niečo zakričia, aby ukončili danú scénu. Nepochybne sme to všetko videli veľakrát neporovnateľne horšie, a séria Insidious bola z tých, ktoré podobný spôsob strašenia ešte ako tak zvládala. Len keď už to predtým bolo ako tak, teraz už je väčšina strašidelných scén skôr iritujúcich ako strašidelných. Skoro vždy vopred vieme, čo príde, dokonca sa nám zdá, ako keby to vedeli aj samotné postavy. Napríklad keď Elise vždy po ohliadnutí sa inde zasvieti na koniec tmavého tunela. Štyrikrát dokola, zisťuje, či už sa tam duch zjavil, alebo až nabudúce, keď sa pozrie na to isté miesto.

Po dejovej stránke film celkom nezaostáva, ale ani nezaujme. Spestrením mohlo byť kombinovanie duchov a neduchov, na ktorom nie je nič zlé, rovnako sa mu ale nepodarilo ani výraznejšie zápletku oživiť. Skutočná drsnosť sa totiž do diela nie celkom hodí, hoci miesto by tu mala mať. Má predsa ísť o horor. Výrazný je zato rodinný prvok, rodinný v zmysle telenovely. V tom je viacero ťažko uveriteľných zvratov a dialógov, za iných okolností by mohli vzbudzovať emócie, tu ako keby sa o to ani nesnažili. Len potrebujú čímsi vyplniť dej. Navyše sa vo vedľajších úlohách objavuje niekoľko značne podštandardných hereckých výkonov, aké by sme tu skutočne nečakali.

„Démon už nie je len taká postava, on sa naozaj začne hýbať a reálne vlastnými rukami postavám ubližovať.“

Relatívne ďalej ako v minulosti ideme nakoniec pri zobrazovaní démona, a pri jeho priamom pôsobení. Už nie je len taká postava, on sa naozaj začne hýbať a reálne vlastnými rukami postavám ubližovať. Čo je jedna vec, ktorá nie je vôbec zlá. Ide ale o to, že aj tak proti nemu bojuje stará nežná pani, spolu s pár rovnako subtílnymi pomocníkmi. Vyvrcholenie teda musí pripomínať rozprávku, hru, rodinný film maximálne tak pri tínedžerov. Čo pri tejto sérii nie je nič nezvyčajné a nakoniec by sme jej to asi dokázali znova odpustiť. Len keby všetko, čo bolo predtým, trochu lepšie držalo pokope.

Ak bol ešte tretí Insidious relatívne pozerateľný, tentokrát už niečo podobné ide povedať pomerne ťažko. V žánri určite existuje aj horšie, ale tým viac, že ide o sequel a nič originálne, sme asi definitívne prekročili hranicu toho, čo sa oplatí pozerať. Séria možno ešte stále má šancu nakoniec odísť so cťou, a zanechať silnejší dojem z troch slušných dielov ako z jedného horšieho možno nie oveľa, no každopádne už nie dobrého. Hlavne aby sa týmto smerom neuberala ešte ďalej.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy