hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Insidious: Posledný kľúč

Andrej Gomora | 6. 6. 2018
0
4/10          
žáner:
ghost, mystery

Detská trauma na záver


V predošlých troch dieloch série Insidious to nejakým zázrakom celé viac menej fungovalo. Bolo tam viacero tých najiritujúcejších prvkov duchárskych hororov, ako vyskakujúce efektné postavy, množstvo klišé a rodinného nasladlého gýča. Keď sa človek cez ne preniesol, predsa v nich fungovala tá najdôležitejšia, strašidelná zložka. Všetky tie negatíva mohli pôsobiť ako súčasť poetiky série, ktorých obrovský potenciál presiahnuť hranicu pozerateľnosti sa nejakým zázrakom stále nenaplňoval. Ďalší pokus pôsobí v tomto smere opäť výrazne úspešnejšie, a volá sa Insidious: Posledný kľúč.

„Vôbec využitie náhleho zapojenia osobnej zainteresovanosti sa zdá trochu zúfalé, čo už ale pri štvrtom diele nie je nič nezvyčajné.“

Elise je v celej sérii asi tým vôbec najgýčovejším a najrodinnejším prvkom, a tento diel je práve o nej. Jej milej múdrej tváre, za ktorou sa skrývajú obrovské schopnosti, sa nezbavíme od začiatku do konca. Ak nie v tej súčasnej podobe, tak v tej detskej, či pubertálnej. Celý ten návrat do jej detstva, zrazu sme zistili, že má takúto zložitú a zaujímavú minulosť, pôsobí veľmi kostrbato. Vôbec využitie náhleho zapojenia osobnej zainteresovanosti sa zdá trochu zúfalé, čo už ale pri štvrtom diele nie je nič nezvyčajné. Predsa nepozeráme seriál, aby sa dalo robiť stále to isté dokola len inak. Nieže by sa toho aj tak neopakovalo viac než dosť.

„Skoro vždy vopred vieme, čo príde, dokonca sa nám zdá, ako keby to vedeli aj samotné postavy.“

Pri podobných prostriedkoch strašenia už je ťažké odhadnúť či sa nám zunovali, alebo konečne spravili aj ten posledný minikrôčik, ktorý im chýbal k viditeľnej nahlúplosti. Postavy, ktoré sa mihajú, tváre, čo sa objavia, osoby, čo sa len tak zjavia a niečo zakričia, aby ukončili danú scénu. Nepochybne sme to všetko videli veľakrát neporovnateľne horšie, a séria Insidious bola z tých, ktoré podobný spôsob strašenia ešte ako tak zvládala. Len keď už to predtým bolo ako tak, teraz už je väčšina strašidelných scén skôr iritujúcich ako strašidelných. Skoro vždy vopred vieme, čo príde, dokonca sa nám zdá, ako keby to vedeli aj samotné postavy. Napríklad keď Elise vždy po ohliadnutí sa inde zasvieti na koniec tmavého tunela. Štyrikrát dokola, zisťuje, či už sa tam duch zjavil, alebo až nabudúce, keď sa pozrie na to isté miesto.

Po dejovej stránke film celkom nezaostáva, ale ani nezaujme. Spestrením mohlo byť kombinovanie duchov a neduchov, na ktorom nie je nič zlé, rovnako sa mu ale nepodarilo ani výraznejšie zápletku oživiť. Skutočná drsnosť sa totiž do diela nie celkom hodí, hoci miesto by tu mala mať. Má predsa ísť o horor. Výrazný je zato rodinný prvok, rodinný v zmysle telenovely. V tom je viacero ťažko uveriteľných zvratov a dialógov, za iných okolností by mohli vzbudzovať emócie, tu ako keby sa o to ani nesnažili. Len potrebujú čímsi vyplniť dej. Navyše sa vo vedľajších úlohách objavuje niekoľko značne podštandardných hereckých výkonov, aké by sme tu skutočne nečakali.

„Démon už nie je len taká postava, on sa naozaj začne hýbať a reálne vlastnými rukami postavám ubližovať.“

Relatívne ďalej ako v minulosti ideme nakoniec pri zobrazovaní démona, a pri jeho priamom pôsobení. Už nie je len taká postava, on sa naozaj začne hýbať a reálne vlastnými rukami postavám ubližovať. Čo je jedna vec, ktorá nie je vôbec zlá. Ide ale o to, že aj tak proti nemu bojuje stará nežná pani, spolu s pár rovnako subtílnymi pomocníkmi. Vyvrcholenie teda musí pripomínať rozprávku, hru, rodinný film maximálne tak pri tínedžerov. Čo pri tejto sérii nie je nič nezvyčajné a nakoniec by sme jej to asi dokázali znova odpustiť. Len keby všetko, čo bolo predtým, trochu lepšie držalo pokope.

Ak bol ešte tretí Insidious relatívne pozerateľný, tentokrát už niečo podobné ide povedať pomerne ťažko. V žánri určite existuje aj horšie, ale tým viac, že ide o sequel a nič originálne, sme asi definitívne prekročili hranicu toho, čo sa oplatí pozerať. Séria možno ešte stále má šancu nakoniec odísť so cťou, a zanechať silnejší dojem z troch slušných dielov ako z jedného horšieho možno nie oveľa, no každopádne už nie dobrého. Hlavne aby sa týmto smerom neuberala ešte ďalej.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy