hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Tusk

Kto by nechcel mať doma mroža?
Čo robí človeka človekom, kde je hranica medzi človekom a zvieraťom, a čím by sme vlastne radšej mali chcieť byť? Podobné otázky si kladie klasický horor Island of Lost Souls, inšpirovaný literárnou predlohou H.G.Wellsa. V tom robil šialený vedec experimenty na zvieratách, snažil sa zrýchliť v nich evolúciu a vytvoriť z nich ľudí. Keď Simpsonovci film parodovali, smer premeny otočili. Z ľudí sa stávali zvieratá a konečne boli šťastní. Nie až tak iný bol vlastne aj šialený doktor v Ľudskej stonožke, ktorý si tiež vyrábal z ľudí nového domáceho miláčika. Teraz ho pomerne zjavne napodobňuje ďalší šialenec, vo filme menom Tusk.
14. 4. 2015

recenzie.

Insidious: Posledný kľúč

Andrej Gomora | 6. 6. 2018
0
4/10          
žáner:
ghost, mystery

Detská trauma na záver


V predošlých troch dieloch série Insidious to nejakým zázrakom celé viac menej fungovalo. Bolo tam viacero tých najiritujúcejších prvkov duchárskych hororov, ako vyskakujúce efektné postavy, množstvo klišé a rodinného nasladlého gýča. Keď sa človek cez ne preniesol, predsa v nich fungovala tá najdôležitejšia, strašidelná zložka. Všetky tie negatíva mohli pôsobiť ako súčasť poetiky série, ktorých obrovský potenciál presiahnuť hranicu pozerateľnosti sa nejakým zázrakom stále nenaplňoval. Ďalší pokus pôsobí v tomto smere opäť výrazne úspešnejšie, a volá sa Insidious: Posledný kľúč.

„Vôbec využitie náhleho zapojenia osobnej zainteresovanosti sa zdá trochu zúfalé, čo už ale pri štvrtom diele nie je nič nezvyčajné.“

Elise je v celej sérii asi tým vôbec najgýčovejším a najrodinnejším prvkom, a tento diel je práve o nej. Jej milej múdrej tváre, za ktorou sa skrývajú obrovské schopnosti, sa nezbavíme od začiatku do konca. Ak nie v tej súčasnej podobe, tak v tej detskej, či pubertálnej. Celý ten návrat do jej detstva, zrazu sme zistili, že má takúto zložitú a zaujímavú minulosť, pôsobí veľmi kostrbato. Vôbec využitie náhleho zapojenia osobnej zainteresovanosti sa zdá trochu zúfalé, čo už ale pri štvrtom diele nie je nič nezvyčajné. Predsa nepozeráme seriál, aby sa dalo robiť stále to isté dokola len inak. Nieže by sa toho aj tak neopakovalo viac než dosť.

„Skoro vždy vopred vieme, čo príde, dokonca sa nám zdá, ako keby to vedeli aj samotné postavy.“

Pri podobných prostriedkoch strašenia už je ťažké odhadnúť či sa nám zunovali, alebo konečne spravili aj ten posledný minikrôčik, ktorý im chýbal k viditeľnej nahlúplosti. Postavy, ktoré sa mihajú, tváre, čo sa objavia, osoby, čo sa len tak zjavia a niečo zakričia, aby ukončili danú scénu. Nepochybne sme to všetko videli veľakrát neporovnateľne horšie, a séria Insidious bola z tých, ktoré podobný spôsob strašenia ešte ako tak zvládala. Len keď už to predtým bolo ako tak, teraz už je väčšina strašidelných scén skôr iritujúcich ako strašidelných. Skoro vždy vopred vieme, čo príde, dokonca sa nám zdá, ako keby to vedeli aj samotné postavy. Napríklad keď Elise vždy po ohliadnutí sa inde zasvieti na koniec tmavého tunela. Štyrikrát dokola, zisťuje, či už sa tam duch zjavil, alebo až nabudúce, keď sa pozrie na to isté miesto.

Po dejovej stránke film celkom nezaostáva, ale ani nezaujme. Spestrením mohlo byť kombinovanie duchov a neduchov, na ktorom nie je nič zlé, rovnako sa mu ale nepodarilo ani výraznejšie zápletku oživiť. Skutočná drsnosť sa totiž do diela nie celkom hodí, hoci miesto by tu mala mať. Má predsa ísť o horor. Výrazný je zato rodinný prvok, rodinný v zmysle telenovely. V tom je viacero ťažko uveriteľných zvratov a dialógov, za iných okolností by mohli vzbudzovať emócie, tu ako keby sa o to ani nesnažili. Len potrebujú čímsi vyplniť dej. Navyše sa vo vedľajších úlohách objavuje niekoľko značne podštandardných hereckých výkonov, aké by sme tu skutočne nečakali.

„Démon už nie je len taká postava, on sa naozaj začne hýbať a reálne vlastnými rukami postavám ubližovať.“

Relatívne ďalej ako v minulosti ideme nakoniec pri zobrazovaní démona, a pri jeho priamom pôsobení. Už nie je len taká postava, on sa naozaj začne hýbať a reálne vlastnými rukami postavám ubližovať. Čo je jedna vec, ktorá nie je vôbec zlá. Ide ale o to, že aj tak proti nemu bojuje stará nežná pani, spolu s pár rovnako subtílnymi pomocníkmi. Vyvrcholenie teda musí pripomínať rozprávku, hru, rodinný film maximálne tak pri tínedžerov. Čo pri tejto sérii nie je nič nezvyčajné a nakoniec by sme jej to asi dokázali znova odpustiť. Len keby všetko, čo bolo predtým, trochu lepšie držalo pokope.

Ak bol ešte tretí Insidious relatívne pozerateľný, tentokrát už niečo podobné ide povedať pomerne ťažko. V žánri určite existuje aj horšie, ale tým viac, že ide o sequel a nič originálne, sme asi definitívne prekročili hranicu toho, čo sa oplatí pozerať. Séria možno ešte stále má šancu nakoniec odísť so cťou, a zanechať silnejší dojem z troch slušných dielov ako z jedného horšieho možno nie oveľa, no každopádne už nie dobrého. Hlavne aby sa týmto smerom neuberala ešte ďalej.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy