hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

The Void

Andrej Gomora | 16. 6. 2017
0
5/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, mystery

Veľmi zvláštny film


Napred príde pokus o čo najtajomnejšiu atmosféru. Dvojica uteká pred akousi sektou. Ju postrelia, potom podpália. On utečie, na ceste ho zraneného nájde policajt. Odvezie ho do najbližšej nemocnice, vraj ju čoskoro majú zatvárať, sťahovanie už sa začalo. V noci je pochopiteľné, ak tu dokopy nikto nie je. Starší doktor, zaúčajúca sa sestrička, ktorá trávi čas s jediným ležiacim pacientom. Ukazuje mu odporné obrázky a popisuje drastické zákroky. V čakárni je tehotná, každú chvíľu to na ňu môže prísť. Potom príde vrah, celá skupina vrahov. V bielych habitoch, s kuklami a trojuholníkovým logom. Všetci majú rovnaké rituálne nože, ale zatiaľ sa s nimi držia vonku. Nechcú len, aby ktokoľvek odišiel, do vnútra sa nehrabú. Tam začne vyčíňať monštrum, a nie jedno. Neurčité čo sa týka jeho tvaru aj jeho úmyslov. Nikto ničomu nerozumie, ako keby sa ocitli na čudnom mieste mimo reality, akomsi The Void.

„Svojím spôsobom asi má ísť o poctu, odkazy sú totiž príliš nápadné, aby mohli chcieť zostať nespozorované.“

Svojím spôsobom asi má ísť o poctu, odkazy sú totiž príliš nápadné, aby mohli chcieť zostať nespozorované. A že ich tu je. Prostredie pripomína rovno viacerých Carpenterov, príšery okrem jeho Veci aj vyžívanie sa v nechutnostiach ako ich poznáme z Cronenbergových filmov. No a nakoniec niečo z Hellraisera. Okrem trhania a odlepovania telesných častí náznakmi aj mytológia, tá je ale asi najslabšou zložkou filmu. Tak ako celá zápletka, myšlienka. Čokoľvek, čo by náznakom dávalo zmysel. Ten je tu dosť ťažké nájsť v hocičom.

„Odtrhneme sa od reality, a už sa s ňou znova nespojíme.“

Samotná nemocnica s návštevníkmi uväznenými tajomnými postavami neznie zle. Už ďalšie nebezpečie vychádzajúce z jej vnútra sa javí ako pre diváka mierne zahlcujúce. Tu sa naňho totiž niečo bude valiť z každej strany, a ničomu z toho nebude zrovna jednoduché rozumieť. Začiatok pôsobil sľubne, v zmysle jednoduchého honu na človeka. Prvý pohľad na nemocnicu nám už ale ukazuje, že tu nepôjde o priamočiaru konšpiráciu. Odtrhneme sa od reality, a už sa s ňou znova nespojíme. Nie je to ale spôsobom vyslovene strašidelným, s priamym ohrozením pre konkrétne postavy, či priam ľudí. Nastáva zmätok, ničomu nerozumieme a vtedy býva ťažké sústrediť sa na to, o koho a z akého dôvodu by sme sa mali báť.

„Ohrozenie vždy trvá len krátko, a je natoľko svojské, že si nie sme istí, nakoľko vážne ho môžeme brať.“

Hráme sa tu s celkovou atmosférou, bez jednoduchého rozdelenia na obete a zloduchov. Niekomu možno tento chaos sadne, pár ľudských postáv sa ale do hororu žiada. Tu má každá svoju špecifickú úlohu, a každá sa v určitých chvíľach javí ako obeť, či ako ohrozený. Tak funguje viacero scén, z ktorých niektoré sa aj podaria, vždy ale prinesú len chvíľkové napätie, osamotené dávky strachu. Ohrozenie vždy trvá len krátko, a je natoľko svojské, že si nie sme istí, nakoľko vážne ho môžeme brať. Postavy v róbach sú hrozivé, ku skutkom sa ale príliš nedostávajú. Nerozumieme im, nevieme, čo od nich môžeme čakať, a nakoľko sa ich naozaj musíme báť. Rovnako je to s príšerou. Tá je miestami odporná a neporaziteľná, inokedy zase pôsobí neškodne. A my skrátka netušíme, čo to tam akože má stvárať.

„Nedá sa povedať, že by sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba. Divák akurát konečne pochopí, čo to vlastne pozeral za film.“

Nakoniec príde vysvetlenie. So zložitým príbehom a mytológiou, vyznať sa v nich je skutočne ťažké. Navyše po tom, čo dovtedy stihol divák vo filme vidieť, nemôže byť ani príliš motivovaný snažiť sa čokoľvek pochopiť. Svojím spôsobom má záver štýl, vrcholí chaos, nechutnosti a príde plno rečí. Nedá sa povedať, že by sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba. Divák akurát konečne pochopí, čo to vlastne pozeral za film.

The Void je až výnimočne čudný film. Veľa mu toho chýba, ako nejaká až základná zrozumiteľnosť a klasické hororové úlohy postáv. Kombinuje priveľa motívov a zápletiek, čo môže diváka ľahko odradiť. Za obeť im totiž padne atmosféra a strach v klasickom podaní. Nakrútený je ale nakoniec znesiteľne, a dá sa prijať ako určitý druh špecifickej zábavy.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy