recenzie.

The Void

Andrej Gomora | 16. 6. 2017

0

5/10          

žáner:

bizarre, claustrophobic, mystery

Veľmi zvláštny film

Napred príde pokus o čo najtajomnejšiu atmosféru. Dvojica uteká pred akousi sektou. Ju postrelia, potom podpália. On utečie, na ceste ho zraneného nájde policajt. Odvezie ho do najbližšej nemocnice, vraj ju čoskoro majú zatvárať, sťahovanie už sa začalo. V noci je pochopiteľné, ak tu dokopy nikto nie je. Starší doktor, zaúčajúca sa sestrička, ktorá trávi čas s jediným ležiacim pacientom. Ukazuje mu odporné obrázky a popisuje drastické zákroky. V čakárni je tehotná, každú chvíľu to na ňu môže prísť. Potom príde vrah, celá skupina vrahov. V bielych habitoch, s kuklami a trojuholníkovým logom. Všetci majú rovnaké rituálne nože, ale zatiaľ sa s nimi držia vonku. Nechcú len, aby ktokoľvek odišiel, do vnútra sa nehrabú. Tam začne vyčíňať monštrum, a nie jedno. Neurčité čo sa týka jeho tvaru aj jeho úmyslov. Nikto ničomu nerozumie, ako keby sa ocitli na čudnom mieste mimo reality, akomsi The Void.

„Svojím spôsobom asi má ísť o poctu, odkazy sú totiž príliš nápadné, aby mohli chcieť zostať nespozorované.“

Svojím spôsobom asi má ísť o poctu, odkazy sú totiž príliš nápadné, aby mohli chcieť zostať nespozorované. A že ich tu je. Prostredie pripomína rovno viacerých Carpenterov, príšery okrem jeho Veci aj vyžívanie sa v nechutnostiach ako ich poznáme z Cronenbergových filmov. No a nakoniec niečo z Hellraisera. Okrem trhania a odlepovania telesných častí náznakmi aj mytológia, tá je ale asi najslabšou zložkou filmu. Tak ako celá zápletka, myšlienka. Čokoľvek, čo by náznakom dávalo zmysel. Ten je tu dosť ťažké nájsť v hocičom.

„Odtrhneme sa od reality, a už sa s ňou znova nespojíme.“

Samotná nemocnica s návštevníkmi uväznenými tajomnými postavami neznie zle. Už ďalšie nebezpečie vychádzajúce z jej vnútra sa javí ako pre diváka mierne zahlcujúce. Tu sa naňho totiž niečo bude valiť z každej strany, a ničomu z toho nebude zrovna jednoduché rozumieť. Začiatok pôsobil sľubne, v zmysle jednoduchého honu na človeka. Prvý pohľad na nemocnicu nám už ale ukazuje, že tu nepôjde o priamočiaru konšpiráciu. Odtrhneme sa od reality, a už sa s ňou znova nespojíme. Nie je to ale spôsobom vyslovene strašidelným, s priamym ohrozením pre konkrétne postavy, či priam ľudí. Nastáva zmätok, ničomu nerozumieme a vtedy býva ťažké sústrediť sa na to, o koho a z akého dôvodu by sme sa mali báť.

„Ohrozenie vždy trvá len krátko, a je natoľko svojské, že si nie sme istí, nakoľko vážne ho môžeme brať.“

Hráme sa tu s celkovou atmosférou, bez jednoduchého rozdelenia na obete a zloduchov. Niekomu možno tento chaos sadne, pár ľudských postáv sa ale do hororu žiada. Tu má každá svoju špecifickú úlohu, a každá sa v určitých chvíľach javí ako obeť, či ako ohrozený. Tak funguje viacero scén, z ktorých niektoré sa aj podaria, vždy ale prinesú len chvíľkové napätie, osamotené dávky strachu. Ohrozenie vždy trvá len krátko, a je natoľko svojské, že si nie sme istí, nakoľko vážne ho môžeme brať. Postavy v róbach sú hrozivé, ku skutkom sa ale príliš nedostávajú. Nerozumieme im, nevieme, čo od nich môžeme čakať, a nakoľko sa ich naozaj musíme báť. Rovnako je to s príšerou. Tá je miestami odporná a neporaziteľná, inokedy zase pôsobí neškodne. A my skrátka netušíme, čo to tam akože má stvárať.

„Nedá sa povedať, že by sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba. Divák akurát konečne pochopí, čo to vlastne pozeral za film.“

Nakoniec príde vysvetlenie. So zložitým príbehom a mytológiou, vyznať sa v nich je skutočne ťažké. Navyše po tom, čo dovtedy stihol divák vo filme vidieť, nemôže byť ani príliš motivovaný snažiť sa čokoľvek pochopiť. Svojím spôsobom má záver štýl, vrcholí chaos, nechutnosti a príde plno rečí. Nedá sa povedať, že by sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba. Divák akurát konečne pochopí, čo to vlastne pozeral za film.

The Void je až výnimočne čudný film. Veľa mu toho chýba, ako nejaká až základná zrozumiteľnosť a klasické hororové úlohy postáv. Kombinuje priveľa motívov a zápletiek, čo môže diváka ľahko odradiť. Za obeť im totiž padne atmosféra a strach v klasickom podaní. Nakrútený je ale nakoniec znesiteľne, a dá sa prijať ako určitý druh špecifickej zábavy.