hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Void

Andrej Gomora | 16. 6. 2017
0
5/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, mystery

Veľmi zvláštny film


Napred príde pokus o čo najtajomnejšiu atmosféru. Dvojica uteká pred akousi sektou. Ju postrelia, potom podpália. On utečie, na ceste ho zraneného nájde policajt. Odvezie ho do najbližšej nemocnice, vraj ju čoskoro majú zatvárať, sťahovanie už sa začalo. V noci je pochopiteľné, ak tu dokopy nikto nie je. Starší doktor, zaúčajúca sa sestrička, ktorá trávi čas s jediným ležiacim pacientom. Ukazuje mu odporné obrázky a popisuje drastické zákroky. V čakárni je tehotná, každú chvíľu to na ňu môže prísť. Potom príde vrah, celá skupina vrahov. V bielych habitoch, s kuklami a trojuholníkovým logom. Všetci majú rovnaké rituálne nože, ale zatiaľ sa s nimi držia vonku. Nechcú len, aby ktokoľvek odišiel, do vnútra sa nehrabú. Tam začne vyčíňať monštrum, a nie jedno. Neurčité čo sa týka jeho tvaru aj jeho úmyslov. Nikto ničomu nerozumie, ako keby sa ocitli na čudnom mieste mimo reality, akomsi The Void.

„Svojím spôsobom asi má ísť o poctu, odkazy sú totiž príliš nápadné, aby mohli chcieť zostať nespozorované.“

Svojím spôsobom asi má ísť o poctu, odkazy sú totiž príliš nápadné, aby mohli chcieť zostať nespozorované. A že ich tu je. Prostredie pripomína rovno viacerých Carpenterov, príšery okrem jeho Veci aj vyžívanie sa v nechutnostiach ako ich poznáme z Cronenbergových filmov. No a nakoniec niečo z Hellraisera. Okrem trhania a odlepovania telesných častí náznakmi aj mytológia, tá je ale asi najslabšou zložkou filmu. Tak ako celá zápletka, myšlienka. Čokoľvek, čo by náznakom dávalo zmysel. Ten je tu dosť ťažké nájsť v hocičom.

„Odtrhneme sa od reality, a už sa s ňou znova nespojíme.“

Samotná nemocnica s návštevníkmi uväznenými tajomnými postavami neznie zle. Už ďalšie nebezpečie vychádzajúce z jej vnútra sa javí ako pre diváka mierne zahlcujúce. Tu sa naňho totiž niečo bude valiť z každej strany, a ničomu z toho nebude zrovna jednoduché rozumieť. Začiatok pôsobil sľubne, v zmysle jednoduchého honu na človeka. Prvý pohľad na nemocnicu nám už ale ukazuje, že tu nepôjde o priamočiaru konšpiráciu. Odtrhneme sa od reality, a už sa s ňou znova nespojíme. Nie je to ale spôsobom vyslovene strašidelným, s priamym ohrozením pre konkrétne postavy, či priam ľudí. Nastáva zmätok, ničomu nerozumieme a vtedy býva ťažké sústrediť sa na to, o koho a z akého dôvodu by sme sa mali báť.

„Ohrozenie vždy trvá len krátko, a je natoľko svojské, že si nie sme istí, nakoľko vážne ho môžeme brať.“

Hráme sa tu s celkovou atmosférou, bez jednoduchého rozdelenia na obete a zloduchov. Niekomu možno tento chaos sadne, pár ľudských postáv sa ale do hororu žiada. Tu má každá svoju špecifickú úlohu, a každá sa v určitých chvíľach javí ako obeť, či ako ohrozený. Tak funguje viacero scén, z ktorých niektoré sa aj podaria, vždy ale prinesú len chvíľkové napätie, osamotené dávky strachu. Ohrozenie vždy trvá len krátko, a je natoľko svojské, že si nie sme istí, nakoľko vážne ho môžeme brať. Postavy v róbach sú hrozivé, ku skutkom sa ale príliš nedostávajú. Nerozumieme im, nevieme, čo od nich môžeme čakať, a nakoľko sa ich naozaj musíme báť. Rovnako je to s príšerou. Tá je miestami odporná a neporaziteľná, inokedy zase pôsobí neškodne. A my skrátka netušíme, čo to tam akože má stvárať.

„Nedá sa povedať, že by sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba. Divák akurát konečne pochopí, čo to vlastne pozeral za film.“

Nakoniec príde vysvetlenie. So zložitým príbehom a mytológiou, vyznať sa v nich je skutočne ťažké. Navyše po tom, čo dovtedy stihol divák vo filme vidieť, nemôže byť ani príliš motivovaný snažiť sa čokoľvek pochopiť. Svojím spôsobom má záver štýl, vrcholí chaos, nechutnosti a príde plno rečí. Nedá sa povedať, že by sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba. Divák akurát konečne pochopí, čo to vlastne pozeral za film.

The Void je až výnimočne čudný film. Veľa mu toho chýba, ako nejaká až základná zrozumiteľnosť a klasické hororové úlohy postáv. Kombinuje priveľa motívov a zápletiek, čo môže diváka ľahko odradiť. Za obeť im totiž padne atmosféra a strach v klasickom podaní. Nakrútený je ale nakoniec znesiteľne, a dá sa prijať ako určitý druh špecifickej zábavy.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy