hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Crazies (1973)

Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) 13. 5. 2010

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Leatherface

Toľko ste toho pod maskou nečakali

Práve žánrové miešanie krutého exploitationu s thrillerom, ktorému by zodpovedala dejová stránka, je síce sympatické, no nakoniec sa ukáže ako nezvládnuté. Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie. V tom prípade by ale potreboval na budovanie atmosféry svoje vlastné prostriedky, a tie mu chýbajú. Hlavnými sa stávajú utečenci z liečebne, krutí prehnane až za hranicu uveriteľnosti. Všetko sa odohráva akosi nepochopiteľne, bez zmyslu, s jediným zrozumiteľným účelom, ktorým je čo najviac násilia. Aj keď film má svoje kvality, nedokáže diváka skutočne vtiahnuť, zaujať niečím jasným a intenzívnym. Nakoniec príde samotná pointa, pri ktorej si dáme film do spojitosti s celou sériou. A možno by sme radšej zabudli, čo sa nám to snažil nahovoriť.

16. 11. 2017

recenzie.

The Void

Andrej Gomora | 16. 6. 2017
0
5/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, mystery

Veľmi zvláštny film


Napred príde pokus o čo najtajomnejšiu atmosféru. Dvojica uteká pred akousi sektou. Ju postrelia, potom podpália. On utečie, na ceste ho zraneného nájde policajt. Odvezie ho do najbližšej nemocnice, vraj ju čoskoro majú zatvárať, sťahovanie už sa začalo. V noci je pochopiteľné, ak tu dokopy nikto nie je. Starší doktor, zaúčajúca sa sestrička, ktorá trávi čas s jediným ležiacim pacientom. Ukazuje mu odporné obrázky a popisuje drastické zákroky. V čakárni je tehotná, každú chvíľu to na ňu môže prísť. Potom príde vrah, celá skupina vrahov. V bielych habitoch, s kuklami a trojuholníkovým logom. Všetci majú rovnaké rituálne nože, ale zatiaľ sa s nimi držia vonku. Nechcú len, aby ktokoľvek odišiel, do vnútra sa nehrabú. Tam začne vyčíňať monštrum, a nie jedno. Neurčité čo sa týka jeho tvaru aj jeho úmyslov. Nikto ničomu nerozumie, ako keby sa ocitli na čudnom mieste mimo reality, akomsi The Void.

„Svojím spôsobom asi má ísť o poctu, odkazy sú totiž príliš nápadné, aby mohli chcieť zostať nespozorované.“

Svojím spôsobom asi má ísť o poctu, odkazy sú totiž príliš nápadné, aby mohli chcieť zostať nespozorované. A že ich tu je. Prostredie pripomína rovno viacerých Carpenterov, príšery okrem jeho Veci aj vyžívanie sa v nechutnostiach ako ich poznáme z Cronenbergových filmov. No a nakoniec niečo z Hellraisera. Okrem trhania a odlepovania telesných častí náznakmi aj mytológia, tá je ale asi najslabšou zložkou filmu. Tak ako celá zápletka, myšlienka. Čokoľvek, čo by náznakom dávalo zmysel. Ten je tu dosť ťažké nájsť v hocičom.

„Odtrhneme sa od reality, a už sa s ňou znova nespojíme.“

Samotná nemocnica s návštevníkmi uväznenými tajomnými postavami neznie zle. Už ďalšie nebezpečie vychádzajúce z jej vnútra sa javí ako pre diváka mierne zahlcujúce. Tu sa naňho totiž niečo bude valiť z každej strany, a ničomu z toho nebude zrovna jednoduché rozumieť. Začiatok pôsobil sľubne, v zmysle jednoduchého honu na človeka. Prvý pohľad na nemocnicu nám už ale ukazuje, že tu nepôjde o priamočiaru konšpiráciu. Odtrhneme sa od reality, a už sa s ňou znova nespojíme. Nie je to ale spôsobom vyslovene strašidelným, s priamym ohrozením pre konkrétne postavy, či priam ľudí. Nastáva zmätok, ničomu nerozumieme a vtedy býva ťažké sústrediť sa na to, o koho a z akého dôvodu by sme sa mali báť.

„Ohrozenie vždy trvá len krátko, a je natoľko svojské, že si nie sme istí, nakoľko vážne ho môžeme brať.“

Hráme sa tu s celkovou atmosférou, bez jednoduchého rozdelenia na obete a zloduchov. Niekomu možno tento chaos sadne, pár ľudských postáv sa ale do hororu žiada. Tu má každá svoju špecifickú úlohu, a každá sa v určitých chvíľach javí ako obeť, či ako ohrozený. Tak funguje viacero scén, z ktorých niektoré sa aj podaria, vždy ale prinesú len chvíľkové napätie, osamotené dávky strachu. Ohrozenie vždy trvá len krátko, a je natoľko svojské, že si nie sme istí, nakoľko vážne ho môžeme brať. Postavy v róbach sú hrozivé, ku skutkom sa ale príliš nedostávajú. Nerozumieme im, nevieme, čo od nich môžeme čakať, a nakoľko sa ich naozaj musíme báť. Rovnako je to s príšerou. Tá je miestami odporná a neporaziteľná, inokedy zase pôsobí neškodne. A my skrátka netušíme, čo to tam akože má stvárať.

„Nedá sa povedať, že by sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba. Divák akurát konečne pochopí, čo to vlastne pozeral za film.“

Nakoniec príde vysvetlenie. So zložitým príbehom a mytológiou, vyznať sa v nich je skutočne ťažké. Navyše po tom, čo dovtedy stihol divák vo filme vidieť, nemôže byť ani príliš motivovaný snažiť sa čokoľvek pochopiť. Svojím spôsobom má záver štýl, vrcholí chaos, nechutnosti a príde plno rečí. Nedá sa povedať, že by sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba. Divák akurát konečne pochopí, čo to vlastne pozeral za film.

The Void je až výnimočne čudný film. Veľa mu toho chýba, ako nejaká až základná zrozumiteľnosť a klasické hororové úlohy postáv. Kombinuje priveľa motívov a zápletiek, čo môže diváka ľahko odradiť. Za obeť im totiž padne atmosféra a strach v klasickom podaní. Nakrútený je ale nakoniec znesiteľne, a dá sa prijať ako určitý druh špecifickej zábavy.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy