najčítanejšie recenzie.
Očista: Volebný rok
Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.
15. 7. 2016Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Mara
Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.
Outcast
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011
Tusk
recenzie.
Salvage
Príjemná nezávislá príšera
Dcéra rozvedených rodičov ide na Vianoce k matke, ktorú nemá práve rada. Najprv jej kariéra rozbila rodinu a potom sa jej na súde sama vzdala. Oveľa radšej by zostala s otcom. Je pre ňu priam satisfakciou, keď po príchode nájde svoju mamu v posteli s cudzím chlapom. Môže jej na ulici spraviť scénu a odísť k susedom, ktorí mamu nepustia dnu. A tá skutočná katastrofa pritom číha z úplne inej strany. Na pobreží sa totiž ráno objavil neznámy kontajner a odvtedy sa v okolí dejú čudné veci. Ako potvrdenie toho, že všetko nie je v poriadku, obsadia sídlisko vojaci, jedného obyvateľa pokrytého krvou zastrelia, ostatným prikážu nevychádzať a zavrieť dvere aj okná.
Dcéra Jodie, ktorá začína ako hlavná postava, sa po prvom incidente dostáva do úzadia a opäť ju uvidíme až krátko pred koncom. Trochu nečakane sa tak do popredia dostáva jej mama Beth, ktorá začínala ako skôr nesympatická postava, a jej sexuálny partner Kieran, ktorý Beth očaril tak málo, že si nevedela zapamätať ani jeho meno. Títo dvaja zostanú až klaustrofobicky izolovaní, bez kontaktu s inými ľuďmi. Beth si samozrejme najväčšie starosti robí o Jodie, od ktorej ju oddelili v tej najhoršej chvíli, keď sa s ňou ešte nestihla uzmieriť. Vzniká tak v podstate dvojnásobná atmosféra strachu z nevedomosti. Osamotení jednak nevedia, čo sa okolo nich deje a čoho sa majú okrem vojakov báť a takisto v akom stave sú ľudia okolo nich. Vidia len ďalších mŕtvych. Film v tejto časti stavia na strašení neznámou hrozbou. Tá je však trochu málo prítomná na to, aby diváka držala v skutočnom napätí. Dôsledkom je skôr chaos a očakávanie, strachu je málo. Dve postavy, s ktorými strávime v izolácii veľa času, sú našťastie vcelku príjemná spoločnosť. Na jednej strane nijako výnimočne zaujímaví alebo prekvapiví, na strane druhej sú však veľmi ľudskí a do prebiehajúcej rodinnej drámy sa ľahko vžijeme. Prežívame tak s nimi ich neistotu, ako aj ich životné osudy, ktoré dokresľujú ich situáciu a to, ako sa teraz cítia. Vďaka nim táto časť filmu nie je zdĺhavá, aj keď nie je vyslovene strašidelná.
Skutočná akcia nakoniec zaberá len posledných asi 10 minút z už aj tak krátkej stopáže filmu. V tom čase už má výborne vybudované zázemie v podobe postáv, s ktorými sa divák stotožnil, a tajnostkárstva ohľadne toho, čo sa vlastne deje. Konečný príchod monštra je potom pôsobivý aj napriek tomu, že príšera nie je nijako výnimočná. Pri jej tvorbe tvorcovia určite počítali s tým, že divák ju bude vidieť len niekoľko sekúnd. Práve na tento účel však dokonale postačuje. Od chvíle, keď sa prvýkrát zjaví, naberá film výborný spád a obsahuje niekoľko veľmi strašidelných scén. Jeho súčasťou je aj vyvrcholenie zápletky filmu, dcérsko-materského vzťahu, ktoré je rovnako podarené. Zapôsobí najmä tým, že prichádza v čase, keď ho už pomaly prestávame čakať. Nie je síce dlhé, ale aj tak je pomerne silné.
Celý film je remeselne nakrútený na dobrej úrovni a v podstate sa drží štandardov britského nezávislého filmu. Nesnaží sa ísť nad svoje možnosti a naplno využíva to, čo má. Aj keď tej akcie mohlo byť o niečo viac, dobrý záver necháva v divákovi dobrý pocit a našťastie predchádzajúci priebeh nie je natoľko nudný, aby hrozilo, že si na neho nepočkáme. Salvage síce nie je žiadne výrazné dielo, predstavuje však príjemne strávený čas so všetkým podstatným, čo k hororu patrí.
