hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Annabelle

S Chuckym bola aspoň sranda
Dramatik českého pôvodu Tom Stoppard vo svojej hre Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi rozvinul príbeh dvoch vedľajších postáv Shakespearovho Hamleta. Nesú anglickému kráľovi tajný odkaz, že má Hamleta popraviť. Ten ich ale prekabáti, správu vymení a namiesto neho popravia ich dvoch. Účelom hry bolo ukázať, aký absurdný bol vývoj situácie z ich pohľadu, keď nemali potuchy čo sa okolo nich deje a ako sa k vlastnej poprave dopracovali. Dôvody spraviť pre vedľajšie postavy samostatné dielo teda môžu byť aj zaujímavé. Na rozdiel od popularity postavy v diváckych anketách a možnosti na úspechu hlavného diela ďalej ryžovať. Pamätáte si na bábiku krátko spomenutú vo V zajatí démonov, menom Annabelle?
9. 10. 2014

Nezhasínaj!

Keď sa strašidelnou stane tma samotná

Vplyvy umelého osvetlenia na človeka aj na životné prostredie sa stále skúmajú, a pravidelne o nich dostávame katastrofické správy. Okrem takzvaného svetelného znečistenia, ktoré komplikuje život hvezdárom a zvieratám, má mať neblahé následky aj na zdravie človeka. Kazí nám biorytmus a ničí oči. V posledných rokoch vraj nastala pandémia krátkozrakosti, a na vine má byť práve nedostatok času trávenom vonku, na dennom svetle. Keď vás ale chce zabiť bytosť existujúca výhradne v tieňoch, výkrik Nezhasínaj! vám podobné varovania z pier nezoberú.

19. 8. 2016

recenzie.

Smrtiaci príliv

Andrej Gomora | 5. 9. 2016
0
4/10          
žáner:
eco-terror, survival

Viac o kráske než o žralokovi


V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

„Preto sa rozhodne tesne pred zotmením do vody vrátiť, vychutnať si ešte jednu poslednú vlnu.“

Nancy sa vybrala hľadať pláž, ktorú pozná z fotiek svojej mamy. Tá už dávnejšie zomrela, spolu s otcom ju nechala vychovávať mladšiu sestru. Sú rodina surfárov, a toto odľahlé miesto v Mexiku je pre nich skutočným rajom. Pôvodne mala ísť s kamarátkou, no tá radšej zostala na hoteli dospávať opicu. Spoločnosť jej tak robia len dvaja miestni, a prvý deň s krásnymi vlnami si skutočne užijú. Nancy ho akurát pokazí telefonát s otcom, ten jej vyčíta, že sa vode venuje radšej ako štúdiu medicíny. Preto sa rozhodne tesne pred zotmením do vody vrátiť, vychutnať si ešte jednu poslednú vlnu. Niečo do jej surfu ale narazí, následne ju to stiahne pod vodu a uhryzne. Zranená vylezie na mŕtve telo veľryby a vidí, že na tej sa prišiel kŕmiť veľký biely žralok. Podarí sa jej preplávať na neďaleký ostrovček, ten ale z vody nebude trčať večne. Pohltí ho príliv, rovnako ako by žralok rád pohltil osamotenú a bezbrannú korisť.

„Príjemný vizuál si diváka získa, príležitostné pripomínanie toho, čo sa tu bude diať, ho drží v napätí.“

Pekná herečka v plavkách, pláž, more, surfovanie. Príjemný vizuál si diváka získa, príležitostné pripomínanie toho, čo sa tu bude diať, ho drží v napätí. Vykreslenie postavy je našťastie jednoduché, už to málo z jej rodinného príbehu pôsobí gýčovito a lacno. Našťastie sa nám ale sama v tejto polohe prehnane nepripomína, zostáva predovšetkým odhodlanou kráskou bojujúcou o život. Nedostávame sa k zbytočnému filozofovaniu ani snahe o hĺbku, spomínanie jej lekárskeho vzdelania a rodiny sa javí skôr ako prostriedok na zbíjanie času.

„Celý ich boj je príliš viditeľne len filmový konštrukt a jeho priebeh sa javí rozprávkovo, rozhodne nie realisticky.“

Vzhľadom na jednoduchú zápletku je pozitívne, ako málo hluchých miest vo filme je. Napätie nás neopúšťa, akcie je dostatočne. Problémom je skôr logika deja a jednotlivých incidentov. Množstvo zjavných nezmyslov bije pomerne často do očí a o možnosti brať film vážne je ťažko vôbec hovoriť. Nejde len o posadnutosť žraloka svojou obeťou, ako keby ňou bol priam sexuálne priťahovaný. Uveriť je ťažké aj jednotlivým činom hrdinky, náhlym zmenám v jej fyzickej kondícii. Celý ich boj je príliš viditeľne len filmový konštrukt a jeho priebeh sa javí rozprávkovo, rozhodne nie realisticky.

„Pretože je to len film, kde je jasné, čo sa musí stať, a nejako sa k tomu predsa dostať musíme.“

Pozitívom žralokovej odhodlanosti je to, nakoľko intenzívne divák po celý čas vníma jeho prítomnosť. Hoci to celkom nedáva zmysel, prijmeme, že sa odísť nechystá a preto vnímame vodu ako neustálu hrozbu. Vidíme ho pomenej, predovšetkým ako trčiacu plutvu či siluetu pod vodou. Aj tak stačí tých pár scén, keď sa nám predvedie v plnej kráse, aby sme cítili silenosť polohy, do ktorej bol vsunutý. Má obrovské zuby, je hrozivý a rýchly. Robí ale zjavné nezmysly, len aby hrdinku čo najviac ohrozoval ale nezabil. Tá robí tiež nezmysly, aby sa jej podarilo ho poraziť, tie jej ale akosi fungujú. Pretože je to len film, kde je jasné, čo sa musí stať a nejako sa k tomu predsa dostať musíme. Už len vyvrcholením je finále, to sa aspoň snaží o trochu originality. Takže je opäť spektakulárne, prekvapivé no ani náhodou nie realistické.

Smrtiaci príliv určite nefunguje tým smerom ako Čeľuste, že by v ľuďoch vyvolal strach z mora a žralokov. Nedokážeme si ho zaradiť do sveta, v ktorom žijeme, ide skrátka o kostrbatý boj krásky s vyfabulovaným stvorením vo forme žraloka. Nakrútený nie je zle, no len v zmysle lacnej a masovej zábavy s dôrazom na vizuál. Pozerať sa určite dá a v žiadnom prípade nenudí. O inteligentnú zábavu v ňom ale tiež rozhodne nejde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok