hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Chain Letter

Spam patrí dok koša, nie do kina
Ak túto správu nerozošlete do 24 hodín štyrom ďalším ľuďom, tak po a) vám vypadajú všetky zuby, po b) znásilní vás váš najlepší kamarát alebo po c) príde si po vás vrah a zomriete brutálnou smrťou. Áno, cé je správne! 23. 3. 2011

Curse of Chucky

Prekliatie večnej mladosti
Veru tak, Chucky je prekliaty. Už nikdy sa ho nezbavíme, zostane na zemi strašiť na večné časy. Alebo aspoň kým je medzi nami jeho tvorca, Don Mancini. Intervaly medzi filmami môžu rásť, my vieme že skôr alebo neskôr sa Chucky vráti. Robí dokola to isté a nie je dôvod, aby prestal. Už dlho si vo filmoch drží svoj štandard ktorý neklesá ani nestúpa. Ustálenosť série potvrdzuje aj ďalšie pokračovanie, Curse of Chucky.
22. 10. 2013

It Stains the Sands Red

Ďalšie nezvyčajné priateľstvo

Nie, nejde o komédiu. Zombícky funguje úvod aj dlhé a pomalé stíhanie. Pár nedostatkov v uveriteľnosti tam je, inak ale dáva zmysel a je pútavé. Pomalá verzia zombíkov je predsa jedna z klasických, použil ju aj Romero. Tak prečo by takto nemohol vyzerať pochod krížom cez púšť. Hlavná postava nie je zrovna sympatická, zároveň sa nám sem skrátka hodí, a jedným z hlavných cieľov filmu je predstaviť divákovi jej zložitosť. Aby sme videli, že aj mafiánska štetka je vlastne človek, má svoju minulosť a svoje trápenia. Priebeh naháňačky tiež nenudí, sú v ňom chvíle napätia zo zombíka, ako aj z náročného pochodu s neistým cieľom.

22. 9. 2017

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Smrtiaci príliv

Andrej Gomora | 5. 9. 2016
0
4/10          
žáner:
eco-terror, survival

Viac o kráske než o žralokovi


V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

„Preto sa rozhodne tesne pred zotmením do vody vrátiť, vychutnať si ešte jednu poslednú vlnu.“

Nancy sa vybrala hľadať pláž, ktorú pozná z fotiek svojej mamy. Tá už dávnejšie zomrela, spolu s otcom ju nechala vychovávať mladšiu sestru. Sú rodina surfárov, a toto odľahlé miesto v Mexiku je pre nich skutočným rajom. Pôvodne mala ísť s kamarátkou, no tá radšej zostala na hoteli dospávať opicu. Spoločnosť jej tak robia len dvaja miestni, a prvý deň s krásnymi vlnami si skutočne užijú. Nancy ho akurát pokazí telefonát s otcom, ten jej vyčíta, že sa vode venuje radšej ako štúdiu medicíny. Preto sa rozhodne tesne pred zotmením do vody vrátiť, vychutnať si ešte jednu poslednú vlnu. Niečo do jej surfu ale narazí, následne ju to stiahne pod vodu a uhryzne. Zranená vylezie na mŕtve telo veľryby a vidí, že na tej sa prišiel kŕmiť veľký biely žralok. Podarí sa jej preplávať na neďaleký ostrovček, ten ale z vody nebude trčať večne. Pohltí ho príliv, rovnako ako by žralok rád pohltil osamotenú a bezbrannú korisť.

„Príjemný vizuál si diváka získa, príležitostné pripomínanie toho, čo sa tu bude diať, ho drží v napätí.“

Pekná herečka v plavkách, pláž, more, surfovanie. Príjemný vizuál si diváka získa, príležitostné pripomínanie toho, čo sa tu bude diať, ho drží v napätí. Vykreslenie postavy je našťastie jednoduché, už to málo z jej rodinného príbehu pôsobí gýčovito a lacno. Našťastie sa nám ale sama v tejto polohe prehnane nepripomína, zostáva predovšetkým odhodlanou kráskou bojujúcou o život. Nedostávame sa k zbytočnému filozofovaniu ani snahe o hĺbku, spomínanie jej lekárskeho vzdelania a rodiny sa javí skôr ako prostriedok na zbíjanie času.

„Celý ich boj je príliš viditeľne len filmový konštrukt a jeho priebeh sa javí rozprávkovo, rozhodne nie realisticky.“

Vzhľadom na jednoduchú zápletku je pozitívne, ako málo hluchých miest vo filme je. Napätie nás neopúšťa, akcie je dostatočne. Problémom je skôr logika deja a jednotlivých incidentov. Množstvo zjavných nezmyslov bije pomerne často do očí a o možnosti brať film vážne je ťažko vôbec hovoriť. Nejde len o posadnutosť žraloka svojou obeťou, ako keby ňou bol priam sexuálne priťahovaný. Uveriť je ťažké aj jednotlivým činom hrdinky, náhlym zmenám v jej fyzickej kondícii. Celý ich boj je príliš viditeľne len filmový konštrukt a jeho priebeh sa javí rozprávkovo, rozhodne nie realisticky.

„Pretože je to len film, kde je jasné, čo sa musí stať, a nejako sa k tomu predsa dostať musíme.“

Pozitívom žralokovej odhodlanosti je to, nakoľko intenzívne divák po celý čas vníma jeho prítomnosť. Hoci to celkom nedáva zmysel, prijmeme, že sa odísť nechystá a preto vnímame vodu ako neustálu hrozbu. Vidíme ho pomenej, predovšetkým ako trčiacu plutvu či siluetu pod vodou. Aj tak stačí tých pár scén, keď sa nám predvedie v plnej kráse, aby sme cítili silenosť polohy, do ktorej bol vsunutý. Má obrovské zuby, je hrozivý a rýchly. Robí ale zjavné nezmysly, len aby hrdinku čo najviac ohrozoval ale nezabil. Tá robí tiež nezmysly, aby sa jej podarilo ho poraziť, tie jej ale akosi fungujú. Pretože je to len film, kde je jasné, čo sa musí stať a nejako sa k tomu predsa dostať musíme. Už len vyvrcholením je finále, to sa aspoň snaží o trochu originality. Takže je opäť spektakulárne, prekvapivé no ani náhodou nie realistické.

Smrtiaci príliv určite nefunguje tým smerom ako Čeľuste, že by v ľuďoch vyvolal strach z mora a žralokov. Nedokážeme si ho zaradiť do sveta, v ktorom žijeme, ide skrátka o kostrbatý boj krásky s vyfabulovaným stvorením vo forme žraloka. Nakrútený nie je zle, no len v zmysle lacnej a masovej zábavy s dôrazom na vizuál. Pozerať sa určite dá a v žiadnom prípade nenudí. O inteligentnú zábavu v ňom ale tiež rozhodne nejde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok