hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

recenzie.

Smrtiaci príliv

Andrej Gomora | 5. 9. 2016
0
4/10          
žáner:
eco-terror, survival

Viac o kráske než o žralokovi


V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

„Preto sa rozhodne tesne pred zotmením do vody vrátiť, vychutnať si ešte jednu poslednú vlnu.“

Nancy sa vybrala hľadať pláž, ktorú pozná z fotiek svojej mamy. Tá už dávnejšie zomrela, spolu s otcom ju nechala vychovávať mladšiu sestru. Sú rodina surfárov, a toto odľahlé miesto v Mexiku je pre nich skutočným rajom. Pôvodne mala ísť s kamarátkou, no tá radšej zostala na hoteli dospávať opicu. Spoločnosť jej tak robia len dvaja miestni, a prvý deň s krásnymi vlnami si skutočne užijú. Nancy ho akurát pokazí telefonát s otcom, ten jej vyčíta, že sa vode venuje radšej ako štúdiu medicíny. Preto sa rozhodne tesne pred zotmením do vody vrátiť, vychutnať si ešte jednu poslednú vlnu. Niečo do jej surfu ale narazí, následne ju to stiahne pod vodu a uhryzne. Zranená vylezie na mŕtve telo veľryby a vidí, že na tej sa prišiel kŕmiť veľký biely žralok. Podarí sa jej preplávať na neďaleký ostrovček, ten ale z vody nebude trčať večne. Pohltí ho príliv, rovnako ako by žralok rád pohltil osamotenú a bezbrannú korisť.

„Príjemný vizuál si diváka získa, príležitostné pripomínanie toho, čo sa tu bude diať, ho drží v napätí.“

Pekná herečka v plavkách, pláž, more, surfovanie. Príjemný vizuál si diváka získa, príležitostné pripomínanie toho, čo sa tu bude diať, ho drží v napätí. Vykreslenie postavy je našťastie jednoduché, už to málo z jej rodinného príbehu pôsobí gýčovito a lacno. Našťastie sa nám ale sama v tejto polohe prehnane nepripomína, zostáva predovšetkým odhodlanou kráskou bojujúcou o život. Nedostávame sa k zbytočnému filozofovaniu ani snahe o hĺbku, spomínanie jej lekárskeho vzdelania a rodiny sa javí skôr ako prostriedok na zbíjanie času.

„Celý ich boj je príliš viditeľne len filmový konštrukt a jeho priebeh sa javí rozprávkovo, rozhodne nie realisticky.“

Vzhľadom na jednoduchú zápletku je pozitívne, ako málo hluchých miest vo filme je. Napätie nás neopúšťa, akcie je dostatočne. Problémom je skôr logika deja a jednotlivých incidentov. Množstvo zjavných nezmyslov bije pomerne často do očí a o možnosti brať film vážne je ťažko vôbec hovoriť. Nejde len o posadnutosť žraloka svojou obeťou, ako keby ňou bol priam sexuálne priťahovaný. Uveriť je ťažké aj jednotlivým činom hrdinky, náhlym zmenám v jej fyzickej kondícii. Celý ich boj je príliš viditeľne len filmový konštrukt a jeho priebeh sa javí rozprávkovo, rozhodne nie realisticky.

„Pretože je to len film, kde je jasné, čo sa musí stať, a nejako sa k tomu predsa dostať musíme.“

Pozitívom žralokovej odhodlanosti je to, nakoľko intenzívne divák po celý čas vníma jeho prítomnosť. Hoci to celkom nedáva zmysel, prijmeme, že sa odísť nechystá a preto vnímame vodu ako neustálu hrozbu. Vidíme ho pomenej, predovšetkým ako trčiacu plutvu či siluetu pod vodou. Aj tak stačí tých pár scén, keď sa nám predvedie v plnej kráse, aby sme cítili silenosť polohy, do ktorej bol vsunutý. Má obrovské zuby, je hrozivý a rýchly. Robí ale zjavné nezmysly, len aby hrdinku čo najviac ohrozoval ale nezabil. Tá robí tiež nezmysly, aby sa jej podarilo ho poraziť, tie jej ale akosi fungujú. Pretože je to len film, kde je jasné, čo sa musí stať a nejako sa k tomu predsa dostať musíme. Už len vyvrcholením je finále, to sa aspoň snaží o trochu originality. Takže je opäť spektakulárne, prekvapivé no ani náhodou nie realistické.

Smrtiaci príliv určite nefunguje tým smerom ako Čeľuste, že by v ľuďoch vyvolal strach z mora a žralokov. Nedokážeme si ho zaradiť do sveta, v ktorom žijeme, ide skrátka o kostrbatý boj krásky s vyfabulovaným stvorením vo forme žraloka. Nakrútený nie je zle, no len v zmysle lacnej a masovej zábavy s dôrazom na vizuál. Pozerať sa určite dá a v žiadnom prípade nenudí. O inteligentnú zábavu v ňom ale tiež rozhodne nejde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok