hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

47 Meters Down: Uncaged

Andrej Gomora | 28. 11. 2019
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, eco-terror, survival

Bez klietky, s jaskyňou


V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

„Podobne ako jednotka sa snaží pôsobiť klaustrofobicky, znova sa ocitáme v uzavretom priestore.“

Pozitívne sa dá vnímať, že prostredie je z hľadiska žraločích hororov pomerne neopozerané. Podobne ako jednotka sa snaží pôsobiť klaustrofobicky, znova sa ocitáme v uzavretom priestore. Oproti otvorenému moru, morskému dnu alebo aj pláži ide tiež o omnoho rozmanitejšiu scenériu, sama osebe je určite fajn, trochu horšie už je na tom práca s ňou. Tá ale odráža väčšinu negatív diela, prvým z ktorých je už jeho tínedžerské ladenie a nie príliš sympatické postavy. Sledujeme bandu pubertiačok, pričom časť z nich má oficiálne na diváka pôsobiť skôr negatívne, štvrtou je ich zakríknutá obeť neschopná akokoľvek nás zaujať.

„S presvedčivosťou to ale nikdy nebude slávne, viacero scén svojou silenosťou vyznie priam komicky“

Môžeme vyzdvihnúť ako konzistentné, že ako kravy sa postavy aj správajú pokiaľ ide o vývoj deja. Škoda, že ich nezodpovednosť na nás nedokáže pôsobiť priamo, prichádza k tomu oveľa viac pomocou vysvetlení- jedna postava hovorí, čo by bolo rozumné, len aby ďalšia spravila presný opak. S presvedčivosťou to ale nikdy nebude slávne, viacero scén svojou silenosťou vyznie priam komicky- napríklad nahlas pustení Roxette k podmorskému zváraniu. Skutočným vrcholom v tomto smere bude jedna zo smrtí uprostred vety inštruujúcej ostatných čo je nevyhnutné, aby sa zachránili.

„Horšie je, že my žralokom týmto pádom nerozumieme.“

Samotní žraloci nie sú takí celkom normálni.  Prostredie si to vyslovene nežiadalo, nie kvôli uveriteľnosti. Asi majú pomáhať atmosfére tajomného prostredia, možno bolo tiež potrebné dať postavám aspoň nejakú výhodu. Keďže obyčajní žraloci by to mali priľahké. Vysvetlenie o odlišnom vývoji vzhľadom na životné prostredie nepôsobí vzhľadom na veľkosť jaskýň príliš presvedčivo. Ale dajme tomu. Horšie je, že my žralokom týmto pádom nerozumieme. Niekedy sa správajú celkom obyčajne, teda dravo lovia. Inokedy sú slepí a obetiam dajú pokoj. Iste, vidíme, keď sa na niekoho rútia a asi je nám jasné, že danému človeku čosi hrozí. Keď ale raz nevieme, čo si žralok v ďalšej sekunde zmyslí, respektíve aká ich nepoznaná vlastnosť tentokrát obeť zachráni, dosť nám to kazí intenzitu prežívania.

„Vďaka tomu nenudí a nie je otravne predvídateľný, škoda len, že zvraty často príliš nedávajú zmysel.“

Skutočnú atmosféru sa preto nastoliť nikdy nepodarí, hoci určitý spád vo filme je. Obete nepribúdajú natoľko predvídateľne ako by sme sa mohli obávať, dej sa vo svojich obmedzených možnostiach pravidelne komplikuje. Vďaka tomu nenudí a nie je otravne predvídateľný, škoda len, že zvraty často príliš nedávajú zmysel, či sú jednoducho hlúpe. Divák preto časom postupne stráca záujem, keď tomu, čo sa deje, čiastočne nerozumie, a čiastočne mu to nedáva zmysel. Vrcholom je prekvapivo dramatické finále, drastické a neuveriteľné ako celý film.

47 Meters Down: Uncaged je teda v prvom rade opäť len oddychovka bez skutočnej hodnoty. Je v nej akési minimum, na ktoré sa dá pozerať- dievčatá v plavkách, zaujímavý priestor a svojskí žraloci. Nakrútenie nie je neprofesionálne, len mu celkom chýba obsah, s ktorým by malo zmysel stráviť čas. Dojem vo vás nezanechá film ako celok, ani žiadna zo scén. Čas skrátka uplynie, nenahnevá vás, ale nebudete mať ani pocit, že by ste o čokoľvek prišli, ak by ste ho strávili prakticky akokoľvek inak.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy