hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

47 Meters Down: Uncaged

Andrej Gomora | 28. 11. 2019
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, eco-terror, survival

Bez klietky, s jaskyňou


V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

„Podobne ako jednotka sa snaží pôsobiť klaustrofobicky, znova sa ocitáme v uzavretom priestore.“

Pozitívne sa dá vnímať, že prostredie je z hľadiska žraločích hororov pomerne neopozerané. Podobne ako jednotka sa snaží pôsobiť klaustrofobicky, znova sa ocitáme v uzavretom priestore. Oproti otvorenému moru, morskému dnu alebo aj pláži ide tiež o omnoho rozmanitejšiu scenériu, sama osebe je určite fajn, trochu horšie už je na tom práca s ňou. Tá ale odráža väčšinu negatív diela, prvým z ktorých je už jeho tínedžerské ladenie a nie príliš sympatické postavy. Sledujeme bandu pubertiačok, pričom časť z nich má oficiálne na diváka pôsobiť skôr negatívne, štvrtou je ich zakríknutá obeť neschopná akokoľvek nás zaujať.

„S presvedčivosťou to ale nikdy nebude slávne, viacero scén svojou silenosťou vyznie priam komicky“

Môžeme vyzdvihnúť ako konzistentné, že ako kravy sa postavy aj správajú pokiaľ ide o vývoj deja. Škoda, že ich nezodpovednosť na nás nedokáže pôsobiť priamo, prichádza k tomu oveľa viac pomocou vysvetlení- jedna postava hovorí, čo by bolo rozumné, len aby ďalšia spravila presný opak. S presvedčivosťou to ale nikdy nebude slávne, viacero scén svojou silenosťou vyznie priam komicky- napríklad nahlas pustení Roxette k podmorskému zváraniu. Skutočným vrcholom v tomto smere bude jedna zo smrtí uprostred vety inštruujúcej ostatných čo je nevyhnutné, aby sa zachránili.

„Horšie je, že my žralokom týmto pádom nerozumieme.“

Samotní žraloci nie sú takí celkom normálni.  Prostredie si to vyslovene nežiadalo, nie kvôli uveriteľnosti. Asi majú pomáhať atmosfére tajomného prostredia, možno bolo tiež potrebné dať postavám aspoň nejakú výhodu. Keďže obyčajní žraloci by to mali priľahké. Vysvetlenie o odlišnom vývoji vzhľadom na životné prostredie nepôsobí vzhľadom na veľkosť jaskýň príliš presvedčivo. Ale dajme tomu. Horšie je, že my žralokom týmto pádom nerozumieme. Niekedy sa správajú celkom obyčajne, teda dravo lovia. Inokedy sú slepí a obetiam dajú pokoj. Iste, vidíme, keď sa na niekoho rútia a asi je nám jasné, že danému človeku čosi hrozí. Keď ale raz nevieme, čo si žralok v ďalšej sekunde zmyslí, respektíve aká ich nepoznaná vlastnosť tentokrát obeť zachráni, dosť nám to kazí intenzitu prežívania.

„Vďaka tomu nenudí a nie je otravne predvídateľný, škoda len, že zvraty často príliš nedávajú zmysel.“

Skutočnú atmosféru sa preto nastoliť nikdy nepodarí, hoci určitý spád vo filme je. Obete nepribúdajú natoľko predvídateľne ako by sme sa mohli obávať, dej sa vo svojich obmedzených možnostiach pravidelne komplikuje. Vďaka tomu nenudí a nie je otravne predvídateľný, škoda len, že zvraty často príliš nedávajú zmysel, či sú jednoducho hlúpe. Divák preto časom postupne stráca záujem, keď tomu, čo sa deje, čiastočne nerozumie, a čiastočne mu to nedáva zmysel. Vrcholom je prekvapivo dramatické finále, drastické a neuveriteľné ako celý film.

47 Meters Down: Uncaged je teda v prvom rade opäť len oddychovka bez skutočnej hodnoty. Je v nej akési minimum, na ktoré sa dá pozerať- dievčatá v plavkách, zaujímavý priestor a svojskí žraloci. Nakrútenie nie je neprofesionálne, len mu celkom chýba obsah, s ktorým by malo zmysel stráviť čas. Dojem vo vás nezanechá film ako celok, ani žiadna zo scén. Čas skrátka uplynie, nenahnevá vás, ale nebudete mať ani pocit, že by ste o čokoľvek prišli, ak by ste ho strávili prakticky akokoľvek inak.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy