hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Lodge

Andrej Gomora | 26. 6. 2020
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, independent, psycho

Priamočiara cesta skazy


Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

„Všetci sú tu jednoducho nejakým spôsobom zlí, celá situácia je napätá a dusná a do jej stredu sa dostane mladá psychiatrická pacientka s vážnou traumou z detstva.“

Na začiatku je tu viac trochu zvláštnych zvratov, už samovražda prvej manželky nevyznie celkom presvedčivo. Ale samozrejme, stáva sa všeličo, dajme tomu. Atmosféra sa príliš snaží o dramatickú ťaživosť na spôsob artového filmu. Na jednej strane sa jej v tomto smere aj darí, zároveň postavy tlačí do polôh, kde nie je ľahké im uveriť. Všetci sú tu jednoducho nejakým spôsobom zlí, celá situácia je napätá a dusná a do jej stredu sa dostane mladá psychiatrická pacientka s vážnou traumou z detstva. Kam to musí smerovať je nám jasné, psychiater asi zostal zaslepený láskou či ilúziou o budovaní šťastnej rodinky.

„...v mnohých častiach je film celkom bez hudby či čohokoľvek, čo by mohlo našu pozornosť odpútavať od dialógu, jeho ťaživosti a trápnosti.“

Tak ako sa postavy vyžívajú v trápení, film sa vyžíva v trápení diváka. Snaží sa naňho preniesť čo najviac ťažoby a negatívnych emócií, a vo veľkej miere sa mu to aj darí. Aj tempo je za týmto účelom pomalšie a stopáž dlhšia. Mnoho z tých najnepríjemnejších scén sa navyše ťahá, v mnohých častiach je film celkom bez hudby či čohokoľvek, čo by mohlo našu pozornosť odpútavať od dialógu, jeho ťaživosti a trápnosti. Trápnosti medziľudskej, nie každý rozhovor je dokonale presvedčivý, to čo sa nám zle počúva ale vnútorne skôr vyčítame postave ako scenáristovi.

To, čo by sme mohli nazvať hororovým, príde postupne, pôsobí na nás hlavne chaos v samotnej Grace. Viditeľne s ňou niečo pomerne závažné nie je v poriadku a javí sa dokonale nevypočítateľná. Takou je navyše aj sama pre seba, a pre nás je na strane zla jej nefunkčná psychika, a na strane obetí ona sama spolu s deťmi. Tak na nás film aspoň pôsobí a napriek jeho tajomnosti sa nám zdá zjavné, čo sa deje. Napätie ale nie je tak celkom z tých príjemných, podobá sa skôr na ťaživú drámu, už len lebo potenciálne obeti sú deti. Bez ohľadu na to, čo sa v skutočnosti v dome odohráva, my vidíme zhoršujúci sa psychický stav Grace a jej smerovanie k tragédii.

„Napriek málo akcii sa nenudíme, na to sme príliš znepokojení.“

Kompozícia diela je miestami zvláštna, a to nejde len o využívanie snov a halucinácií či skákania v čase. Scény začnú byť drsnejšie ku koncu, nie všetky sa podaria, hlavný odkaz ale podajú. Napriek pár zásadne sa tváriacim momentom vnímame ako je smerovanie do záhuby postupné, rozvláčne, a ako sa v ňom film vyžíva. Napriek málo akcii sa nenudíme, na to sme príliš znepokojení. Tiež nás postavy napriek svojej nepresvedčivosti neiritujú, rovnako sa ale nedostaneme do stavu, že by sme im to jednoducho priali, keď už si o to koledujú. Nikto tu nie je zlý, všetci sú len obete rôznych okolností, nech aj veríme, že určite mohli postupovať inak. Tak sa to stalo. A tak to dopadlo.

The Lodge sa nehrá priamo na psychologický či artový film, využíva len ich prostriedky na vyvolávanie nepríjemných emócií. Ide o niečo ako psychologický exploitation, kde je prvoradá ťaživosť, až niekde v náznakoch sa dá hľadať snaha o seriózny prístup k skúmaniu ľudskej psychiky. Cielenie na hororových divákov je teda správne a film im dokáže ponúknuť vôbec nie všedný zážitok, príjemný ak sa chcú cítiť nepríjemne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy